Koľko vody sa minie na pestovanie plodín
Voda je nevyhnutnou súčasťou našej každodennej potreby a je potrebná na mnoho vecí, vrátane výroby potravín. Spotreba vody pri výrobe potravín sa líši v závislosti od druhu potravín, spôsobu ich pestovania a mnohých ďalších faktorov. Niektoré druhy potravín spotrebúvajú ešte viac vody ako iné. Voda tvorí hlavnú zložku pri výrobe takmer každého druhu nápoja a samozrejme aj potravín. Nejde len o samotnú vodu potrebnú na výrobu produktu, ale celkové množstvo vody, ktorá sa spotrebuje alebo znečistí vo všetkých fázach výrobného procesu.
Každý pestovateľ a záhradkár sníva o tom istom - hojnej a dokonalej úrode, chutných a veľkých plodoch. Aby ste to dosiahli, musíte poznať všetky kroky pri pestovaní, byť si vedomí všetkých dôležitých aspektov, informácií, postupov a faktorov. Každá pestovateľská metóda ponúka odlišný potenciál. Ako môžete maximalizovať tento potenciál?
Kľúčové faktory pri pestovaní
Základom dobrej úrody je voda. V prípade zelenín sa predpokladá ich plytké zakoreňovanie, no napriek tomu niektoré druhy korenia i vo väčších hĺbkach, napr. korene mrkvy často siahajú do hĺbky 140 - 180 cm, rajčín do hĺbky 80 - 120 cm. Pre účinnú závlahu je však najdôležitejšia hĺbka, v ktorej sa nachádza rozhodujúca časť koreňového systému, prostredníctvom neho sa totiž pokryje množstvo vody odparené z rastliny. Optimálna vlhkosť pôdy pre rastliny je taká vlhkosť, ktorá neklesne pod vlhkosť vädnutia, ale nie je ani nasýtená vodou. Vlhkosť vädnutia a poľná vodná kapacita závisia od druhu pôdy.
Hovorí sa, že jeden štvorcový meter pokrytý rastlinami potrebuje denne 4-6 litrov vody. Kedy zaliať? Vtedy, keď rastlina vypije 50 % vody z predchádzajúceho zalievania. Ako to spoznať? Najlepšie je to podľa váhy - zvážte rastlinu s suchým substrátom a potom s mokrým.
Zloženie a kvalita pôdy teda tiež výrazne ovplyvňujú výsledok zavlažovania. Na pieskovej pôde môžeme tou istou dávkou vody pôdu akoby „preliať“, zdalo by sa, že nežiaduco premokriť, ale k skutočnému premokreniu nepríde, lebo prebytočná voda nie je viazaná na piesok a unikne do hlbších vrstiev pôdy. Na ílovej pôde, naopak, tá istá dávka vody môže byť nedostatočná, pôda vodu k rastline „nepustí“ a tá vädne, často i uschne. Naopak, ak ílovitú pôdu zavlažíme vyššou jednorazovou dávkou vody, ako je schopná za daný čas vsiaknuť, tak sa rozbahní, voda z pôdy vytlačí vzduch, takže korienky rastlín sa budú dusiť. Za týmto všetkým je rozdielne silné viazanie vody pôdnymi časticami. Možno ho upraviť prídavkom humusu do oboch extrémnych druhov pôdy aj prídavkom pieskovejšej pôdy k ťažšej ílovej a naopak.
Voda z vodovodu nechajte odstáť 12 hodín, aby z nej vyparovali chloridy. Tvrdosť vody nemusí mať priamy vzťah k EC, ale v prípade vody z obecných vodovodov sa EC môže riadiť podľa nej.
Čo sa týka hnojív, existuje významný rozdiel medzi organickými a minerálnymi hnojivami, a musíte tento rozdiel poznať pre správne pestovanie rastlín. Všetko začína koreňmi. Aby rastlina mohla absorbovať rôzne živiny, musí sa v pôde uskutočniť mnoho procesov. Rastlina absorbuje živiny vo forme chelátov a rôznych iónov, ktoré vznikajú pôsobením pôdnych organizmov, húb, baktérií a chemických reakcií. Tieto prírodné procesy sa využívajú aj pri pestovaní vo substráte s organickými hnojivami. Baktérie premenia organické hnojivá na látky, ktoré sú pre rastliny použiteľné, a zvyčajne nemusíte riešiť elektrickú vodivosť (EC) ani pH. Naopak minerálne hnojivá (Canna Terra, Coco, Aqua) fungujú inak. Tieto dodávajú rastlinám živiny vo forme chelátov a iónov, ktoré korene okamžite využijú.
EC a pH
EC, inak Elektrická Vodivosť, nám ukazuje vodivosť, ktorá stúpa v závislosti na tom, koľko solí je vo vode rozpustených. EC v kohútovej vode obvykle dosahuje 0,3 - 0,6 mS/cm.
PH hodnota je veľmi dôležitá, pretože určuje, koľko a či vôbec môže rastlina prijať živín. Jednotlivé živiny sú k dispozícii iba v obmedzenom rozsahu, konkrétne v rozmedzí pH 5,0 - 6,5. Keďže je prostredie veľmi kyslé, čo znamená, že hodnota pH je nižšia ako 5, rastlina nebude schopná prijať horčík a vápnik. Naopak, ak je hodnota pH veľmi vysoká, rastlina nebude schopná využiť meď, mangán a železo.
Teplota a svetlo
Teplota je kľúčovým faktorom a musíme ju rozlišovať rôznymi spôsobmi. Teplota listov, vzduchu, v koreňovej oblasti a živného roztoku. Ak hovoríme o vnútornom pestovaní, pod svetlom je ideálna teplota 25-29 °C, a v tme 20 °C. Veľmi dôležitá je teplota listov, ktorá určuje, ako dobre rastlina dýcha a koľko vody prijímajú korene. Ideálna teplota v oblasti koreňov a živného roztoku je okolo 20 °C počas celého dňa. Čím je teplota vyššia, tým nižší je obsah kyslíka vo vode.
Ďalším veľmi dôležitým aspektom pri pestovaní je svetlo. Množstvo svetla, ktoré rastliny môžu zužitkovať, sa líši v závislosti od pestovateľskej metódy. V pôde je to menej než v kokosovej štruktúre alebo pri aeroponii. Mladé rastliny potrebujú menej svetla než hustý porast vysokých dospelých rastlín. Dôležité je aj farebné spektrum. Svetlo fotosynteticky aktívne (PAR) je svetlo v rozsahu 400-700 nanometrov. Ideálnym svetlom pre rastovú fázu je svetlo s červeno-modrým spektrom, ktoré podporuje veľkosť listov a silu stoniek. Naopak, počas kvetinovej fázy je najlepšie použiť svetlo Far Red, ktoré má červené spektrum nad 700 nanometrov a stimuluje kvitnutie a tvorbu plodov.
Vzduch a CO2
Vzduch je často podceňovaný počas pestovania. V pestiarni musí byť neustále odvádzaný a privádzaný čerstvý vzduch. Rastlina potrebuje neustály a predovšetkým dostatočný prísun CO2, aby umožnila efektívnu fotosyntézu všetkým listom, a tým aj naplnila potenciálny výnos rastlín. Ak pestujete vo vnútri, musíte meniť vzduch každú minútu. Pre priestor s objemom dvoch kubických metrov by mohol stačiť ventilátor s prietokom 120 m³/hod.
Fotosyntéza
Je to chemická reakcia, počas ktorej si rastliny vytvárajú cukry, čo je zdroj energie dôležitý pre ich rast a vývoj. K tomu potrebujú oxid uhličitý, vodu a svetelné žiarenie s vhodnou vlnovou dĺžkou. Vedľajším produktom fotosyntézy je kyslík, ktorý rastliny potom vydýchajú.
Spotreba vody pri výrobe rôznych produktov
Na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných až 15 000 litrov vody a na výrobu 1 kg čokolády až neuveriteľných 17 000 litrov vody. Na druhej strane, na výrobu 1 kg zemiakov je potrebných iba 287 litrov vody. Je dôležité si uvedomiť, že spotreba vody na výrobu potravín sa líši v závislosti na mieste a podmienkach, kde sa dané potraviny pestujú.
Priemerne sa na výrobu 1kg čierneho čaju, ktorý bežne kúpime v obchodoch spotrebuje 8 860 litrov vody. Čo znamená, že pri štandardnej šálke čaju (cca 250 ml vody + 3g čaju) to je asi 120 veľkých pohárov vody. Najväčšou "položkou", čo sa nápojov týka, je káva. Zaujímavé je, že na výrobu 1 kg zemiakov sa spotrebuje cca 290 litrov vody, ak však berieme do úvahy zemiakové chipsy, pri 1 kg je to až 1040 litrov vody. Vysoká je aj spotreba vody na výrobu jedného kg pšeničnej cestoviny, pričom 80 % tvorí voda využitá pri pestovaní pšenice. Výroba živočíšnych produktov patrí medzi najnáročnejšie na spotrebu vody. Pri výrobe čokolády je tiež dôležitý pôvod a spôsob pestovania kakaových bôbov, približne 17 000 litrov vody na 1 kg (závisí od pôvodu kakaových bôbov). Podstatne menej vody je využívanej pri výrobe ovocia a zeleniny.
Len pri výrobe jedného auta sa spotrebuje až 9 plných vaní. Najväčšie 3 automobilky ako je Volkswagen, Peugeot, KIA za 1 rok dokážu minúť skoro 2 miliardy litrov vody.
Spotreba vody v potravinárstve je oveľa vyššia, než si väčšina ľudí uvedomuje. Voda sa používa v každej fáze výroby - od pestovania surovín, zavlažovania polí, spracovania, čistenia až po balenie produktov. Najviac vody spotrebuje výroba mäsa (najmä hovädzieho), čokolády, kávy, ryže a orechov. Veľmi výrazne.
Inovatívne prístupy k pestovaniu
Ekologické hydroponické farmy umiestnené v 12-metrových kontajneroch môžu byť postavené aj na parkoviskách alebo v skladoch. Tak sa stávajú prijateľnými aj pre mestské prostredie. Spoluzakladateľ Dan Kuenzi tvrdí: „Tieto farmy produkujú viac ovocia a zeleniny než akékoľvek iné interiérové farmárske riešenie na trhu.“ Vďaka skvelému ohlasu sa o Local Roots dozvedel aj Elon Musk. Kontajnerové farmy majú názov TerraFarms. Majú dĺžku len 12 metrov a dokážu produkovať dvakrát toľko ovocia a zeleniny ako tradičné farmy. TerraFarmy dokážu vyprodukovať toľko plodín, koľko by bolo možné dopestovať na 12 000 metroch štvorcových pôdy. Tento skvelý výsledok dosahujú vďaka špeciálnym LED svetlám nastaveným na určitú vlnovú dĺžku a intenzitu. Od zasievania po zber ubehnú na tejto špeciálnej farme len 4 týždne. Technológia od Local Roots by mohla jedného dňa poskytovať astronautom čerstvé ovocie a zeleninu vo vesmíre.
Výhody a nevýhody pestovania v kontajneroch 🌱📦 | Naozaj sa to oplatí?
Riešenia pre udržateľné hospodárenie s vodou
Aj keď je voda obnoviteľný zdroj, jej kvalita a dostupnosť sa zhoršuje. Vysoká spotreba vody spôsobuje vyčerpávanie podzemných zdrojov a znečisťovanie riek. Riešením je inštalácia úpravne vody - napríklad reverznej osmózy, uhlíkového filtra alebo UV lampy na dezinfekciu. Spotrebu vody môžeme znížiť aj doma - a často veľmi jednoducho. Zmäkčovač vody predlžuje životnosť spotrebičov a znižuje spotrebu energie aj čistiacich prostriedkov. Áno. Moderné poľnohospodárske a potravinárske podniky používajú recykláciu vody, precízne zavlažovanie a uzavreté technologické okruhy.
Na základe týchto údajov môžeme mať akú-takú predstavu o tom, ako produkcia jednotlivých výrobkov ovplyvňuje rastúce obavy o nedostatku pitnej vody a zhoršení kvality vody.
tags: #kolko #litrov #vody #sa #minie #na