Kel listový: Všetko o pestovaní, výhodách a využití

Kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica) je výživná listová zelenina známa vysokým obsahom vitamínov a minerálov. Kel (Brassica oleracea var. acephala) je jednou z najvýživnejších a najodolnejších zelenín, ktorá sa v posledných rokoch stala veľmi populárnou. Kel je jednou z najzdravších zelenín, ktorú môžete pestovať vo svojej záhrade. Kel kučeravý je nenáročná, no veľmi výživná zelenina, ktorá si nájde miesto v každej záhrade. Kel kučeravý je nenáročná zelenina, rastie i vo vyšších polohách a nie je tak náročný na pestovateľské podmienky ako iné druhy hlúbovej zeleniny. Kel je veľmi zdravý. Kel je jednou z najzdravších zelenín, ktorú môžete pestovať vo svojej záhrade. Kel kučeravý je nenáročná, no veľmi výživná zelenina, ktorá si nájde miesto v každej záhrade.

Kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica) je výživná listová zelenina známa vysokým obsahom vitamínov a minerálov. Podľa výživových databáz obsahuje varený kel až 547,39 μg vitamínu K na pohár, čo predstavuje 456 % dennej odporúčanej dávky. Kel je veľmi zdravý. Obsahuje vitamíny C, B a E, karotén, kyselinu listovú, vápnik, železo, draslík, zinok, jód a selén. Má pozitívny vplyv na trávenie, sliznice a nervovú sústavu. Vďaka vysokému obsahu vitamínov A, C a K, ako aj vlákniny a antioxidantov, je kel považovaný za superpotravinu. Kel kučeravý je bohatým zdrojom draslíka, železa, beta-karoténu i vitamínu C. Betakarotén je silným antioxidantom znižujúcim hladinu voľných radikálov v krvi tým aj riziko cievnych ochorení. Podobný antioxidačný efekt má aj vitamín E a vitamín C, ktorý navyše podporuje prenos energie na úrovni buniek a podporuje celkovú obranyschopnosť organizmu.

Konzumnou časťou kelu kučeravého sú listy, ktoré sú prispôsobené na to, aby prečkali nepriaznivé klimatické podmienky. Preto sú tuhšie ako napríklad vnútorné listy kapusty hlávkovej. Ich pevnejšia štruktúra je však vyvážená vysokou nutričnou hodnotou. Tak ako v ostatných hlúbovinách z rodu Brassica, aj v keli sa nachádzajú glukosinuláty, sírne zlúčeniny s výrazným preventívnym účinkom proti nádorovému bujneniu. Listy sú tiež bohatým zdrojom draslíka, železa, betakaroténu, vitamínov C, A, E a vitamínov skupiny B. Nezanedbateľný je obsah kyseliny listovej a jej derivátov - folátov, ktorých nedostatkom ľudia trpia vďaka nevyváženej strave. Surové listy kelu sú počas zimy jedným z mála zdrojov kyseliny listovej, ktorý záhradka ponúka. Jedným z dôležitých vitamínov v listoch kelu kučeravého je kyselina listová a jej deriváty - foláty. V ľudskom tele sa nachádza predovšetkým v pečeni a červených krvinkách. Kyselina listová je veľmi citlivá - svetlo, teplo a dlhé skladovanie pri izbovej teplote ju rýchlo ničí. Surové listy kelu kučeravého sú v priebehu zimy jedným z mála zdrojov kyseliny listovej, ktorý nám záhradka ponúka.

Druhy kelu

Existuje niekoľko druhov kelu, ktoré sa líšia tvarom a farbou listov:

Kučeravý kel (Curly kale) - Tento druh kelu má tmavozelené, kučeravé listy a je najčastejšie pestovaným typom.
Čierny kel (Lacinato kale alebo toskánsky kel) - Tento druh kelu má dlhé, úzke, tmavozelené listy, ktoré pripomínajú dinosaurovú kožu.
Červený ruský kel - Má fialové stonky a modrozelené listy, ktoré sú jemnejšie a sladšie ako u ostatných druhov.
Kel sibírsky - Je veľmi odolný voči chladu, vďaka čomu je vhodný pre pestovanie v chladnejších oblastiach.

Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov. Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy. Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C. Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný Ľudovo aj okrasná kapusta. Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.

Tento kel netvorí pevnú hlávku, na stonke vyrastajú striedavo usporiadané veľké listy. Najčastejšie majú sivozelenú farbu a veľmi skučeravené okraje, vyšľachtené odrody však môžu byť skučeravené oveľa menej a líšia sa aj farbou. Okrem rozličných odtieňov zelenej bývajú fialové, modrozelené či sfarbené do červena. V závislosti od odrody rastliny dorastajú do rôznej výšky, podľa čoho sa delia na nízke (15 až 20 cm), polovysoké (30 až 60 cm) a vysoké (viac ako 90 cm), pričom do záhrad sú vhodné nižšie odrody.

Pestovanie kelu kučeravého

Pestovanie kelu je jednoduché, ak sa dodržiavajú niektoré základné zásady. Kel kučeravý je odolná rastlina, ktorú možno sadiť od apríla do mája. Neskoré odrody je možné vysádzať aj v júni. Kel kučeravý je odolný voči nízkym teplotám - zelené odrody vydržia teplotu -15 °C, fialové i väčšie mrazy. Listy možno teda zberať postupne v priebehu celej zimy. Kel kučeravý, listový, mrazuvzdorný NERO DI TOSCANA, známy aj ako „Toskánsky kel“, je silne a bujne rastúca rastlina s modrozelenými listami, ktoré majú výrazné hrbolčeky. Táto odroda je mrazuvzdorná a poskytuje kvalitné listy aj v zimných mesiacoch. Nemá zvláštne nároky na pôdu a znesie aj horšie podmienky ako ostatné hlúboviny. Kel kučeravý pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch. Kel kučeravý má rád vzdušnú pôdu. Počas pestovania ju preto skyprujte. Po dorastení do veľkosti dvoch až troch listov jednoťte porast tak, aby boli rastliny v riadku vo vzdialenosti 40 - 70 cm.

Čas výsevu a predpestovanie sadeníc: Kel môžeš vysievať priamo do záhrady, keď pominie riziko mrazov a pôda sa zohreje aspoň na 10 °C. Alternatívne, môžeš s výsevom začať v interiéri už 6-8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi. Kel kučeravý NERO DI TOSCANA vysievame do skleníka od marca do apríla alebo priamo na záhon od apríla do mája. Sadenice presádzame na stále stanovisko od apríla do júna do rozostupov 70 x 60 cm. Semená kelu vysievajte vo vzdialenosti 50 - 80 cm v závislosti od zvolenej odrody do hĺbky približne 2 cm. Vyklíčia už do 8 dní. Termín na siatie pre skoré a vysoké odrody je koniec mája, pre neskoré odrody úvod júna. Kel kučeravý pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch. Vysievame koncom mája až do polovice júna do výsevných debničiek, tzv. jiffi zakoreňovačov alebo priamo do záhona do riadkov (hĺbka 1 - 2 cm). Výsevy môžeme preventívne ošetriť proti padaniu klíčnych rastlín, buď chemicky (napr. Previcur), alebo pomocou užitočných mykoorganizmov. Udržiavame ich vlhké. Keď majú rastliny dva pravé listy, rozsadíme ich na slnečný, dobre pripravený a organickými hnojivami vyhnojený záhon do sponu 50 × 50 cm. Kel kučeravý sa seje priamo na záhon v máji až júni do hĺbky 1-2 cm. Doba klíčenia je okolo 1-3 týždne. Kel kučeravý pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch. Vysievame koncom mája až do polovice júna do výsevných debničiek, tzv. jiffi zakoreňovačov alebo priamo do záhona do riadkov (hĺbka 1 - 2 cm). Výsevy môžeme preventívne ošetriť proti padaniu klíčnych rastlín, buď chemicky (napr. Previcur), alebo pomocou užitočných mykoorganizmov. Udržiavame ich vlhké. Keď majú rastliny dva pravé listy, rozsadíme ich na slnečný, dobre pripravený a organickými hnojivami vyhnojený záhon do sponu 50 × 50 cm. Kel kučeravý sa seje priamo na záhon v máji až júni do hĺbky 1-2 cm. Doba klíčenia je okolo 1-3 týždne.

Výsev do záhona: Ak vysievaš semená priamo do záhrady, vysievaj ich do hĺbky asi 1 cm a do riadkov vzdialených 30-45 cm od seba. Semená kelu vysievajte vo vzdialenosti 50 - 80 cm v závislosti od zvolenej odrody do hĺbky približne 2 cm. Vyklíčia už do 8 dní.

Slnečné stanovište alebo polotieň: Kel obľubuje slnečné miesta, no dokáže rásť aj v polotieni. Ak ho pestuješ v polotieni, môže to predĺžiť obdobie zberu, pretože rastliny nebudú tak rýchlo vyčerpané. Kel kučeravý znáša dobre aj chladné a mrazivé počasie, preto sa hodí aj do vyšších polôh. Dokonca ani silné mrazy ho vážnejšie nepoškodzujú. S úspechom ho môžeme pestovať aj v polotieni pod ovocnými stromami.

Príprava pôdy: Pred výsadbou do pôdy zapracuj organické látky, ako kompost alebo organické hnojivo, aby si zlepšil štruktúru pôdy a dodal jej potrebné živiny. Kel pochádza z mierne vlhkých oblastí, preto vyžaduje priepustnú, mierne ílovitú a humóznu pôdu. Ideálna je hlinitá pôda, ktorá zadržiava vlahu, ale zároveň nezostáva premočená. Miesto, kde plánujete kel vysiať, pohnojte na jeseň maštaľným hnojom alebo kompostom. Kel patrí medzi najstaršie pestované druhy zeleniny. Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku.

Pôda a hnojenie: Kel je citlivý na nadmerné hnojenie dusíkom - jeho prebytok vedie k mäknutiu listov a vyššej náchylnosti na škodcov. Odporúča sa používať prírodné a vyvážené formy hnojív. Vhodné možnosti zahŕňajú: vermikompost a frass (hmyzí trus), minerálne hnojivá s vyváženým NPK pomerom. Kel potrebuje pôdu bohatú na dusík, preto sa odporúča používať organické hnojivá alebo kompost, najmä počas vegetačného obdobia. Kel je nenáročnou rastlinou na pôdu, rastie takmer v každej pôde. Na jeseň sa odporúča pridať do nej maštaľný hnoj alebo kompost. Najviac mu vyhovujú vlhšie, stredne ťažké a vyhnojené pôdy. Ideálne je zaradenie do prvej trate, čiže po hnojení maštaľným hnojom.

Pravidelné zavlažovanie: Kel vyžaduje pravidelné zavlažovanie, aby si zachoval vlhkosť v pôde, no vyhni sa nadmernému premočeniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Kel potrebuje pravidelné polievanie, najmä v horúcich letných dňoch.

Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať stálu vlhkosť v pôde a zároveň znižuje výskyt buriny.

Dusík pre rast listov: Kel je rastlina, ktorá potrebuje dostatok dusíka, aby mohla rásť silné a veľké listy. Pred výsadbou zapracuj do pôdy organické hnojivo bohaté na dusík, ako je kompost, a počas vegetačnej sezóny pravidelne prihnojuj.

Škodcovia a choroby: Kel je náchylný na rôznych škodcov, ako sú vošky, slimáky, húsenice kapustových motýľov a kapustovité mušky. Prírodné ochranné prostriedky: Ak spozoruješ vošky alebo húsenice, môžeš použiť prírodné insekticídy, ako neemový olej, alebo ich ručne odstrániť. Kel môže byť náchylný na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka a plesne, najmä ak je vlhké počasie. Aby si predišiel šíreniu chorôb, dbaj na správnu cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievaj pôdu. Rotácia plodín: Aby si predišiel chorobám a škodcom v pôde, každý rok men striedaj miesto, kde pestuješ kel. Zo škodcov sa najčastejšie vyskytujú vošky, molice, skočky, mlynárik kapustový, mora kelová a iné. Z chorôb sú najnebezpečnejšie hubové ochorenia. Na ochranu rastlín používame prípravky určené na ostatné hlúboviny.

Zber a skladovanie

Zber: Kel môžeš začať zbierať, keď rastlina dosiahne výšku 20-30 cm. Najlepšie je zbierať listy postupne od spodnej časti, čo podporí ďalší rast nových listov. Zber po mraze: Kel je odolný voči mrazom, čo ho robí skvelou plodinou pre jesenné a zimné záhrady. Po prvom mraze budú listy kelu jemnejšie a sladšie, čo zlepši jeho chuť. Listy možno zberať postupne v priebehu celej zimy. Zozbierané listy možno skladovať zamrazené, podobne ako napr. Vždy však pozberajte len toľko, koľko dokážete hneď spotrebovať, lebo vädnutím listy horknú. Na zber sú vhodné mladé jemné listy a zberať môžete aj celé hlávky.

Skladovanie: Pri skladovaní listy zhorknú. Listy kelu kučeravého môžete použiť ako jednoduchú a chutnú prílohu k mäsovým pokrmom. Dobre ich umyte a varte 8 minút ponorené v mierne osolenej vode. Podávajte poliate maslom. Z kelu kučeravého môžete pripraviť aj nátierky, polievky či zeleninové karbonátky. Listy môžete dusiť spolu s cibuľou, petržlenom, rôznym korením či údeným mäsom.

Kel je mimoriadne odolný voči chladu a mrazu, čo ho robí ideálnou plodinou pre jesenný a zimný zber. Po prvých mrazoch sú listy kelu jemnejšie a sladšie, čo ešte viac zvýrazňuje jeho chuť. Zberajte postupne len toľko, koľko priamo spotrebujete, pretože listy po zvädnutí horknú. Na zber sú najvhodnejšie mladé a jemné listy, no zberať môžete aj celé hlávky.

Využitie kelu v kuchyni

Chutný kel nájde v kuchyni mnohoraké využitie. Táto zelenina navyše dobre odoláva chladu a mrazu, vďaka čomu si ju môžete dopriať aj v zime. Poznáte túto na pestovanie nenáročnú listovú zeleninu s charakteristickou chuťou? Listový kučeravý kel, ale aj jeho ozdobné kultivary môžeme pridávať do polievok, prívarkov, fašírok či do smoothie. Kel je vhodnou náhradou špenátu pre ľudí, ktorí trpia napr. obličkovými kameňmi. Listový kel sa hodí nielen do smoothies, ale aj do teplých šalátov a polievok. Páči sa mi mať v záhrade zeleninu, z ktorej môžem variť aj počas jarných a jesenných mesiacov, kedy ešte nič iné nerastie. V lete si ho síce neužijem (druhý rok vystriedali biele mušky čierne chrobáčiky), ale zvyšok roka si to vykompenzujem. Kel je nie len zdravá, ale aj chutná zelenina. Ako jedna z mála je odolná proti chladu a mrazu, preto si na nej môžeme pochutnať nielen na jeseň, ale aj v zime.

Listy bez tvrdých častí roztrháme, rozložíme na plech. Pokvapkáme olivovým olejom. Listy kelu kučeravého umyte, osušte, odrežte z nich stopky a natrhajte na menšie, podľa možnosti približne rovnaké kúsky. V miske ich pokropte olivovým olejom a podľa chuti posypte soľou, čili alebo obľúbenou koreninovou či bylinkovou zmesou. Poriadne ich premiešajte a rozložte ich na plech vystlaný papierom na pečenie, tak aby sa nedotýkali. Pečte 10 až 15 minút na 160 °C do chrumkava.

Kelové placky v teplovzdušnej fritéze | Zdravý a lacný recept z kelu

Listové listy kelu sa konzumujú surové alebo rýchlo orestované, môžu byť aj súčasťou šalátov a zeleninových zmesí. Kel je ideálny na prípravu smoothie, polievok, prívarkov, fašírok či ako príloha k mäsitým jedlám. Mladé výhonky kvetov, ktoré pripomínajú baby brokolicu, sú tiež jedlé a chutné, rovnako ako mladé, ešte jemné stonky, ktoré sú fantastické na chrumkanie.

Tipy pre úspešné pestovanie

Pestujte si dokonalý kel zakaždým! Kel môžete vysádzať na jar, približne 6-8 týždňov pred posledným mrazom, alebo na jeseň, aby ste mali úrodu v zime. Kel potrebuje pravidelné polievanie, najmä v horúcich letných dňoch. Kel potrebuje pôdu bohatú na dusík, preto sa odporúča používať organické hnojivá alebo kompost, najmä počas vegetačného obdobia. Áno, kel je možné pestovať aj v kvetináči, pokiaľ má dostatok priestoru pre korene. Kel môžete začať zberať asi 70-90 dní po výseve, keď má listy veľké a zdravé. Kel kučeravý je najmenej náročným druhom. Dobre znáša chladné a mrazivé počasie, preto sa hodí aj do vyšších polôh. Kel listový je jedna z najstarších foriem kelu. Má hladké listy a podobne ako kel kučeravý nevytvára hlávku. Rastlina znáša letný nedostatok vlahy i zimný mráz.

Kel v kvetináči: Kel môžete pestovať aj v kvetináči, pokiaľ má dostatok priestoru pre korene. Kel môžete začať zberať asi 70-90 dní po výseve, keď má listy veľké a zdravé. Na YouTube nájdete kopec videí o tom, ako ho pestovať aj v kvetináčoch. Stačí balkón, kde svieti slnko a väčší kvetináč. V tomto prípade je dokonca menšia šanca, že kel napadne hmyz ako bežne v záhradke. Semienka kelu zoženiete cez internet.

Systém „baby leaf“: Kel sa dá pestovať aj systémom „baby leaf“, ktorý je známy skôr pri šalátoch, rukole alebo žeruche. Mladé rastliny vysejte nahusto a zberajte vtedy, keď dorastú do výšky 15 až 20 cm. Môžete ich vysiať aj ako druhú kultúru, na záhony, z ktorých ste v lete pozberali cesnak alebo skoré zemiaky. Ich listy sú jemnejšie a krehkejšie, ako majú dospelé rastliny, pričom si zachovávajú vysoké nutričné hodnoty. Mladé listy sa konzumujú surové alebo rýchlo orestované, môžu byť aj súčasťou šalátov a zeleninových zmesí.

Kel ako následná plodina: Kel kučeravý pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch. Vhodnou predplodinou je hrach, skoré zemiaky, šalát. Vďaka výške je ideálnou rastlinou na okraje hriadok s teplomilnejšími zeleninovými druhmi. Pôsobí ako prirodzená bariéra, čím chráni priestor a zlepšuje mikroklímu daného miesta.

Rotácia plodín: Aby si predišiel chorobám a škodcom v pôde, každý rok meň miesto, kde pestuješ kel. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny. Skoré hlúboviny a reďkovka nie sú ako predplodina vhodné, pretože sú to príbuzné druhy.

tags: #kel #listovy #pestovanie