Ako podporiť opakované kvitnutie ruží
Mnohé ruže v júni už odkvitli a začínajú tvoriť plody. Ak však chcete, aby kvitli aj naďalej, je potrebné sa o ne postarať.
Na dosiahnutie druhej vlny kvitnutia je potrebné ružiam odstrániť odkvitnuté časti výhonkov. Dávajte pritom pozor, aby po reze na rastline ostala časť letorastu s najspodnejším, slabo vyvinutým, prípadne spiace očko. Z tohto očka ešte v priebehu vegetácie vyrastie silný výhonok nesúci kvety. Ak rez neurobíte, vytvoria sa výhonky zo spiacich očiek v hornej časti letorastu, ktoré zakvitnú slabými a drobnými kvetmi. Pamätajte, že čím skôr zrežete odkvitnuté kvety, tým skôr sa budete tešiť z nových.
Celý proces druhej vlny kvitnutia ešte urýchlite prihnojením výdatnou dávkou živín. Môžete použiť pevné hnojivo s následným zapracovaním do pôdy blízko koreňového systému. Keďže je však sucho, väčšiu účinnosť dosiahnete výdatnou zálievkou s hnojivom.
Aj na popínavých ružiach odrežte všetky odkvitnuté kvety, dajte však pozor na tohoročné dlhé letorasty. Nesmú sa poškodiť. A určite ich neskracujte, len ich priviažte ku konštrukcii, po ktorej sa ťahajú.
Základné zásady pestovania ruží
Ruža je už od nepamäti kráľovnou kvetov a zďaleka najpopulárnejší kvet na svete. Tento symbol krásy a elegancie je klasikou pri tvorbe kytíc a dekorácií, no svoje uplatnenie si stále nachádza aj pri tvorbe záhrad. Pestovanie ruží je pritom jednoduchšie ako si mnohí myslia.
Vhodné podmienky pre pestovanie
Ruže sú drevnaté, kvitnúce trvalky z čeľade ružovité. Ruže sú svetlomilné rastliny, ktoré si vyžadujú 6 až 8 hodín priameho slnka. Najdôležitejší je pritom dostatok ranného slnka, ktoré rýchlo osuší listy ruže od rosy alebo dažďa, čo je z dlhodobého hľadiska prevencia proti chorobám.
Pôda
Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ružiam sa nedarí ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.
Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. Ružiam sa darí najlepšie v priepustných pôdach, bohatých na živiny. Ak je pôda ílovitá, pri výsadbe do nej primiešame piesok alebo iný priepustný materiál, aby sme zlepšili jej priepustnosť.
Zavlažovanie
Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Staršie ruže majú hlboké korene, a tak si dokážu poradiť aj s dlhšie trvajúcim suchom, no počas kvitnutia a horúcich letných dní im doprajte občasnú zálievku. Tak ako je to u iných rastlín, aj ruže polievame zavčas rána, neskoro večer alebo pri oblačnom počasí, aby neutrpeli šok zo studenej vody. Výborným doplnkom pri pestovaní ruží je mulč, ktorý zabraňuje rýchlemu vysychaniu pôdy. To, čo ruže naozaj neznášajú, je trvalo premočená pôda, a preto je dôležitá priepustná pôda a striedma zálievka. Polievanie by malo byť skôr zriedkavejšie a hlboké (viac vody) ako časté s menším množstvom vody.
Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.
Teplota a prostredie
Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javor, jaseň a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia.
Hnojenie
Šípkové ruže môžu byť hnojené na jar, kedy začínajú rásť, a neskôr v lete. Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží sa nesmú nikdy dostať do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.
V období od apríla do júla (prípadne do obdobia, kedy ruža prestáva kvitnúť) je vhodné ruže hnojiť raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním. Ideálnym hnojivom je kompost, ktorý živiny uvoľňuje pomaly. Pri hnojení platí, že menej je viac, takže si je potrebné dávať pozor na nechcené prehnojenie. To hrozí najmä pri tekutých syntetických hnojivách, ktoré majú okamžitý účinok.
Harmonogram hnojenia: Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchlo pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
Rez ruží
Rezanie šípkovej ruže je dôležité pre udržanie jej tvaru a podpory zdravého rastu. Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.
Pravidelný rez pomáha ružiam sústrediť svoju energiu na kvitnutie a udržiavať ich tvar v požadovanom tvare. Ruže spravidla striháme po posledných mrazoch v jarnom období, keď sa im nalejú puky. Výnimkou sú ruže, ktoré kvitnú len raz ročne alebo ruže, ktoré kvitnú na starom dreve.
Typy rezu
Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď, keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.
V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.
Jak správně prořezat keřové a pnoucí růže pro bohaté kvetení? #ruze #rosa #rez #garden #kvet
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pravidelne kontrolujte ružu na škodcov a choroby. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.
Veľmi ľahko sa stane, že sa na ružiach usídlia vošky. Nachádzajú sa v hustých kolóniách na kvetných pukoch a listoch. Ich početnosť narastá po každých siedmich dňoch. Škodia cicaním štiav na mladých častiach rastliny. Po zdrevnatení výhonkov sa postupne vytrácajú. V každom prípade je dobré sa ich zbaviť.
tags: #kedy #treba #odstranit #kvet #na #sipovej