Kobylka zelená (Tettigonia viridissima): Životný cyklus, rozmnožovanie a miesto v prírode
Kobylka zelená (Tettigonia viridissima) je bežný druh kobylky a jeden z najväčších zástupcov rovnokrídleho hmyzu v Európe. Tento druh je typickým predstaviteľom čeľade kobylkovitých (Tettigoniidae) a je známy svojím nápadným zeleným sfarbením, dlhými tykadlami a hlasitým cvrkaním, ktoré je počuť najmä v letných mesiacoch.
Charakteristika a výskyt
Dospelá kobylka zelená dosahuje dĺžku tela približne 28-42 mm, pričom samice sú zvyčajne väčšie ako samci. Samci dorastajú do veľkosti tela 28 až 34 mm, samice 27 až 38 mm. Opticky sa zdá väčšia vďaka dlhým krídlam, ktoré ďaleko presahujú zadoček. Samice majú tiež dlhé šabľovité kladielko. Typickým znakom je sýtozelené sfarbenie tela a krídel, ktoré slúži ako dokonalé maskovanie v tráve a kríkoch. Dlhé nitkovité tykadlá výrazne presahujú dĺžku tela, niekedy dosahujú až trojnásobok dĺžky tela, čím sa odlišujú od koníkov, ktoré vždy nosia krátke tykadlá.
Kobylka zelená sa vyskytuje v Európe, severnej Afrike a palearktickej časti Ázie. Je rozšírená v takmer celej Európe, v severnej Afrike a v miernom pásme Ázie. Vyskytuje sa od mesiaca júla do októbra, ako v nížinách, tak aj v podhorských oblastiach. Obýva predovšetkým vysoké lúky, okraje lesov, kroviny, záhrady, parky a zarastené medze. Vyhovujú jej biotopy s bohatou vegetáciou, kde má dostatok úkrytov aj potravy. Žije v tráve na lúkach a patrí medzi veľmi rozšírený hmyz. Taktiež obýva stromy a kríky, sady a záhrady, ale aj hojne polia vo vysokom obilí.
Životný cyklus a rozmnožovanie
Životný cyklus kobylky zelenej zahŕňa nedokonalú premenu (paurometaboliu), ktorá prebieha v štádiách vajíčka, nymfy a dospelého jedinca. Celý životný cyklus kobylky (v závislosti od druhu) trvá od 6 do 24 mesiacov.
Párenie a kladenie vajíčok
Samci sa ozývajú hlasným cvrkaním, ktorým vymedzujú svoje územie a lákajú samice. Zvuk vzniká trením predných krídel o seba. Hlasité cvrčanie je počuť za teplých večerov, ale často sa kobylky ozývajú aj cez deň. Samička je cvrkotom samčeka privábená. Párenie prebieha v lete a trvá takmer hodinu, s dlhou trvalou predohrou.
Na jeseň samička kladie vajíčka do zeme pomocou špicatého kladielka. Kladie ich do pôdy alebo do mäkkých rastlinných častí. Jedna samička nakladie približne 70 až 100 vajíčok, pričom celkovo môže naklásť až 590 vajíčok. Vajíčka prezimujú v zemi, väčšinou 2-5 zím.
Vývoj nymf
Na jar sa z vajíčok liahnu nymfy. Nymfy sa podobajú dospelým jedincom, ale sú menšie a nemajú plne vyvinuté krídla. Prechádzajú 6 až 7 zvliekaniami, kým dospievajú. Až po poslednom zvliekaní koncom júla sa menia v dospelé jedince. Malé nymfy lovia vošky, zatiaľ čo veľké nymfy a dospelci lovia rôzny väčší hmyz.
Potrava a správanie
Kobylka zelená je všežravec s výrazným podielom živočíšnej zložky potravy. Živí sa prevažne dravým spôsobom, loví drobný hmyz, húsenice, vošky a ďalšie bezstavovce. Prijíma aj rastlinnú potravu, ako sú listy, kvety a semená.
Na rozdiel od mnohých iných rovnokrídlych je kobylka zelená aktívna vo dne aj v noci, čoho dôkazom je jej nekonečný krepuskulárny a nočný spev. Dospelí jedinci lietajú, ale urazia len krátke vzdialenosti. Aj keď môžu lietať, majú tendenciu sa vyhýbať lietaniu, ak je to možné.
Kobylka zelená v ekosystéme
Kobylka zelená hrá dôležitú úlohu v potravných reťazcoch. Pôsobí ako predátor drobného hmyzu a zároveň je potravou pre vtáky, plazy a drobné cicavce. Pre človeka nie je kobylka zelená škodlivá a naopak je často vnímaná ako súčasť letnej krajiny. Stavy sa v minulosti znížili používaním pesticídov, ale v súčasnosti stavy opäť rastú.
Rovnokrídlovce (Orthoptera) a ich význam
Kobylka zelená patrí do radu rovnokrídlovce (Orthoptera, syn. Saltatoria), ktorý zahŕňa početný rad hmyzu s rôznorodou veľkosťou a tvarom tela. Typické sú valcovité až mierne laterálne sploštené telo a silné, skákavé zadné nohy. Silné hryzavé ústne ústrojenstvo, vrátane mandibúl, smeruje nadol (tzv. hypognátna hlava). Typické sú nitkovité alebo štíhle vretenovité tykadlá. Krídla, ak sú prítomné, majú primitívnu sieťovitú žilnatinu a sú obvykle chitinizované a pigmentované. Prevažná väčšina druhov má stridulačný aparát a sluchové (tympanálne) orgány, umožňujúce produkciu a vnímanie hlasného zvuku. Vývin je paurometabolia (postupná premena).
V najmodernejších fylogenetických systémoch je rad rovnokrídlovce rozdelený na dva úplne samostatné rady: kobylky (Ensifera) a koníky (Caelifera).
Nasledujúca tabuľka porovnáva hlavné charakteristiky týchto dvoch radov:
| Charakteristika | Kobylky (Ensifera) | Koníky (Caelifera) |
|---|---|---|
| Dĺžka tykadiel | dlhé (tenké, až vlasovité) | krátke (zložené z max. 30 článkov) |
| Zvukový orgán | na predných krídlach | na zadných nohách a predných krídlach |
| Sluchový orgán | na predných holeniach | na bokoch bruška |
| Kladielko samíc | šabľovité | krátke, šabľovité |
| Životný cyklus | dlhší (niekoľko mesiacov až rokov) | kratší (jedno leto) |
| Potrava | všežravce, dravce | rastlinožravce |
Ďalší významní predstavitelia rovnokrídlovcov
- Svrček poľný (Gryllus campestris): Dosahuje veľkosť 20-26 mm. Žije na poľných medziach a suchších lúkach v dierach v zemi, ktoré si sám vyhrabáva. Na jar intenzívne cvrliká.
- Krtonôžka obyčajná (Gryllotalpa gryllotalpa): Ekologicky mimoriadne špecializovaný druh. Predné nohy má extrémne silné, prispôsobené na hrabanie, čím nápadne pripomína nohy krtka.
- Sága stepná (Saga pedo): Na južnom Slovensku sa zriedkavo vyskytuje. Môže dosahovať dĺžku až 12 cm, čo ju radí medzi najväčšie európske rovnokrídlovce. Má extrémne dlhé telo s mečovitým znášadlom u samíc, ktoré používa pri kladení vajíčok do pôdy.
tags: #kobylka #zelena #rozmnozovanie