Kosatec nízky (Iris pumila) na Devínskej Kobyle – ohrozený klenot slovenskej prírody
Kosatec nízky (Iris pumila) je trváca rastlina, ktorá patrí medzi chránené a zraniteľné druhy na Slovensku. Je to druh náročný na teplo a dostatok svetla, ktorý rastie na plytkých pôdach skalnatých strání teplých oblastí, kde vytvára nízke trsy až kolónie. Tieto sú pôsobivé najmä v čase kvitnutia, od apríla do mája.
Charakteristika kosatca nízkeho
Lodyha kosatca nízkeho je vysoká 1 až 5 (maximálne) centimetrov a nesie obvykle jeden veľký kvet, najčastejšie modrofialovej farby. Nepatrne neskôr vykvétajú menej časté žlto sfarbené kvety. Veľmi vzácne sú biele formy. Variabilita základných odtieňov je pomerne značná. Kvet v detaile pôsobí exotickou krásou. Prízemné listy sú až 15 centimetrov dlhé, šedozelené.
Rastlina býva vysoká 10-20 cm. Okvetie sa skladá zo šiestich lístkov, pričom vonkajšie sú naspäť ohnuté. Kvitne v apríli až v máji. Kosatec nízky je heliofyt, ktorý požaduje k zdarnému rastu suché a teplé stanovištia, skalnaté svahy, trávnaté, piesčité či kamenisté pahorky, pastviny, stepi alebo krovité, dobre oslnené stráne.
Prirodzene sa rozmnožuje semenami alebo oddenkami, v záhradníckej praxi aj odrezkami z oddenkov a delením trsov. Rastlina vyrastá z dužnatej hľuzy tvorenej rozvetveným oddenkom o priemere do 2 cm, ktorý je okrovo sfarbený, vetvený a článkovitý. Kvetina má 1 až 2 cm dlhú, priamu, nerozvetvenú lodyhu vyrastajúcu z úžľabia mečovitých listov s hranou stočenou ku kvetu. Listy bývajú asi 10 cm dlhé a len do 2 cm široké, po odkvitnutí ešte dorastú do dĺžky až 20 cm a neskôr uschnú.
Kvet je jediný a máva farbu od modrofialovej po červenofialovú, ojedinele býva žltý a vzácne aj biely. Je príjemne voňavý, obojpohlavný, má najviac 3 cm dlhú stopku a jeho dolná časť je ukrytá v dvoch kopijovitých, blanitých listencoch. Okvetných lístkov dlhých až 5 cm je šesť a vyrastajú v dvoch kruhoch, vnútorné sú zrastené do trubky asi 6 cm dlhej a vyššie sú rozdelené do dvoch kruhov. Vonkajšie sú zvonka zdobené výrazným štetčekom chlpov a asi v polovici dĺžky sa ohýbajú naspäť. Vnútorné sú priame, po okrajoch zvlnené a smerujú šikmo nahor, pri vrchole sa lístky približujú. V kvete sú tri tyčinky, sú svetlomodré a nesú žlté prašníky situované pod bliznou.
Rozšírenie kosatca nízkeho
Kosatec nízky je kontinentálny druh, rastúci na vápencových alebo andezitových svahoch pahorkatín južného Slovenska (Devínska Kobyla, Zobor, Burda, Slovenský kras). Na Slovensku je mapovaných niekoľko lokalít na juhu: okolie Bratislavy (Devínska Kobyla), Nitry (Zoborská lesostep), Gemer a iné. V Českej republike aj na Slovensku sa jedná o zákonom chránený druh, a to v kategórii silne ohrozených (ČR) a zraniteľných (SR).
Rastlina je čiastočne rozšírená v Európe, na Kaukaze a ostrovčekovito v Strednej Ázii. V Európe sa vyskytuje v Panónskej panve strednej Európy (Česká republika, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko), na Balkáne, Ukrajine a ďalej v strednej a južnej časti európskeho Ruska. Na Kaukaze rastie do výšky 2000 m, a to ako v Predkaukazsku, tak aj v Zakaukazsku. V Strednej Ázii je druhom vyskytujúcim sa v izolovaných lokalitách, v podhoriach v Kazachstane.
Kosatec nízky je vo svojej domovine ohrozovaný zarastaním biotopov vzrastnými trávami či náletovými drevinami, prípadne priamou deštrukciou stanovíšť, napríklad ťažbou alebo terasovaním, občas aj nepovoleným zberom kvitnúcich rastlín.
Devínska Kobyla - domov kosatca nízkeho a ďalších vzácnych druhov
Devínska Kobyla sa nachádza na území hlavného mesta Slovenska Bratislava a patrí k najkrajnejším výbežkom nielen Malých Karpát, ale aj celého Karpatského oblúka. Vďaka tejto polohe na hraniciach hôr a nížin, tektonických zlomov, Slovenska a Rakúska, Moravy a Dunaja, histórie a súčasnosti sa tu za dlhé obdobie nakumulovalo na malej ploche veľké množstvo geologických, historických, paleontologických a prírodných hodnôt.
Na území Devínskej Kobyly je viacero chránených prírodných lokalít, najväčšou z nich je Národná prírodná rezervácia (NPR) Devínska Kobyla, ktorá sa rozprestiera na západných svahoch Devínskej Kobyly na úbočiach nad riekou Morava, medzi bratislavskými mestskými časťami Devín a Devínska Nová Ves. Úbočím vedú dva súbežné náučné chodníky - nižšie položený modrý a vyššie položený žlto značený náučný chodník.
Prírodné hodnoty tohto územia zaujímali vedcov - najmä botanikov už v minulosti. V 16. storočí sa zaoberal skúmaním tunajšej flóry Carol Clusius. Devínska Kobyla je významná geologická, botanická, zoologická a paleontologická lokalita s vysokou krajinárskou hodnotou a prekvapujúcou biodiverzitou. Je známa už niekoľko storočí (už v roku 1583 vychádza prvá botanická práca o tomto teritóriu z pera známeho botanika K. Clusia).
Vitajte na Devínskej Kobyle / Willkommen in Devínska Kobyla
Flóra Devínskej Kobyly
V oblasti južných a juhozápadných svahov s dostatočne hlbokou pôdou je rozšírená trávnatá step. Prevládajú tu teplomilné druhy tráv, ako napríklad kostrava valeská (Festuca valesiaca). Na stráňach svietia na jar zlaté kvety hlaváčika jarného (Adonis vernalis), modré kvety poniklecov (Palsatilla) aj ružový sinokvet mäkký (Jurinea mollis).
Na plytké pôdy, ktoré sa druhotne vytvárali eróziou po odlesnení svahov, sa viažu rastliny schopné upevňovať a chrániť pôdu pred splavovaním. Chránený kosatec nízky spestruje na jar piesočnaté svahy Pieskovca svojimi žltými, modrými aj bielymi kvetmi. V úžľabinách prevládajú teplomilné kry - chránený drieň (Cornus mas) a višňa mahalabka (Cerasus mahaleb).
V NPR Devínska Kobyla rastie aj mnoho iných zaujímavých a vzácnych rastlín. Podľa publikovaných výsledkov botanického výskumu v 90-tych rokoch 20. storočia tu bolo zistených 578 druhov rias, 477 druhov húb, 1570 druhov vyšších rastlín, čo je na takom malom území veľmi vzácne. Medzi prvými vykukne na prelome zimy a jari Poniklec veľkokvetý, v jeho okolí sa ešte často nachádzajú fľaky snehu. Je to jeden z 82 druhov flóry chránenej na Devínskej Kobyle.
Ďalší chránený druh - Kosatec nízky sa vyskytuje na svetlých miestach v celých záhonoch. Vo Waitovom lome rastie viacero druhov vstavačov, tiež ohrozený druh Vstavač počerný. Vzácny a chránený druh stepnej trávy - Kavyľ Ivanov rastie na Devínskej Kobyle s príbuzným Kavyľom pôvabným.
Zaujímavé druhy flóry Devínskej Kobyly:
- Pľúcnik lekársky: liečivý, používal sa na ošetrovanie rán a pľúcne ochorenia.
- Zubovník šupinatý: parazitická rastlina, prevažná časť rastie pod zemou, podzemky môžu vážiť až 5 kg a môžu dosahovať hĺbku 2,5 metra.
- Kokorík mnohokvetý: jedovatý, farmaceutické využitie, z koreňa sa vyrábajú lieky na zníženie hladiny cukru v krvi.
- Áron škvrnitý: okvetie slúži ako pasca na hmyz, prudko jedovatá rastlina.
- Záraza útla: parazitická rastlina, zraniteľný a chránený druh.
- Náprstník veľkokvetý a Nevädza horská: kvety, ktoré nájdeme aj vo vysokohorskom prostredí Tatier. Počas poslednej doby ľadovej ustupovali pred postupujúcim zaľadnením na juh a dosiahli najjužnejšie výbežky Karpát. Po ústupe ľadovcov si na Devínskej Kobyle našli vhodné podmienky a udomácnili sa tu.
- Jasenec biely: chránený, dominantný druh, má liečivé účinky. Obsahuje silicu vydávajúcu silnú citrónovú vôňu. V horúcich dňoch sa odparuje tak intenzívne, že sa môže nad rastlinou vznietiť.
- Smldník piesočný: ohrozený a vzácny druh, donedávna bola Devínska Kobyla považovaná za jedinú lokalitu jeho výskytu na Slovensku.
- Čerešňa mahalebková: chránený, odolný druh horskej čerešne, plody radi vyhľadávajú vtáci. Z dreva sa vyrábali rôzne predmety.
Fauna Devínskej Kobyly
Devínska Kobyla je významným územím najmä zo zoologického hľadiska. Žije tu niekoľko tisíc druhov živočíchov, z ktorých najvýznamnejšiu zložku tvorí hmyz. Zo zoogeografického hľadiska predstavuje Devínska Kobyla významné územie, kde žije niekoľko tisíc druhov živočíchov. Vyznačuje sa najmä bohatým zastúpením teplomilných aj suchomilných druhov ulitníkov, ktorým vápencový podklad a južná poloha vytvárajú vhodné životné podmienky.
Najvýznamnejšiu zložku živočíšstva Devínskej Kobyly tvorí hmyz. Zaujímavým druhom z rovnokrídlovcov je kobylka sága (Saga pedo), veľký dravý druh stepí, ktorý dosahuje dĺžku až 7 cm. Zaujímavá je jej biológia rozmnožovania - u nás sa vyskytujú len samičky, ktoré sa rozmnožujú neoplodnenými vajíčkami. Veľmi bohato sú v tejto lokalite zastúpené motýle a chrobáky. Motýľov tu žije vyše 600 druhov. Nápadný je vidlochvost feniklový (Papilio machaon), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), babôčky, perlovce, hnedáčíky a mnohé iné. Z radu chrobákov tu žije vyše 380 druhov, spomedzi ktorých mnohé patria medzi chránené a vzácne - napr. roháč obyčajný (Lucanus cervus), nápadné fúzač veľký (Cerambyx cerdo). Zaujímavým druhom je lajniak skarabeusovitý (Sisyphus schäfferi), spôsobom života podobný africkému skarabeusovi posvätnému, ktorý si vytvára guľôčky z exkrementov zvierat.
Zo stavovcov sa na suchých svahoch často mihne vzácna jašterica zelená (Lacerta agilis), v lesoch žije aj náš najväčší had užovka stromová (Elaphe longissima), ktorý dosahuje dĺžku 1,5 až 2 m. Na vlhkejších miestach sú časté užovky, z obojživelníkov skokany, ropucha zelená (Bufo viridis) a mnohé iné. Vtáky sú tu zastúpené bežnými druhmi z okolia Bratislavy: sýkorky, kolibriariky, pinky, stehlíky. Zo vzácnych druhov na skalách hniezdi sokol myšiar (Falco tinnunsulus), v lese myšiak hôrny (Buteo buteo). V menej rušných častiach lesa sa vyskytuje jeleň obyčajný (Cervus elaphus), hojný je srnec hôrny (Capreolus capreolus).
Historické a geologické zaujímavosti
Pieskový odkryv Sandberg je významná paleontologické lokalita, na ktorej sa našlo vyše 350 rôznych druhov skamenených organizmov, ktoré tu žili pred viac ako 14 miliónmi rokov. Sú to zuby žralokov, stavce veľrýb, kosti opíc, zuby Dryopyteka - predchodcu dnešných ľudoopov.
Waitov lom, pôvodne známy pod názvom Mittelmenova vápenka, je ďalšou zaujímavou lokalitou. Na dne Waitovho lomu nájdete kópiu slávneho labyrintu, ktorý sa nachádza v gotickej katedrále vo francúzskom Chartres. Na svahy Devínskej Kobyly sa po desaťročiach vrátila v roku 2013 pastva kôz, košiar majú vo Waitovom lome. Tento projekt je súčasťou projektu Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy.
Na úbočiach nad Devínom je medzi stromami a kríkmi ukrytý historický kameňolom, v ktorom sa ťažilo už v 14. storočí. Kamene z tohto lomu boli okrem iného použité v 15. storočí na prestavbu Bratislavského hradu, Dómu sv. Martina a ďalšie historické stavby v Bratislave.
Na vrchole Devínskej Kobyly sa nachádza bývalá raketová základňa, ktorá bola súčasťou obrany štátov Varšavskej zmluvy proti letectvu a raketám NATO. Dnes je táto základňa v dezolátnom stave a ľahko prístupná verejnosti.
tags: #kosatec #nizky #devinska #kobyla