Aktinídia: Všetko o pestovaní, kvitnutí a plodoch kiwi
Aj keď na prvý pohľad kivi nevyzerá príťažlivo, vo vnútri skrýva ozajstný skvost. Tieto všetky zdravé a chutné vzácnosti nám ponúka svojimi plodmi liana aktinídia čínska (Actinidia chinensis). Aktinídia je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm.
Aktinídie, známejšie ako kiwi, sú mohutné, rýchlorastúce drevnaté liany s opadavými listami, ktoré sa dožívajú až 50 rokov. V mnohom sa podobajú viniču, no netvoria úponky, preto ich treba k opore vyväzovať. Svojimi plodmi prinášajú nielen chutné ovocie, ale zároveň môžu poskytnúť príjemný tieň, napríklad pri pergole.
Druhy aktinídií
Rod Actinidia zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sa v pestovateľskej praxi delia na:
- Veľkoplodé: Patria sem druhy ako A. chinensis a aktinídia lahodná (A. deliciosa). Tieto druhy majú plody väčšie, ale sú menej mrazuvzdorné, znášajú teploty len do -15 °C, maximálne -20 °C. Možno ich pestovať len v najjužnejších oblastiach na výhrevných lokalitách alebo vo fóliových krytoch.
- Drobnoplodé: Sem patria aktinídia význačná (A. arguta), aktinídia pestrolistá (A. kolomikta) a A. purpurea. Tieto druhy sú vhodnejšie pre stredné a severné polohy, pretože bez ujmy prekonajú teploty -25 °C či -30 °C. Medzi ich výhody patrí nenáročnosť, vysoké a stabilné úrody, jednoduchšie spracovanie a vysoký obsah vitamínu C.
Z aktinídie čínskej boli vypestované odrody s väčšími plodmi, napríklad ’Abbott‘ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g), ’Bruno‘ (plod do 55 g), ’Hayward‘ (plod od 80 do 100 g, patrí medzi najkvalitnejšie), ’Monty‘ (plod 45 až 60 g), ’Cramer‘ (zakrpatená forma ’Haywardu‘), ’Starella‘ (vznikla krížením ’Haywardu‘ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu), ’Ashoka‘ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva i silnejším mrazom), ’Jenny‘ (samičie a samčie kvety vytvorené na jednej rastline sú vraj dostatočne schopné samoopeľovať).
Opeľovacie pomery a kvitnutie
Aktinídie sú prirodzene dvojdomé rastliny, čo znamená, že existujú samčie a samičie jedince. Pre dopestovanie úrody je preto nevyhnutné mať minimálne jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu (cudzoopelivé odrody). Spravidlo platí, že na opelenie 4 až 5, v niektorých prípadoch až 8 samičích rastlín, stačí jedna samčia rastlina. V prípade dvojdomých rastlín sa nevyhnete výsadbe samčej aj samičej rastliny. Jedna samčia rastlina dokáže spoľahlivo opeliť osem samičích rastlín. V čase kvitnutia sa dajú rozlíšiť - samičí kvet má v strede chumáčik tvorený čnelkami semenníkov, zatiaľ čo samčie kvety obyčajne vyrastajú po troch spolu. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu.
U nás aktinídie kvitnú 7 až 14 dní v máji až júni. Opelené kvety sa sfarbujú do žlta, potom hnednú a opadnú, ale zakrátko sa objavia mladé plôdiky. Kvety sa tvoria na letorastoch vyrastajúcich najmä z 2-ročného, občas i staršieho dreva, a to za 1. až 8. listom letorastu. Toto si treba uvedomiť pri reze aktinídie. Kvety musia byť dobre opelené včelami alebo čmeliakmi, lebo keď sa vytvorí málo semien, budú aj plody malé alebo zdeformované (veľkosť i kvalita plodov priamo závisí od počtu opelených semien, tých býva v jednom plode aj 200).
V sortimente však dnes už nájdete aj samoopelivé odrody, ako napríklad 'Jenny' či 'Issai', ktoré si v podstate vystačia samé, hoci ich samoopelivosť môže byť neistá. Väčšina predovšetkým starších odrôd aktinídie sú dvojdomé rastliny a je potrebné mať samčiu a samičiu rastlinu. V prípade dvojdomých rastlín sa nevyhnete výsadbe samčej aj samičej rastliny. V čase kvitnutia sa dajú rozlíšiť - samičí kvet má v strede chumáčik tvorený čnelkami semenníkov, zatiaľ čo samčie kvety obyčajne vyrastajú po troch spolu. Samičie kvety zvyčajne vyrastajú samostatne.
V prípade dvojdomých rastlín sa nevyhnete výsadbe samčej aj samičej rastliny. Jedna samčia rastlina dokáže spoľahlivo opeliť osem samičích rastlín. V čase kvitnutia sa dajú rozlíšiť - samičí kvet má v strede chumáčik tvorený čnelkami semenníkov, zatiaľ čo samčie kvety obyčajne vyrastajú po troch spolu. Samičie kvety zvyčajne vyrastajú samostatne. V sortimente však dnes už nájdete aj samoopelivé odrody, ako napríklad 'Jenny' či 'Issai', ktoré si v podstate vystačia samé, hoci ich samoopelivosť môže byť neistá.
How to Cut a Kiwi Like a Flower | Kiwi Fruit Garnish
Stanovište a pôda
Ako teplomilné rastliny vyžadujú aktinídie slnečné stanovište v závetrí. Najlepšie sa im darí v ľahkej piesočnatej pôde obohatenej o kompost s nízkym obsahom vápnika. Ťažšiu pôdu je vhodné pred vysádzaním odľahčiť rašelinovým substrátom v pomere 1 : 1. Sú veľmi citlivé na preschnutie pôdy, preto je dôležitá pravidelná závlaha, najmä v letných mesiacoch. Mladé rastliny s nedostatočne hlbokým koreňovým systémom sú obzvlášť citlivé. Okolie rastlín treba udržiavať bez burín plytkou okopávkou. V čase plnej rodivosti je vhodná doplnková závlaha, predovšetkým v suchých rokoch a v kritických obdobiach - počas kvitnutia, rastu a dozrievania plodov.
Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Za sucha trpí liana stresom, zastavuje rast, vädne a môže uhynúť. Ak ju včas zavlažíme a nie je veľmi poškodená, znovu obnoví rast.
Stanovište pre pestovanie aktinídií by malo byť slnečné s dostatkom závlahy. Koreňový systém je bohatý a značne sa rozrastá. Pôdu vyžaduje výživnú, bohatú na kompost a organické prvky, dobre jejmajúcu vláhu. Pôda má mať konstantnú miernu vlhkosť.
Výsadba a starostlivosť
Nové výpestky sa zvyčajne predávajú zakorenené v črepníkoch, čo umožňuje ich výsadbu takmer kedykoľvek počas roka s výnimkou zimy. Ideálnym obdobím na výsadbu je však jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie a zosilnenie do konca vegetačného obdobia.
Už pred výsadbou by ste mali mať premyslenú a zhotovenú opornú konštrukciu, pretože aktinídie vyžadujú oporu v podobe pevných kolov, drôteniek alebo pergoly. Vhodné je použitie nástielky a mladé rastliny by sa mali aspoň prvé 3 roky na zimu prikrývať čečinou alebo netkanou textíliou.
Pri väčšej výsadbe má byť pomer samčích rastlín k samičím 1:8. Ak vysadíme samčiu rastlinu do odlišných podmienok, napríklad do trvalého tieňa, môže sa jej kvitnutie opozdiť. Pri zlom počasí môže mať vplyv aj vzdialenosť jednotlivých rastlín. V predaji sú aj rastliny samosprašné. Na rastline sa nachádzajú kvety, ktoré majú vyvinutý semeník s bliznami aj s prašníkmi. Samosprašných odrôd aktinídií sa vyskytuje málo a väčšina môže byť neisté samosprašných. V niektorých rokoch dochádza vplyvom priebehu počasia (hlavne teploty) k nedokonalému vývoju predovšetkým prašníkov, kedy nie je prítomný klíčivý peľ, samosprašné aktinídie nie sú opýlené a neprinesú plody. Preto je vhodné aj k samosprašným aktinidiám vysadiť samčiu rastlinu, alebo narúbovať do koruny samosprašnej rastliny roub rastliny samčej. Z vlastnej skúsenosti viem, že mnoho pestovateľov sa dočkalo plodov kiwi až po vysadení samčej rastliny (stačila aj kvitnúca vetva vo váze). Navyše vďaka spoľahlivému opeľovačovi sa dočkáte nielen spoľahlivej, ale aj oveľa vyššej úrody.
Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli. Aktinídia má krátke obdobie dormancie (zimného pokoja), preto je pripravená na rašenie už na prelome starého a nového roku. Keď v nej počas teplej zimy začne prúdiť miazga a drevo zmrzne, tak z pravokoreného koreňa (ak je kivi namnožené z rezkov) na jar vyrazia nové výhony danej odrody. U štepencov vyrastie podpníkový semenáč, ktorý nemusí rodiť kvalitné ovocie. Toho roku sa však ovocia nedočkáme, lebo aktinídia rodí na jednoročnom dreve vyrastajúcom však z dvojročného, niekedy i staršieho dreva.
Kivi sa ľahko množí semenami. Keďže sú veľmi drobné, musíme ich hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku, a to 2 týždne pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou niekedy môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika.
Úspešné je i množenie rezkovaním pri teplote 19 °C. Rezky režeme v zime zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť. Letné polovyzreté rezky zasa režeme od polovice júla do polovice augusta a sadíme ich rovnako ako zimné rezky. Letné rezkovanie býva úspešnejšie.
Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm očkujeme v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi.
Štepenie stromov (vrúbľovanie za kôru a kopuláciou).
Rez a tvarovanie
Správny povýsadbový rez je kľúčový pre naštartovanie rastu. Zredukovaním nadzemnej časti podporíte bujný rast v prvých rokoch. Rez sa vykonáva na jar, pričom z mladých výhonkov vyberiete jeden alebo viac najpevnejších na tvorbu kmienka. Ak sa v prvom roku pestovania nevytvorí pevný základ kra, na jar ďalšieho roku je vhodné vykonať hlboký spätný rez a pokúsiť sa ker opätovne zapestovať.
Aktinídie majú podobný spôsob rastu a rodivosti ako vinič - plodia na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich z dvojročného dreva. Pestovateľské tvary sú tiež podobné viničovým, pričom sa preferujú vyššie systémy kvôli silnému rastu aktinídií. Vhodné sú vyššie palmety alebo takzvané vysoké T-vedenie. V severnejších oblastiach sa pestujú drobnoplodé aktinídie aj systémom „na hlavu“.
V USA a južných oblastiach Európy sa často pestuje na drôtenke v tvare písmena T, s ramenom dlhým 1,5 m umiestneným vo výške asi 1,8 m. Vzdialenosť rastlín v rade je 4,5 až 6 m, rady sú od seba 4,5 m. Rastliny vstupujú do plnej rodivosti vo 4. roku a môžu sa pestovať až 50 rokov.
V záhradách u nás sa najčastejšie stretnete s voľne rastúcimi krami pri altánkoch, pergolách či plotoch. Aj v týchto prípadoch je potrebný pravidelný rez, pričom sa najčastejšie odstraňujú celé zahusťujúce výhonky na konárový krúžok.
Keďže po jarnom reze aktinídie veľmi silne slzia, rez robíme koncom zimy alebo na jeseň po opade listov, ďalšie skracovacie a presvetľovacie rezy robíme počas vegetácie. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom. Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny.
Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny. Z aktinídie čínskej boli vypestované odrody s väčšími plodmi, napríklad ’Abbott‘ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g), ’Bruno‘ (plod do 55 g), ’Hayward‘ (plod od 80 do 100 g, patrí medzi najkvalitnejšie), ’Monty‘ (plod 45 až 60 g), ’Cramer‘ (zakrpatená forma ’Haywardu‘), ’Starella‘ (vznikla krížením ’Haywardu‘ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu), ’Ashoka‘ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva i silnejším mrazom), ’Jenny‘ (samičie a samčie kvety vytvorené na jednej rastline sú vraj dostatočne schopné samoopeľovať).
Rezy sú podobné ako pri viniči. V lete sa vykonáva prebierkový rez a v januári až februári zimný rez. U rodiacich rastlín sa odrezávajú výhonky za 5. až 6. listom. Aktinídie plodia na jednoročnom dreve dvojročných prútov. Najplodnejšie sú spodné púčiky. Odstraňujeme výhonky, ktoré v predchádzajúcom roku priniesli úrodu. Plodiace výhony skracujeme tak, aby za posledným plodom zostalo najmenej 5 listov. Letný rez vykonávame dvakrát až trikrát a odstraňujeme zahušťujúce výhonky. Rez samčích rastlín sa vykonáva po odkvitnutí.
Výživa
Päťročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou (pH 5,5 až 6), nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny.
Výživa zvýšená počas kvitnutia na jar a potom v pravidelných dávkach do konca augusta, aby sa vyživili plody a vyzrelo drevo. Pomer hlavných živín NPK má byť 10:6:6.
Prvé hnojenie kivi by sa malo začať až na jar druhého roka. Keď sa rastlina dostane do tretieho roku a začne tvoriť plody, dávku hnojiva je vhodné zvýšiť. Hnojivo by malo obsahovať draslík a fosfor, a dávka by mala byť v druhom roku približne 100 g, na tretí rok dvojnásobná až trojnásobná.
Plody a ich zber
Plody dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Je dobré ich skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu.
Plody kiwi môžeme zbierať až na jeseň (september/október), avšak treba sa vyvarovať prvým mrazom. Odporúča sa ich zbierať spolu so stonkou za pomoci nožníc alebo ich jednoducho otrhnúť. Ak nám ovocie nestihlo dozrieť pred mrazmi, môžeme ho otrhnúť a nechať dozrieť v lepších podmienkach.
Plody sa sklízejú v plnej zrelosti. Konzumní zrelost se pozná podle toho, že slupka pruží pod mírným tlakem prstů a dojde k mírné změně barvy slupky. Plody se odstřihují nůžkami těsně za plodem. Plná plodnost začíná 6. rokem, kdy rostlina podle druhu dává 4,5 až 10 kg plodů. Přezrálé plody rostlina shazuje. Musíme je brzy sníst, zmrazit nebo zkonzervovat. Přezralý plod je mdlé chuti a ztrácí dobrou osvěživou chuť. Tuhé plody je možné skladovat i několik měsíců při 0,5 až 5 0C a vlhkosti 90 %. K přímé konzumaci dozrávají během několika dní v PE sáčku při pokojové teplotě. Rychlejšímu dozrávání lze napomoci přidáme-li do jejich blízkosti jablka, která uvolňováním etylénu vyzrávání napomáhají.
Zdravotné účinky kiwi
Kivi je silný stimulátor imunitného systému. Účinne pôsobí proti infekčným, onkologickým i zápalovým chorobám, paradontóze, reume, znižuje horúčku, pomáha pri pečeňových problémoch, zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy, pomáha pri chronickej únave. Svojou vysokou antioxidačnou aktivitou znižuje oxidačný stres, teda chráni DNA bunky pred poškodením voľnými radikálmi, ba dokonca má aj reparačné účinky na poškodenú DNA. Vysoký obsah rozpustnej vlákniny znižuje krvný cholesterol (prevencia aterosklerózy) a detoxikuje telo spolupôsobením vitamínu C, okrem toho podporuje aj peristaltiku čriev (prevencia zápchy). Ako dobrý zdroj horčíka a draslíka prospieva srdcovo-cievnemu systému. Má schopnosť „riediť krv“ ako aspirín, ale bez vedľajších účinkov. Kivi je účinné aj pri anémii pre vyšší obsah železa, ktoré sa vysokým obsahom vitamínu C a prítomnosťou medi veľmi dobre vstrebáva.
Mini Kiwi má silné antioxidačné,protizápalové a protinádorové vlastnosti, ktoré boli zistené vo viacerých štúdiách a naznačujú, že mini kiwi by mohlo byť sľubným liekom proti niektorým druhom rakoviny. Okrem vysokého obsahu bioaktívnych látok, ktorým sa mini kiwi približuje tzv. superpotravinám ako je goji, zázvor, či ženšen, mini kiwi obsahuje aj proteolytický enzým aktinidín, ktorý sa podieľa na štiepení bielkovín, čím napomáha tráviacim procesom.
tags: #kiwi #jeden #kvet #ale #sukvetie #samec