Prezimovanie vodnej korytnačky: Kompletný sprievodca správnou hibernáciou
Striedanie ročných období je jeden z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich život plazov. Najznámejšou reakciou plazov na chladné obdobie je hibernácia (zimovanie), charakteristické pre vybrané druhy korytnačiek Európy, Ázie a severnej Ameriky. Reakcia na nepriaznivé obdobie sucha je aestivácia (letný spánok).
Počas zimného spánku si organizmus korytnačky odpočinie, a mnohé zdroje sa odvolávajú na dlhší život, ale aj bez neho môže korytnačka prežiť mnoho desiatok rokov.
Starostlivosť o korytnačky je celoročná záležitosť, no zimné obdobie prináša špecifické výzvy a potreby. Zimovanie je prirodzený proces, pri ktorom sa metabolizmus korytnačky spomaľuje, korytnačka neprijíma potravu, nevylučuje a spí. Zimný spánok korytnačiek je ekofyziologické prispôsobenie sa, ktoré im umožňuje prežiť nepriaznivé obdobie roka. Zimný spánok alebo hibernácia môže trvať 3-7 mesiacov a pomáha korytnačke prečkať nepriaznivé obdobie bez potravy.
Názory odborníkov na zimovanie korytnačiek rodu Trachemys Scripta (známu ako korytnačka písmenková ozdobná) sa líšia. Avšak zimovanie korytnačkám prospieva, organizmus sa vypne, korytnačka si odpočinie a v neposlednom rade žije oveľa dlhšie.
Korytnačka dáva najavo potrebu zazimovať sa tak, že sa postupne snaží niekam ukryť, zahrabať a prejavuje nervozitu. Postupne prestáva prijímať potravu a telo spracúva to, čo v organizme zostalo.

Zimovať alebo nezimovať?
Či zimovať, alebo nezimovať, závisí od druhu korytnačky. Zimovanie sa väčšinou považuje za dobré, organizmus korytnačky si oddýchne a zviera žije dlhšie. Je možná súvislosť so schopnosťou rozmnožovania. Korytnačky, ktoré sú zimované, rovnomernejšie rastú, bez deformácií panciera, sú v lete aktívnejšie.
Ak si nie ste istí, či dokážete vytvoriť správne podmienky na hibernáciu, je lepšie korytnačku nezimovať vôbec, než riskovať nesprávne zimovanie. Pri zazimovávaní korytnačiek vždy platí pravidlo: „radšej nezimovať, ako zimovať nesprávne“.
U mladých, chorých alebo oslabených jedincov môže byť nezimovanie dočasne bezpečnejšou a rozumnejšou voľbou. Mladé korytnačky je lepšie vôbec nezimovať, alebo len na krátky čas. Mláďatá do 1 roka sa obvykle nezimujú. Avšak, v prírode sa mladé korytnačky vyliahnu na jar a nasledujúcu zimu už musia zimovať, bez ohľadu na to, aké sú staré. Z toho vyplýva, že najlepšie je si kúpiť mladú korytnačku a ak ju chcete dostatočne pripraviť na zimovanie, kúpte ju v zime, alebo skoro na jar. V ten rok ju odchováte v akváriu, poprípade v záhradnom jazierku (to je lepšie, lebo si zvykne za striedanie teplôt), nasledujúcu zimu ju môžete zimovať. Aj v prírode sa korytnačky liahnu na jar, čiže minimálne osem mesačné korytnačky zazimujú.
V období, keď začne klesať teplota, nájdu si korytnačky v prírode vhodné miesto, zahrabú sa a znehybnejú na zimné obdobie. Ich telo vychladne a životné pochody sa mnohonásobne spomalia. Korytnačky tak nepotrebujú energiu na udržiavanie telesnej činnosti, a preto prežijú niekoľko mesiacov bez potravy.
Príprava na zimovanie
Zimovať môžeme len dobre živenú zdravú korytnačku. Pre úspech je nutné zabezpečiť korytnačke vhodné miesto a podmienky, zazimovať dávame len zdravé korytnačky, ideálne staršie ako 4 roky, slabé a choré jedince by zimu nemuseli prežiť. Rozhodujúce je obdobie prípravy počas jesene. Príprava trvá asi 3 týždne.
Koncom septembra alebo v októbri s klesajúcou teplotou vonku ju dva týždne nekŕmte, len jej dávajte dostatok vody. Častejšie ju kúpte, aby sa korytnačka lepšie vyprázdnila. To je veľmi dôležité, keďže zimujúca korytnačka nesmie mať v črevách žiadne zvyšky potravy. V tomto období znižujeme množstvo potravy (ku koncu neprijíma už žiadnu). Niektorí chovatelia odporúčajú korytnačku aj pravidelne kúpať, aby sa pred hibernáciou vyprázdnila.
V teráriu začíname postupne skracovať fotoperiódu - čas svietenia a tiež postupne znižujeme teplotu z pôvodných cca 30°C na 15°C s nočným poklesom na 10°C - ku koncu prípravy aj menej.
Na začiatku obdobia zimovania na jeseň korytnačkám postupne prestaneme dávať potravu a znižujeme teplotu vody. Korytnačky vylúčia posledné zbytky potravy a upadajú do letargie, prestávajú sa hýbať a zaspia. Prestaneme úplne kŕmiť, vypneme svetlo a znižujeme teplotu vody, postupne presúvame korytnačky na chladnejšie miesta (ďaleko od radiátorov, do pivnice a pod.). Celý úvodný proces by mal trvať asi 2 týždne.
Počas jesenných mesiacov (zvyčajne október) si všímame aktivitu korytnačky, tá sa postupne, rovnako ako príjem potravy znižuje. Korytnačka začína viac spať - to je signál pre blížiace sa obdobie zimovania.
Pri prvých prejavoch zazimovania by mal chovateľ zabezpečiť zvieraťu dostatok čistej vody, ktorú potrebuje k tráveniu. Prospeje jej aj návšteva zverolekára, ktorý jej môže pichnúť injekciu na doplnenie vitamínov a posilnenie imunity. Tri mesiace pred zimnou hladovkou je dôležité korytnačky prezrieť, či nemajú parazity alebo nie sú choré. Vzorku stolice odovzdajte k vyšetreniu odbornému veterinárovi. Choré alebo slabé zviera zriedka prežije zimné hladovanie, preto je také vyšetrenie životne dôležité, a ak je to potrebné, zimovania musia byť odložené.
Korytnačky po zimnom spánku.
Ako zimovať vodnú korytnačku
Pri korytnačkách chovaných v akvateráriu v byte je zimovanie pomerne zložité. Treba im zabezpečiť stálu nízku teplotu, bez výkyvov. Korytnačky je možné zimovať vo vode alebo v pôde.
Korytnačku uložíme do lavóra s nízkou hladinou vody (tesne nad pancier) a lavór dáme do pivnice, kde sa udržiava nízka teplota. Mnohokrát však nie je dostatočne nízka, pod 10°C a korytnačka síce neprijíma potravu, ale ani nespí. Tým sa zvieratko veľmi vyčerpáva.
Zimovanie plynulo prechádza z prípravy, kedy korytnačku umiestnime do boxu. Na jeho spodok dáme vyššiu vrstvu rašeliny, zeminy či lístia a vložíme korytnačku. Môžeme ju prikryť vrstvou lístia/sena (niektorí chovatelia využívajú len natrhané kusy papiera). Box umiestnime na nerušené chladné miesto so stabilnou teplotou pod 10°C - vhodná je napríklad pivnica. Teplota by sa mala pohybovať približne na úrovni 6-8 °C. Je užitočné zabezpečiť box pred hlodavcami, spiacu korytnačku by mohli usmrtiť. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať na úrovni 80% - inak by mohla byť korytnačka dehydratovaná.
Ak nemáme pivnicu, môžeme zabezpečiť aj malú chladničku (nie mrazničku!). Ale pozor, treba ju pravidelne kontrolovať (a zabezpečiť odvetrávanie). Okrem toho je možné korytnačku jednoducho uložiť v nádobe s vodou do bežnej chladničky k potravinám, alebo do zvláštnej chladničky. Teplota by však nemala byť príliš nízka, asi 6°C.
Vašu Trachemys Scripta postupne začnite v polovici októbra pripravovať na zimný spánok. Ak chováte korytnačky v jazierku, zazimujú sa samy, ale jazierko musí byť minimálne 1 meter hlboké v teplých oblastiach a oveľa hlbšie v studených oblastiach (napríklad na severnom Slovensku).
Prestaňte ju kŕmiť, a znižujte teplotu vody. Po týždni premiestnite akvárium, alebo nádobu s vodou a korytnačkou na chladné miesto, kde nie je menej ako 10 stupňov Celzia. Do ďalšej nádoby dajte vlhšiu pôdu (nie veľmi suchú, ani mokrú), a tam položte vašu Trachemys Scripta. Môžete ju mierne prikryť listami. Celú nádobu umiestnite napríklad do pivnice alebo garáže, kde je zhruba 5-8 stupňov Celzia.
Korytnačka sa do zeme nezahrabe hneď, musíte počkať, kým sa spamätá a ukľudní. Musíte brať do úvahy aj to, že po dvoch týždňoch, ktoré korytnačka strávila v chladnej vode, je unavená a spomalená, lebo jej organizmus sa pripravuje na zimný spánok. Môže byť pre ňu namáhavé sa zahrabať. Ak sa nezahrabe do niekoľkých dní, skúste povyhadzovať všetky listy, možno ste dali príliš tvrdú zeminu a oslabená korytnačka sa nevládze zahrabať. Pokúša sa zimovať v listoch, čo jej našťastie vôbec neškodí. Keď sa nezahrabe ani potom, už asi zazimovala v listoch a spí. Ak je tak, tak môžete vykopať v nádobe jamu, hlbokú približne ako dvojnásobok dĺžky panciera vašej Trachemys Scripta, vložte do nej korytnačku a zľahka ju zahádžte hlinou až po vrch vykopanej jamy. V žiadnom prípade hlinu NEUTLÁČAJTE - korytnačka by sa zadusila. Keď hibernuje (spí zimným spánkom), potrebuje minimálne množstvo kyslíka, ktoré jej vystačí aj pod zemou.
Zimovanie Trachemys Scripta v pôde nie je obvyklé, ale skúsiť ho môžete. Zimovanie pri vonkajšom výbehu je jednoduchšie (korytnačka prirodzene reaguje a pripravuje sa na zimovanie na základe klesajúcich teplôt) a často ho chovatelia opisujú aj ako - presun korytnačky z výbehu do pivnice a na jar opäť do výbehu. Je však potrebné sledovať vonkajšie teploty - jarné mrazíky by mohli korytnačke vážne uškodiť.

Prezimovanie v jazierku
Európske a niektoré severoamerické sladkovodné korytnačky chované v jazierkach môžu na dne i prezimovať. Korytnačky voľne vypustené v jazierku sa zazimujú s príchodom zimy samy. S poklesom teplôt vodné korytnačky postupne prestanú prijímať potravu a klesnú na dno jazierka.
Jazierko musí byť dostatočne veľké, aby nepremrzlo po celej hĺbke. Hlboké aspoň 1 meter, lepšie 2, ak teplota v zime klesá príliš pod 0°C. Ľad na povrchu jazierka korytnačkám nevadí, pod ľadom na dne v dostatočnej hĺbke sú práve žiadané 4°C. Počas zimy jazierko pravidelne kontrolujeme. Do hrubého ľadu vysekávame diery, aby sa voda mohla okysličovať. Pri dlhších otepleniach a nasledujúcich prudkých poklesoch teplôt treba dávať veľký pozor, aby prebudené korytnačky nezamrzli v ľade. Pri zimovaní v jazierku si treba dať pozor na odmäky. Pri výraznom oteplení sa korytnačka zobudí a vypláva na hladinu. Sú aj prípady, kedy korytnačky prezimovali vonku na záhrade (zahrabú sa), toto je však veľmi rizikové, nikdy nevieme, aká bude zima.
Prezimúvame len zdatné a zdravé jedince vodných korytnačiek. Choré alebo slabšie korytnačky treba na jeseň premiestniť do akvaterárií. Po tuhých dlhých zimách sa niektoré vodné korytnačky môžu prebudiť oslabené alebo vyčerpané. Takéto jedince treba tiež premiestniť na istý čas do akvaterárií, kde sa ich zdravotný stav upraví výdatným kŕmením a teplom.
Kontrola počas zimovania
Počas zimovania kontrolujeme teplotu a vlhkosť. Zimujúce korytnačky treba pravidelne a často kontrolovať. Hladina vody musí byť stabilná a najmä teplota. Korytnačka v spánku o sebe nevie, takže ju treba jemne skontrolovať, či ju nenapádajú parazity alebo červy. Nezabezpečenú korytnačku v pivnici môžu dokonca zožrať zaživa potkany či myši. V priebehu zimy treba pravidelne kontrolovať teplotu a vlhkosť v debničke, aby nedošlo k dehydratácii korytnačky, avšak nič nesmie v debničke plesnivieť.

| Druh korytnačky | Optimálna teplota počas zimovania | Vlhkosť vzduchu |
|---|---|---|
| Suchozemské korytnačky | 4-10 °C | Nie príliš vlhko |
| Vodné korytnačky (v pôde) | 5-8 °C | Vlhká pôda (nie mokrá) |
| Vodné korytnačky (vo vode) | Pod 10 °C (ideálne 6-8 °C) | Stabilná hladina vody |
Prebúdzanie zo zimného spánku
Prebúdzanie súvisí s jarným oteplením a obyčajne je naviazané na marec a teploty presahujúce 10°C. Organizmus korytnačky je po zimovaní výrazne utlmený, preto teplotu zvyšujeme len postupne. Kúpeľ v teplej vode, vyhriate terárium by jej mohlo spôsobiť kolaps organizmu. Istý čas trvá, než začne prijímať potravu. S prebúdzaním korytnačiek postupujeme oveľa rýchlejšie ako pri ukladaní na zimný spánok. Postupne zvyšujeme teplotu.
Na jar, keď sa začne otepľovať, položte nádobu na slnko a korytnačka sa sama vyhrabe zo zeme. Dôležité po prebudení je, aby ste vašu korytnačku nedávali hneď do vody. Položte ju len do blízkosti vody. Korytnačka musí sama vliezť do vody lebo po dlhom čase hibernovania (až 5-6 mesiacoch), má vodná korytnačka zoschnutú pokožku a sama si ju musí zregenerovať.
Najlepšie je korytnačku chovanú vonku po prebudení dať k jazierku alebo nádobe rovno von. Ľahšie si tak zvykne na pobyt vonku, ako keby ste ju dali najskôr do akvária a až potom von. V akváriu pod žiarovkou je 30 stupňov Celzia, keď ju potom dáte von kde je 20, prechladne a umrie.
Ak chováte korytnačku v akváriu, dajte ju do neho, ale svietiť začnite až po pár dňoch. Zhruba po dvoch týždňoch sa obnovia všetky korytnačkine životné funkcie. Dôležitým pozorovacím znakom je vylučovanie potravy. To si všímajte najmä po prebudení.
Koncom zimy (marec- apríl) prebuďte korytnačku zo zimného spánku. Prebudenie korytnačky nastáva až na jar, keď teplota vonku sa začne zvyšovať, poprípade už aj samotná korytnačka sa v debničke začne hýbať. Postupne začnite zvyšovať teplotu, aby nemala teplotný šok a následne po celkovom prebudení ju vykúpte. Je bežné, že prvých niekoľko dní nemusí vôbec prijímať potravu, pretože jej látková premena sa rozbieha až keď vyššie teploty trvajú dlhší čas.
Po prebudení ju preneste späť do domáceho prostredia. Korytnačku postupne navykajte na bežnú teplotu a okúpte vo vlažnej vode. Prijímať potravu by mala začať po dvoch dňoch až po týždni. Po 2-4 mesiacoch korytnačku pomaly presuňte do teplejšej miestnosti. Postupne zvyšujte teplotu a ponúknite vodnú kúpeľ, aby sa napila.
Na jar korytnačky po prebudení vykúpeme vo vlažnej vode a dávame im veľa zelenej potravy.
Starostlivosť o korytnačky, ktoré nezimujú
Ak korytnačku nezimujete, rešpektujte jej prirodzený rytmus a umožnite jej jesenný odpočinok. Nechajte ju vonku, kým denné teploty trvalo neklesnú pod 20 °C (zvyčajne začiatkom októbra). Pri hrozbe nočných mrazov ju na noc presuňte do chladného miesta v dome. Po prenesení do terária prvé 1-2 dni nesvieťte ani netopte, aby si zvykla na nové prostredie.
Korytnačka môže byť menej aktívna alebo sa zahrabávať - doprajte jej pokoj. V jesennom období si korytnačka väčšinou sama povie o viac pokoja. Bude menej aktívna než obvykle, namiesto celodenného pobehovania po teráriu strávi väčšinu času na jednom mieste a sama obmedzí príjem potravy. Tento proces je prirodzený, preto s ňou nemanipulujte viac, než je nevyhnutné.
Ak nemáte vhodné miesto so stálou teplotou 4-6 stupňov, korytnačku vôbec nezimujte.
tags: #korytnacka #vodna #prezimovanie
