Rozmnožovanie korytnačky močiarnej (Emys orbicularis): Životný cyklus a ochrana
Korytnačka močiarna (Emys orbicularis) je jediná korytnačka, ktorá pôvodne žije na našom území a je pôvodným druhom našej fauny. Ide o chránený druh, podobne ako všetky naše plazy. V oblasti geografického rozšírenia je popísaných 14 poddruhov.
Korytnačka močiarna je často zaraďovaná medzi „korytnačky prechodného typu“, pretože končatiny sa viac podobajú na suchozemské korytnačky, ale tvar panciera je podobný vodným korytnačkám. Obýva prehriate, stojaté, nie hlboké, zarastené vody s bahnitým dnom. Vyskytuje sa v stojatých alebo mierne tečúcich vodách, v zarastených slepých ramenách riek, v rybníkoch, jazerách a rozsiahlych bažinách s bohatou vegetáciou. Dospelé jedince sa vyskytujú v hlbších vodách, no mláďatá preferujú plytké teplejšie vody.
Charakteristické znaky a pohlavný dimorfizmus
Pancier korytnačky močiarnej je plochý, rovnomerne klenutý, hladký a v zadnej časti mierne rozšírený. Farba panciera je tmavohnedá až černastá, zdobená, podobne ako celé telo, žltými bodkami, ktoré často splývajú do jemných čiar. Zdobenie je na okrajových štítkoch intenzívnejšie, ale sú aj jedince, ktoré majú pancier úplne tmavý a zdobenie je takmer neviditeľné. Mladé korytnačky majú aj uprostred panciera pozdĺžny kýl, ktorý sa však vekom stráca a u dospelých jedincov už nie je patrný.
Spodná časť panciera je zvyčajne svetlá s tmavými škvrnami, ale môže sa vyskytovať aj v čisto čiernej variácii. Pancier je pevný, ale v prednej časti je vďaka priečnemu ohybnému kĺbu akoby mäkší. Stredových pancierových štítkov je päť, bočných je osem a okrajových je dvadsaťpäť. Za hlavou sú tri štítky akoby v tvare mašličky. Zrenica je okrúhla a dúhovka je oranžová alebo žltá s jasnou červenou kresbou v tvare kríža. Končatiny sú robustné a svalnaté. Predné majú päť prstov a zadné len štyri, zakončené krátkymi zahnutými, no ostrými pazúrikmi. Chvost je pomerne dlhý a u mladých jedincov sa vďaka okrúhlemu pancieru zdá byť dlhší ako v skutočnosti je.
Pohlavné rozdiely sa dajú rozpoznať len u dospelých korytnačiek. Samice sú väčšie, majú kratší chvost a spodná časť panciera je rovná, pričom samce majú spodnú časť panciera akoby vpadnutú do vnútra. Farba očnej dúhovky je u samcov hnedá alebo hnedočervená, zatiaľ čo u samíc je biela alebo žltá. Dospelé samce dosahujú dĺžku karapaxu 13 až 18 cm s pozdĺžnym chrbtovým výbežkom, ktorý je najvýraznejší najmä v nadchvostovej časti. U dospelých samíc je dĺžka karapaxu 16 až 25 cm. Pozdĺžny chrbtový výbežok môže úplne chýbať, alebo je len slabo viditeľný v nadchvostovej časti.
Potrava a zimný spánok
Korytnačka močiarna sa živí dravým spôsobom a prevažnú časť potravy vo vodnom prostredí tvoria mäkkýše, hmyz, jeho larvy a ojedinele aj menšie ryby a žaby. Na brehu loví chrobáky, hmyz, larvy hmyzu, červy, dážďovky a rôzne iné bezstavovce. Pri nedostatku živočíchov nepohrdne ani rastlinnou potravou, ako sú riasy a vodné rastliny. Obdobie od konca októbra do marca, prípadne až apríla, strávi zimným spánkom (hybernácia) vo vode, zahrabaná v bahne vôd.
Rozmnožovanie
Krátko po prebudení zo zimného spánku začína párenie, ktoré je najintenzívnejšie v máji. Samotné párenie prebieha vo vode a predchádza mu svadobný tanec samcov. Doba párenia trvá asi dva týždne a páriace sa páry sa počas tejto doby zdržujú spolu. Samec sa pevne prichytí končatinami o karapax samice a v tejto polohe zostávajú až 2 týždne, i keď samica sa intenzívne pohybuje vo vode i na súši.
Kladenie vajec a inkubácia
Vajíčka samičky kladú o mesiac neskôr do plytkých jamôk pomerne ďaleko od vody. Samička hľadá suché piesčité svahy, kde hlavne v noci vyhrabáva zadnými nohami jamku veľkosti päste. Na uľahčenie kopania si samička prinesie v močovom mechúri zásobu vody. V znáške býva 3 - 20 vajíčok, pričom priemerný počet je 13. V literatúre sa uvádza ako maximálny počet vajec v znáške 16 až 20 kusov, je ale pravdepodobné, že ide o znášky od viacerých samíc. Väčšinou je v znáške 2 až 8 vajec. Vajcia sú oválne s vápnitou škrupinou, ich dĺžka sa pohybuje od 23 do 40 mm a šírka od 16 do 22 mm. Veľkosť závisí od množstva vajec v znáške a od veľkosti samice.
Inkubácia v prírode trvá podľa klimatických podmienok od 80 do 140 dní. V ŠPR Tajba sa mláďatá liahli v septembri až októbri. Často v chladnejších rokoch sa liahli až na jar, kedy je percento liahnivosti podstatne nižšie. Mladé sa liahnu za 60 až 120 dňoch, no v našich klimatických podmienkach nevyliezajú z kladiska a prečkávajú zimu v pôde. Liahnu sa až na jar budúceho roka. Mláďatá vyliahnuté v októbri sa ukrývajú do bahnitého dna vodných plôch a zimu prečkávajú len so zásobami, ktoré majú k dispozícii zo žĺtkového vaku.
Korytnačky pre deti | Dozviete sa všetko o týchto vodných plazoch
Ochrana a výskyt na Slovensku
Korytnačka močiarna je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z.). Aj napriek tomu, že ide o veľmi vzácneho plaza, jeho rozšírenie a lokality sú čoraz menšie a vzácnejšie. Je veľmi dôležité chrániť jeho pôvodné stanovištia a zachovať prostredie lokalít, v ktorom sa vyskytujú. Takisto aj voľné vypúšťanie korytnačky písmenkovej (Trachemys scripta elegans) nezodpovednými chovateľmi má za následok, že počty korytnačky močiarnej klesajú. Korytnačky najviac ohrozuje degradácia biotopu, jeho vysychanie a zazemňovanie. V prípade miest, kde samice kladú vajcia a ktoré nie sú súčasťou rezervácie, vidí ohrozenie v ich devastácii neriadenou či nepremyslenou lesohospodárskou a poľnohospodárskou činnosťou.
Výskyt na Slovensku
Korytnačka močiarna je jediný pôvodný druh korytnačky voľne sa vyskytujúci v biotopoch Slovenska. Naše pôvodné populácie korytnačky močiarnej boli viazané na Východoslovenskú nížinu a niektoré lokality na južnom Slovensku, Záhorskej nížine a na južnej Morave. Dnes je na Slovensku jediná lokalita na východnom Slovensku, kde je dokázané pravidelné úspešné rozmnožovanie tohto druhu. Výskyt korytnačiek bahenných na východnom Slovensku je viazaný na NPR Tajba. Zostupný trend populácie na Slovensku si vynútil uvažovať o ich územnej ochrane. NPR Tajba navrhol Dr. Štollmann a dňa 25. mája 1966 bola schválená SNR. Tým sa právne zabezpečila územná ochrana korytnačky močiarnej na jedinej reprezentatívnej lokalite Východoslovenskej nížiny s rozlohou 27,36 ha.
Program záchrany a projekty
V rokoch 2017 až 2021 bol Štátnou ochranou prírody SR realizovaný Program záchrany korytnačky močiarnej v NPR Tajba. Občianske združenie Fauna Carpatica pred 10 - 15 rokmi odhadovalo, že v Tajbe sa vyskytuje 100 až 150 dospelých jedincov. Úlohou prvého dlhoročného integrovaného projektu LIFE NATURA 2000 je do roku 2030 obnoviť biotopy pre ohrozenú korytnačku močiarnu na ploche 30 hektárov. Súčasťou je aj obnova vodného režimu s dopĺňaním vody do rezervácie.
Vzhľadom na kritický stav populácie korytnačky močiarnych na Slovensku sa organizácie ako Malkia Park, BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) a ŠOP SR (Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky) spojili v spoločnom projekte zameranom na ochranu tohto druhu. Projekt zahŕňa vytvorenie vhodných podmienok pre kladenie vajec, ochranu kladísk pred predátormi a zlepšenie kvality vodných biotopov. Dňa 24. mája 2025 bol v Malkia Parku slávnostne otvorený nový priestor venovaný ochrane korytnačky močiarnych. Tento krok bol súčasťou podujatia „Deň biodiverzity a korytnačiek“, ktoré sa konalo v rámci Svetového dňa korytnačiek (23. máj). Na projekte IP Life Natura 2000 spolupracuje Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR, WWF SR, Národné lesnícke centrum, Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.
tags: #korytnacka #mociarna #rozmnozovanie