Návod na pestovanie ovocných stromčekov: Od výsadby po úrodu

Chcete sa dostať k chutnému a zdravému ovociu, ktoré si vypestujete sami? Pestovanie ovocných stromčekov nie je náročné, ak viete ako na to. Poradíme vám, ako postupovať v začiatkoch hneď po zakúpení stromčeka, aby sa vaše stromy ujali a priniesli bohatú úrodu.

Kedy sadiť ovocné stromy

Termín vysádzania závisí od toho, či ste si kúpili voľnokorenné stromčeky, čiže bez balu, alebo stromčeky dopestované v kontajneri.

Výsadba voľnokorenných stromčekov

Voľnokorenné ovocné stromčeky vysádzajte len v období vegetačného pokoja, kedy rastlina nerastie. Čiže na jar a na jeseň. Stromčeky sa vyberajú z pôdy po opadaní listov, kedy je drevo vyzreté. Optimálny termín jesennej výsadby je od konca septembra do začiatku novembra, ideálne okolo 15. októbra, keď listy opadávajú a pôda je ešte teplá. Stromy majú čas zakoreniť sa pred príchodom zimy. Ak tento termín urýchlite, mladé výhonky nebudú v priaznivej kondícii a počas tuhej zimy zmrznú.

Jarný termín vysádzania nastupuje po rozmrznutí pôdy okolo 15. marca a trvá až do pučania stromov, keď sa objavujú listy. Odporúča sa umiestniť ich na trvalé stanovište najneskôr do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať.

Vo všeobecnosti sa v odbornej, ale aj v popularizačnej literatúre dočítate, že pre jadrové ovocie je výhodnejšia jesenná výsadba, pre kôstkoviny, najmä tie teplomilné, naopak, jarný termín. Zmena klímy však znižuje význam sezóny a kladie dôraz na správnu techniku a kvalitu samotnej výsadby.

Výsadba kontajnerovaných stromčekov

Kontajnerované stromčeky majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Môžete ich sadiť v každom ročnom období okrem zimy. Sú drahšie, ale majú takmer stopercentnú ujateľnosť. Ovocné dreviny pestované v kontajneroch predlžujú výsadbovú sezónu a záhradkárom umožňujú tieto dreviny vysádzať po celú vegetačnú dobu, až kým nezamrzne pôda.

Výber vhodného stanoviska a príprava pôdy

Pre ovocný strom je dôležité vybrať vhodné miesto s dostatkom slnka a priestoru. Pri výbere ovocného stromu je preto kľúčové vedieť do akej veľkosti vyrastie v dospelosti.

Výsadba v pôde, ktorá nie je dobre priepustná je pravdepodobne hlavným dôvodom, prečo sa ovocným stromom nedarí. V zaplavených pôdach stromy zhnijú. Piesočnaté a hlinité pôdy, v ktorých voda dobre odteká, sú preto zvyčajne najlepšie. Tieto typy pôdy umožňujú korene zavlažovať, no zároveň ich „neutopiť.

Pred výsadbou je takisto dôležité pripraviť pôdu a to hlavne v prípade, že vykopaná zemina nemá dostatočnú kvalitu. Ignorovať stav vašej pôdy sa nevypláca! Zdravie pôdy je dôležité, najmä keď pestujete trvácu plodinu akou je ovocný strom. Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, najlepšie orientované na južnú stranu, s pôdou dostatočne bohatou na živiny, ľahkú, dobre priepustnú, vlhkú, ale nepremokrenú.

Príprava výsadbovej jamy

Vykopeme jamu cca 1m x 60cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80x80x100. Výsadbová jama by mala byť dostatočne hlboká a veľká, väčšia než samotný koreňový systém. Na dno dáme kompost - buď granulovaný, alebo dobre uležaný hnoj. Kompost premiešame s troškou hliny. Nikdy nedávajte hnojivá priamo na korene, mohli by sa spáliť. Vrchnú úrodnú vrstvu pôdy premiešajte s kompostom. Čerstvý maštaľný hnoj nedávajte priamo ku koreňom, pretože by ich mohol poškodiť. Premiešajte ho s pôvodnou zeminou.

Nedávajte vápno do jamy. Nedávajte hnoj, alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe. Toto by bola vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov. V zemine s pridaným hnojivom stromček väčšinou veľmi ťažko korenia a v lete potom uschne.

Ako na to: Sadenie ovocného stromu krok za krokom

Hneď ako si prinesiete domov ovocný stromček, treba ho zabezpečiť pred vysychaním, teda ho hneď zasadiť. Ak to nie je možné a budete ho sadiť na druhý deň, namočte korene do vody maximálne na 24 hodín. Pri jarnom vysádzaní korene v každom prípade namočte na 24 hodín do vody a až potom saďte. Pred výsadbou nožnicami skráťte mierne korene. Takto upravený stromček namočte na niekoľko hodín, najlepšie však na celý jeden deň.

1. Príprava koreňov: Korene skráťte a namočte na jeden deň do vody. Pri kvetináčových stromoch to robiť netreba.
2. Príprava jamy: Do pripravenej primerane veľkej jamy nalejte 10 l vody.
3. Umiestnenie stromčeka: Posaďte stromček, prihrňte ho pôdou a dobre utlačte. Strom vsádzajte tak, aby miesto štepenia bolo cca 10 cm nad zemou a korene neboli zatočené nahor. Stromček by mal byť zasadený v rovnakej hĺbke v akej bol zasadený v škôlke, prípadne v kontajneri a miesto štepenia by malo byť minimálne 10 cm nad zemou.
4. Zasypanie a zálievka: Stromček zasypte dobrou zeminou. Zeminu môžete vylepšiť záhradníckym substrátom do 20% objemu, prípadne na dno jamy dať kompost, či odležaný hnoj. Potom ho dôkladne zalejte. Pozor na veľké blato, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť. Zalejte a prihrňte pôdu, aby sa voda nevyparovala. Zálievku opakujte aj nasledujúci deň.
5. Podpora stromčeka: Na okraj výsadbovej jamy zatlčieme oporné koly, ktoré udržia strom stabilný pokým dostatočne nezakorení. Väčšinou postačujú 1-2 oporné koly, ktoré previažeme s kmeňom stromčeka voľným osmičkovým uzlom a tak ho zastabilizujeme. Oporu ponecháme pri stromčeku minimálne 2 roky.
6. Mulčovanie (voliteľné): Pokrytie pôdy v okolí vysadeného stromčeka mulčom nie je nutné, no odbremení vás to od neskoršej práce s odburiňovaním. Mulč tiež zamedzuje erózii pôdy, ktorá zostáva pre strom výživnou.

Povýsadbový rez ovocných stromčekov

Rez po výsadbe dodá vašim stromčekom prvotný impulz k rastu a prispôsobí veľkosť koruny zredukovanej koreňovej sústave.

Jarný rez po výsadbe

Na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom, alebo latexom. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu.

Kôstkoviny, najmä broskyne, pri jarnom vysádzaní režte hlbším rezom. Broskyniam, ak nejde o štíhle vreteno, odstráňte aj terminál a založte kotlovitú korunu.

Pri výsadbe voľnokorenných kaki, granátového jablka a figovníkov, je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm. Kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.

Jesenný rez

Na jeseň môžete stromček čiastočne orezať (ostrihať) z dôvodov prepravy. Počítajte, že menšia časť odrezaných vetvičiek vyschne. V prípade jesennej výsadby počkáme s rezom až do jari. Stromy na jeseň nezrezávajte, aby ste tak nespomalili ich rast.

Starostlivosť po výsadbe

Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinenom, v nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.

Hnojenie najmenej dvakrát ročne organickým hnojivom obsahujúcim mikroživiny, je skvelým spôsobom ako udržať zdravie pôdy. Klasické hnojenie zastavte na konci augusta, v jesennom období využite výhradne jesenné hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Pri jesennej výsadbe môžete prihnojiť skôr, napríklad v polovici mája.

Pôdne mikróby, ktoré tvoria živú časť pôdy - baktérie, huby a ďalšie živé organizmy, zabezpečujú pomalé uvoľňovanie organických živín. Nechajte preto vykvitnúť kvety a pôvodné trávy medzi ovocnými stromami. To prospeje pôdnym mikróbom ako aj opeľovačom, ktoré zase prospievajú ovocným stromom.

Rozostupy ovocných stromov

Otázka rozostupov patrí medzi najdôležitejšie pri plánovaní výsadby. Ako ďaleko od seba sadiť ovocné stromy závisí od druhu a podpníka. Nedostatočné rozostupy vedú k zahusteniu korún, zhoršenej cirkulácii vzduchu a vyššiemu tlaku chorôb. Ovocné stromy sadíme do sponu v rozostupoch 4-5 m x 3-4 m, v radoch 4-5 m od seba a na rozostupy jednotlivých stromov 2,5-3,5 m.

Špecifické požiadavky na pestovanie vybraných ovocných druhov

Jablone

Jablone preferujú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou.

Slivky

Medzi slivky radíme slivky, poloslivky, renklódy a mirabelky. Vyznačujú sa spravidla bujným rastom a rýchlym vývinom. Podľa plodov je možné rozlíšiť poloslivky a pravé slivky. Pološvestky sú kríženci pravých sliviek a sliv. Kvitnú bielo a majú ochmýrené letorasty. Pravé slivky kvitnú tiež bielo, ale ich letorasty sú lysé.

Čerešne

Čerešne mal v obľube už kráľ Ľudovít XIV. a nebolo divu. Toto drobné ovocie obsahuje veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok, ako sú draslík, zinok atď. Pokiaľ túžite po naozaj veľkom strome, aj potom pre Vás bude čerešňa správnou voľbou, stačí si len vybrať zodpovedajúcu podnož. Čerešne kvitnú v priebehu mája, bielymi, či ružovými kvetmi, po odkvitnutí začína tvoriť plody - mladé kôstkovice zelenej farby v nezrelom stave. Podľa termínu dozrievania určujeme tzv. "čerešňové týždne". Nezabúdame ani na to, že čerešne sú vo väčšine prípadu cudzoopelivé, preto musíme vybrať aj správneho opeľovača.

Hrušky

Pestovanie hrušiek znova získava na obľube, a znova sa tak tieto ovocné stromy zaraďujú medzi klasiku našich záhrad. Dúfame, že ste si vybrali tú správnu odrodu, ktorej plody potom využijete nielen na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie ako v kuchyni, alebo napríklad v domácej pálenici. Najvhodnejšie podmienky na pestovanie hrušiek sú teplejšie lokality s nadmorskou výškou 200-350 m.n.m. a s priemernou ročnou teplotou na 7,5 °C.

Marhule

Marhule rovnako ako broskyne pochádza z Číny. Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou reakciou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Jedná sa o pomerne krátkoveké stromy (15-20 rokov), dosahujúce max. výšku 5 m (podľa zvolenej podnože).

Broskyne

Broskyne sú pôvodom z Číny. V našej republike sa najčastejšie pestujú vo forme zákrsku, či štvrťkmeňa - jedine tak je zaistený dostatočný prísun svetla do všetkých partií koruny. Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m.n.m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom.

Orechy

Domovinou orechov je územie Ázie a južná Európa. Orech je možné vysádzať na jar aj na jeseň, na veľmi svetlé a slnečné stanovište, s dostatkom priestoru pre budúce korene. Predtým a hojnejšie plodia v nížinách, ale možno ho s úspechom pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach. Vyberáme teplé južné, západné, či juhozápadné svahy.

Granátové jablká

Nenáročný ker, ktorý sa dá pestovať aj ako strom, pôvodom z Ázie, odkiaľ sa rozšíril do Európy. Obsahuje veľké množstvo minerálov a vitamínov, ktoré zlepšujú naše zdravie. Stanovište volíme svetlé, uprednostňujeme skôr juhozápadnú stranu. Pôda by mala byť ľahšia, hlinito-piesčitá, až piesočnato-hlinitá, teplá, dobre priepustná, ale vlhká, nepremokrená. Jednotlivé kríky vysádzame vo vzdialenosti 3-4m. Bohatý koreňový systém dostatočne spevňuje pôdu, teda je možné tieto kríky vysádzať aj do svahu, najlepšie do max. sklonu 20 °.

tags: #kniha #pestovanie #ovocnych #stromcekov

Populárne príspevky:

• Výskum pestovania orgánov
• ako vypestovať trávničku prímorskú
• tipy na pestovanie zeleniny v nádobách
• viac o myrte obyčajnej
• Viac o okrasných makoch