Rozmnožovanie korely chocholatej: Podrobný sprievodca

Korela chocholatá (Nymphicus hollandicus) je obľúbeným spoločníkom v mnohých domácnostiach vďaka svojej veselosti, nenáročnosti a schopnosti naučiť sa rôzne zvuky a melódie. Tento austrálsky papagáj, charakteristický svojím nápadným chocholčekom na hlave, je vhodný nielen pre začiatočníkov, ale aj pre skúsených chovateľov.

Korely sú mimoriadne spoločenské vtáky, ktoré v prírode žijú v početných kŕdľoch. Preto by nemali žiť v izolácii. Ak chováte len jedného vtáka, vytvorí si silné puto s vami, čo však môže viesť k problémom, ako je neustále vyžadovanie pozornosti a hlasný krik, keď sa necíti dostatočne docenený. V extrémnych prípadoch môže osamelosť viesť k psychickým zmenám a problémovému správaniu, ako je agresivita u samčekov alebo apatia u samičiek.

Pre úspešný chov korely je kľúčové zabezpečiť im vhodné prostredie a dodržiavať niekoľko základných zásad. Korely sú hniezdivé vtáky a najlepšie sa rozmnožujú v pároch.

Príprava na hniezdenie a chovná sezóna

Chovná sezóna korely chocholatej zvyčajne začína na jar, po ustálení vonkajších teplôt. V tomto období začne chovný pár upravovať hniezdnu búdku a jej okolie. Samec zaháji tok, vtáci sa intenzívne kŕmia a páriť.

Chovnú sezónu je možné jednoducho podnietiť spestrením stravy, najmä pridaním vaječnej miešanky. Keď sa samička začne dlhodobo a častejšie zdržiavať v búdke, je to zvyčajne znak blížiacich sa znášok.

Nie sú na typ hniezdnej búdky veľmi náročné. Ideálna je klasická búdka z dosiek alebo kmeňová búdka s rozmermi základne 25 x 25 cm a výškou 35 cm, s vletovým otvorom o priemere 8 cm. Dôležité je nezabudnúť na hniezdnu priehlbinu na dne búdky, ktorá zabráni rozkotúľaniu vajec. Korely sú totiž dosť neporiadne pri udržiavaní znášky pokope, čo môže viesť k zachladeniu vajec a následnému nevyliahnutiu mláďat.

Niektorí chovatelia preferujú ležaté búdky, ale tieto sa v praxi nemusia vždy osvedčiť.

Hniezdna búdka pre korely

Znáska a inkubácia

Znáška korely zvyčajne pozostáva zo 4 až 7 vajec, ojedinele aj viac. Samička si obvykle zasadá na znášku už pri druhom znesenom vajci. Celú znášku následne zahrieva približne 18 až 21 dní po znesení posledného vajíčka.

Po troch týždňoch inkubácie sa začnú liahnuť mladé. Mláďatá sa liahnu v rovnakom poradí, v akom boli znesené vajíčka. Často sa stáva, že posledné vyliahnuté mláďatá sú utláčané staršími súrodencami, ktorí pomerne rýchlo rastú a následne hynú.

Preto chovatelia často uprednostňujú odber vajíčok zo znášky a ich nahrádzanie umelými, kým samička neznesie posledné vajíčko. Následne sa pôvodné vajíčka vrátia do hniezda, aby sa mláďatá vyliahli naraz.

Starostlivosť o mláďatá

Mláďatá sú ihneď po vyliahnutí zarastené páperím, ktorého farba závisí od mutácie vtáka.

Mladé papagáje sú kŕmené rodičmi v búdke ešte 3 až 4 týždne. Potom postupne opúšťajú hniezdnu búdku, kde sa už zvyčajne nevracajú. Po opustení búdky sú mladé korely rodičmi kŕmené ešte zhruba tri týždne.

Po úplnom osamostatnení mláďat je dobré ich odstaviť od rodičov. Chovný pár totiž medzičasom mohol začať nové hniezdenie a samička už sedí na novej znáške, pričom mláďatá z prvého hniezdenia dokrmuje iba samček.

V niektorých prípadoch môže samček naháňať neodstavené mláďatá a byť k nim agresívny. Existujú však aj prípady, kedy samček usilovne kŕmi mláďatá z prvého hniezdenia aj čerstvo vyliahnuté mláďatá bez známok agresivity. Tento jav nie je síce ideálny, ale niekedy sa mu nedá zabrániť. V takýchto prípadoch je možné odobrať vajíčka z ďalšej znášky, aby rodičia úspešne dokončili odchov potomstva z prvého hniezdenia.

Mláďatá korely v hniezdnej búdke

Možné problémy pri hniezdení

Nežiaducim javom pri hniezdení môže byť u niektorých jedincov vytrhávanie rastúcich pier mláďat rodičmi až do krvi. Mláďatá potom mávajú pri vyletení z hniezda holé miesta na tele. Zvyčajne sa to po prvom preperení stratí, ale môžu ostať lysiny, ktoré už nikdy nezarástli. V takom prípade sa jedince z potomstva nikdy nezaradia do ďalšieho chovu, pretože ide o dedičné.

Presná príčina tohto neduhu u korely nie je známa a môže sa vyskytnúť aj u rodičov, ktorí mali predtým úspešné odchovy bez tohto javu.

Potrava a životné podmienky

Korely potrebujú vyváženú a pestrú stravu. Základom je zmes zrnín pre stredné papagáje, ktorá obsahuje proso, ovos, slnečnicu, pšenicu a lesknicu. Dôležitou súčasťou jedálnička je aj čerstvé ovocie (jablká, hrozno, mango, jahody) a zelenina (mrkva s vňaťou, špenát, šalát).

Vhodným doplnkom sú aj rozmanité čerstvé vetvy ovocných stromov. Tropické ovocie ako pomaranč či citrón by sa podávať nemalo.

Korely sú rodení letci a potrebujú dostatok priestoru na lietanie. Ideálna je priestranná voliéra s minimálnymi rozmermi klietky 80 x 70 x 100 cm. Každodenný let mimo klietky je nevyhnutný pre posilnenie svalov, kostí a celkové zdravie.

Korely sú veľmi spoločenské a je najlepšie chovať ich v pároch alebo skupinách. Mali by mať k dispozícii bidielka rôznych hrúbok na obrusovanie zobáka a pazúrov, ako aj konáriky stromov na okusovanie.

Zmes zrnín a ovocia pre korely

Korely sa rady kúpajú, preto je dobré im do klietky alebo voliéry raz za čas umiestniť misku s vodou. V čase hniezdenia je dôležité, aby samička mohla zvlhčovať vajcia perím, inak môžu vyschnúť.

Rozmnožovanie v byte

Korely môžu hniezdiť aj v byte. V takom prípade je dôležité včas umiestniť hniezdnu búdku, aby si vtáci sami nenašli nevhodné miesto, ako je napríklad krabica alebo skriňa.

V období, keď mladé korely majú asi mesiac, samica môže začať znášať ďalšie vajíčka. Vtedy môže dôjsť k sporom o búdku, ak ju mláďatá ešte neopustili. V takom prípade je dobré do voliéry umiestniť druhú búdku a staršie mláďatá do nej premiestniť. Rodičia ich budú bez problémov kŕmiť aj tam.

Staršie mláďatá je vhodné oddeliť, keď sa majú liahnúť nové, najmä ak medzi rodičmi a novými mláďatami vznikajú spory.

Úplne zle si inštalujete vtáčiu klietku!

Rozlišovanie pohlavia a dĺžka života

Rozlišovanie pohlavia u divokej formy korely je zvyčajne viditeľné na intenzite sfarbenia. Samčekovia majú prevažne žltú hlavu a líca, zatiaľ čo u samičiek je žltá farba sotva badateľná. U farebných mutácií to nie je vždy jednoznačné.

Korely žijúce v domácnosti sa dožívajú priemerne 15 až 20 rokov, zatiaľ čo vo voľnej prírode je ich životnosť kratšia, zvyčajne 10 až 14 rokov.

Korely sú plodné vtáky a pokúšajú sa hniezdiť v ktoromkoľvek ročnom období. V chladných mesiacoch je vhodné odstrániť búdky, aby sa odradili od hniezdenia, keďže úspešné vysedenie mláďat je v chladnom počasí značne obmedzené.

Rozdiely vo sfarbení samca a samice korely

Hoci sa korely považujú za nenáročné, je dôležité dodržiavať základné pravidlá starostlivosti, aby ste si s týmito "mini-kakadu" užili veľa radosti a zabezpečili im dlhý a zdravý život.

tags: #korela #chocholata #rozmnozovanie

Populárne príspevky: