Pestovanie kolíkových rajčín: Od semienka po bohatú úrodu
Rajčiny si potrpia na polievanie, svetlo, teplo, čerstvý vzduch a vyžadujú aj trochu osobnej starostlivosti. Za to sa vám odvďačia bohatou úrodou. Odtrhnúť a zjesť čerstvú, slnkom vyhriatu paradajku je veru iný pocit, než jesť hoci aj tú najsladšiu, ale kupovanú rajčinu. Pestovať rajčiny pritom môže každý. Nepotrebujete záhradu, stačí vám balkón, alebo dokonca iba miesto na slnečnom parapete a o pár týždňov sa môžete tešiť z bohatej úrody šťavnatých paradajok. Rajčiny však nestačí iba zasadiť, polievať a čakať, treba sa o ne aktívne starať.
Aztéci nazývali rajčiny „xitomati“, čo znamená „guľatá vec s pupkom“. Odtiaľ pochádza aj názov „tomato“.
Existujú tisícky odrôd paradajok. Odlišné sú najmä tvarom, farbou, veľkosťou plodov, chuťou. Najväčšie odrody sú Cuor di bue, v preklade Býčie srdce, ktoré môže vážiť aj pol kila, Costoluto Genovese a World of records dosahujú aj 1,5 kila. Najdrahšou odrodou rajčín je Marianas Peace. Odroda pochádza z Československa, no najväčšej obľube sa tešila v Amerike. Kedysi bola cena jej semiačka okolo 20 dolárov. Chuťou prekvapia odrody Persimon či Valencia. Obe majú oranžovú farbu, Persimon pripomína chuťou a textúrou hurmikaki alebo marhule, Valencia zas mango. Aj farebne sú rajčiny veľmi rôznorodé.
Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu. Hybridné odrody rajčín sú šľachtené pre väčšiu odolnosť voči chorobám a poskytujú rovnomernú, bohatú úrodu. Chuťovo môžu byť menej výrazné. Z hybridných odrôd si semienka do ďalšieho roka neodkladajte, hybridy nie sú vhodné na ďalšie vypestovanie zo semien. Nehybridné odrody rajčín sú väčšinou tyčkové a rodia počas celej sezóny.
Ďalej si môžete zvoliť odrodu podľa výšky, do akej dorastajú. Budete pestovať kolíkové rajčiny? Potom myslite na to, že potrebujú dostatočnú oporu, či už tyč, špagát, sieť, alebo klietku. Kolíkovým rajčinám je treba vylamovať výhonky. Do úvahy berte aj to, na čo chcete rajčiny využívať. Iné odrody sú vhodné na priamu konzumáciu, iné na sušenie či prípravu kečupu.
Jednou zo známych a obľúbených odrôd je napríklad paradajka Stupická, ktorá je známa vďaka svojej výbornej chuti. Tvar plodov paradajky stupickej je guľovitý, veľkosťou sú skôr drobnejšie, s hmotnosťou do 55 g. Iným príkladom je paradajka Brutus, obrovská odroda kolíkovej paradajky. Je typická veľkými plodmi červenej farby s výrazným rebrovaním na povrchu.
Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.
Výber a predpestovanie sadeníc
Pri výbere semien paradajok máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi.
Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je potrebné predpestovanie sadeníc. S predpestovaním semien môžete začať už vo februári až do apríla. Ideálne je použiť sadbovače, či jiffy tablety. Hĺbka výsevu je 0,5 cm. Doba klíčenia je zvyčajne 1-2 týždne (aj dlhšie). Počas klíčenia je treba udržovať teplo a mať dostatok svetla.
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky.
Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov.
Odporúčame používať špeciálny substrát na rajčiny a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr.
Jedna malá záhradnícka rada, ktorá sa opakovane osvedčila, je zasadiť paradajky na bok do výkopu alebo ich zakopať hlboko do pôdy, takže prvá sada listov je tesne nad povrchom pôdy - zakopaná časť stonky potom vytvorí ďalšie korene.
Zakopaním rastliny bokom alebo veľmi hlboko umiestnite viac stonky pod zem od začiatku, a tak umožníte veľa náhodného rastu koreňov.
Pri pestovaní paradajok v skleníku pravidelne otvárajte vetracie otvory, aby mal opeľujúci hmyz prístup ku kvetom.
Môžete tiež jemne poklepať alebo potriasť kvetmi, keď sú úplne otvorené, aby ste pomohli prenosu peľu v kvete.
Výsadba a starostlivosť
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.
Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.
Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.
Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.
Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.
Pôda by mala byť priepustná, humusná, s dostatkom organických látok a s pH 5,5 - 6,8.
Do jamy nalejte odstátú vodu s teplotou podobnou pôde. Z rastliny odstráňte spodné listy a vložte ju šikmo do jamy. Stonku až po listy zahrňte zemou, popritláčajte. Šikmé položenie umožní rastlinke vyhnať viac koreňov.
Zavlažovanie a hnojenie
Rajčiny sú citlivé na správnu, pravidelnú zálievku a chce to dobrý odhad, aby ste ich neutopili, alebo nenechali vyschnúť. Nesmú byť ani príliš suché, ani premočené, dávajte zvlášť pozor, aby ste pôdu okolo rastliny nerozbahnili - korene by nemali vzduch. Zálievka by preto mala byť primeraná počasiu a pravidelná, odstátou vodou s teplotou podobnou pôde.
Vždy zalievajte ku koreňom a nikdy nepolievajte listy a plody, mohli by ich napadnúť choroby. Medzi jednotlivými polievaniami by mala pôda trochu preschnúť, ale nemala by byť úplne suchá, skôr vlhká. V horúcich dňoch polievajte každý deň, v chladných stačí raz za 2 - 3 dni.
Pôdu okolo rajčiakov udržiavajte kyprú a bez buriny, prihnojujte organickými hnojivami. zo žihľavy: čerstvú žihľavu nasekajte, dajte do zatváracieho pohára, zalejte odstátou vodou a nechajte na slnku kvasiť.
Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky. Pôdu udržujte mierne vlhkú, no nie príliš zmáčanú. Zalievajte priamo ku koreňom, nie na listy a najlepšie v ranných hodinách.
Paradajky potrebujú dostatok živín. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky.
Behom rastu plodov je dôležitá pravidelná závlaha a dostatočný prísun živín.
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.
Morská soľ pre aromatickejšie paradajky: Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
Vylamovanie a tvarovanie
Vylamovanie alebo zaštipovanie paradajok je cestou k bohatej úrode. Kým rastliny tyčkových paradajok rastú, tvoria sa im v pazuchách listov zálistky. Tieto približne raz za týždeň až desať dní vylamujte, aby sa z nich netvorili plody. Plody zo zálistkov rastlinu zbytočne vysiľujú a len zriedka dozrejú.
Na konci sezóny zastavte rajčiakom rast odštipnutím vrcholu stonky.
Kolíkové paradajky zbavujte bočných výhonkov.
Pri kolíkových paradajkách vložte pevný kolík alebo tyč vedľa rastliny a voľne priviažte hlavnú stonku.
Krok 1 - skontrolujte, či je hlavná stonka rastliny dobre podopretá tým, že ju v určitých intervaloch priviažete.
Krok 2 - pomocou palca a ukazováka vytrhnite všetky malé bočné výhonky, ktoré sa vyvíjajú na spodnej časti listov, kde sa stretávajú so stonkou.
Krok 3 - pomocou ostrých záhradných nožníc vystrihnite všetky veľké bočné výhonky, ktoré sa vyvinú medzi stonkou a listami.
Krok 5 - pri pestovaní pod sklom odrežte hlavnú stonku, keď sa vytvorí 5-6 trsov kvetov (3-4 vonku), aby sa energia nasmerovala do napučiavania a dozrievania plodov.
Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.
Choroby a škodcovia
Listy a plody rajčín, dotýkajúce sa vlhkej pôdy, môže napadnúť fytoftóra - hubovité ochorenie, ktoré dokáže zlikvidovať celú úrodu. Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch, ktoré sa prenesú na celú rastlinu.
Pozor dávajte aj na prehnojenie a nedostatok živín. Priveľa dusíka a draslíka brzdí príjem vápnika, čo sa môže prejaviť hnilobou - hnedými škvrnami na špičke plodov.
Rajčiny môžu napadnúť aj vošky, molice alebo háďatko.
Z hubových ochorení je najznámejšia fytoftóra zemiaková, preto ich netreba pestovať v blízkosti zemiakov. Závlahová voda nesmie zvlhčovať listy ani plody. Fytoftóra sa prejavuje tvorbou hnedých škvŕn na listoch aj plodoch.
Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Zber a využitie
Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.
Paradajky začínajú dozrievať od polovice leta, aj keď načasovanie závisí od odrody, poveternostných podmienok a veľkosti plodov. Menšie cherry paradajky dozrievajú rýchlejšie ako väčšie plody a skleníkové rastliny zvyčajne začínajú úrodu skôr ako tie vonku a pokračujú dlhšie až do jesene.
Na konci vegetačného obdobia ostrihajte staršie listy, aby na ostatné preniklo viac svetla a zabránilo sa uchyteniu plesne sivej.
Vonkajším rastlinám s nezrelými plodmi nadvihnite konáriky a buď ich položte na slamu, alebo plody pozbierajte a umiestnite na teplé a tmavé miesto, aby dozreli.
Paradajky je najlepšie konzumovať priamo z kríčka, keď sú ešte teplé od slnka. Pokiaľ ich nestíhate jesť, môžete ich skladovať pri izbovej teplote cca týždeň.
Vyhnite sa skladovaniu paradajok v chladničke, pretože im to dodá kašovitú štruktúru. Vychutnajte si paradajky v šalátach a sendvičoch. Väčšina druhov je vhodná aj na varenie, no vhodné sú najmä odrody podlhovastých slivkových paradajok.
Surové rajčiaky sú veľmi chutné, pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov, po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.
Ako si doma vyrobiť kečup!!!
tags: #kolikove #rajciny #pestovanie #spon