Potenciálne miesta na pestovanie rýchlorastúcich drevín na Slovensku
Medzi skupinu plodín, ktoré majú v našich agroekologických a ekonomických podmienkach najväčší potenciál, možno zaradiť rýchlorastúce dreviny (ďalej len RRD), akými sú topoľ a vŕba. Aj napriek tomu, že Slovensko patrí medzi najviac zalesnené krajiny Európskej únie, nie je situácia v obchode s drevnou hmotou priamo úmerná tejto výsade. Reálny nedostatok drevnej hmoty, a tým aj rýchlo rastúce ceny tejto komodity nie je možné považovať za hudbu príliš vzdialenej budúcnosti. Naopak, množstvo nevyužívanej pôdy dosahuje hranicu 350 000 hektárov a stále stúpa. Niekde medzi sa nachádza záujemca o produkciu drevnej hmoty z porastov rýchlo rastúcich drevín.
Pestovanie RRD je práve možnou cestou uplatnenia mladých ľudí, pestovateľov pri hospodárení na pôde a teda nielen zaujímavým investičným zámerom veľkých podnikov. Okrem produkčných výhod poskytujú plantáže RRD aj pozitívne mimoprodukčné efekty. Pestovanie týchto plodín je tiež vhodný spôsob ako revitalizovať nekvalitné, znečistené, zamokrené alebo erózne ohrozené pôdy.
Biomasa, ktorá bola historicky prvým zdrojom primárnej energie, sa dnes vracia do sektora energetiky. Význam zdrojov energie na báze obnoviteľných nosičov - biomasy - nespočíva len v tom, že by zásadne a rýchlo zmenili energetickú bilanciu krajiny. Zdroje energie na báze obnoviteľných nosičov (biomasu) možno pružne využiť práve tam, kde treba energiu, pričom ich využitie predstavuje pre spoločnosť len malé alebo celkom zanedbateľné riziko. Naopak, prax je taká, že tieto zdroje pomáhajú vytvárať nové pracovné miesta v regióne a efektívne využívať prírodné zdroje energetických surovín - rozličné formy miestnej biomasy.
Legislatívne a praktické podmienky pestovania RRD
Zákon č. 220/2004 Z. z. O ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia neprešiel do dnešnej doby novelizáciou, ktorá by otvorila dvere nielen k efektívnej produkcii biomasy, a tým k znižovaniu závislosti od fosílnych palív, ale aj k tak potrebnej ochrane pôdy a tvorbe pracovných miest. Pôvodný zámer tvorcov tohto zákona nie je zlý, avšak dnes bohužiaľ silne kontraproduktívny a zastaraný, nie však komplexne neopodstatnený.
Vymedzenie pôd nižšej bonity medzi hodnotami 6. až 9 na účel pestovania RRD má svoju logiku, avšak v určitých prípadoch môže zbytočne zväzovať ruky pestovateľom, ktorí majú k dispozícií vhodné, inak efektívne nevyužívané plochy. Okrem toho, že pôda musí spĺňať určité kvalitatívne podmienky, musí záujemca podať žiadosť o dočasné vyňatie konkrétnej parcely z poľnohospodárskej pôdy. K žiadosti je nutné dodať prílohy, akými sú projektová dokumentácia s celým podnikateľským zámerom, geometrický plán, vyjadrenie dotknutých inštitúcií štátnej a verejnej správy, t.j. obce a orgánov ochrany prírody. V neposlednom rade aj projekt spätnej rekultivácie dočasne vyradenej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov.
Problémy navršuje aj situácia vo vlastníckych vzťahoch v rámci prenajímaných pôd. Taktiež deficit cielených podpôr, či už na založenie plantáže alebo jej obhospodarovanie odrádza potenciálnych záujemcov o tieto plodiny. Pokiaľ ide o priame podpory, je možné v rámci opatrenia prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy preplatiť náklady na založenie porastu, ale platí obmedzenie, že poľnohospodárska pôda musí byť trvalo vyňatá z pôdneho fondu a začlenená do lesného pôdneho fondu ako lesná pôda. Z tohto dôvodu je táto alternatíva pre žiadateľa nevýhodná. Žiadateľovi musí drevinové zloženie zakladaného porastu schváliť lesný hospodár.
Osoba, ktorá navrhuje založenie porastu rýchlorastúcej dreviny na poľnohospodárskej pôde je povinná podať žiadosť o registráciu do registra plôch rýchlorastúcich drevín, ktorý vedie obvodný pozemkový úrad. Pre účely zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa pod poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potenciálna pôda, evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. V súčasnosti spôsob využívania jednotlivých poľnohospodárskych druhov pozemkov ustanovuje vyhláška ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z. v prílohe č. 2, kódy 1 až 10. Konkrétne ide o spôsob využívania poľnohospodárskych druhov pozemkov v rámci rastlinnej výroby, na ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina, ovocné stromy a kry, vysoká a nízka, ochranná a okrasná zeleň. Rýchlorastúce dreviny z radu drevín vŕba, topoľ, agát, jelša, osika ... nie sú poľnohospodárskymi plodinami.
Potenciálne vhodné na výsadbu rýchlorastúcich drevín sú poľnohospodárske pôdy zaradené podľa kódu BPEJ do 6. až 9. skupiny kvality podľa prílohy č. V tomto zmysle rešpektujúc ustanovenia vyššie uvedených právnych predpisov správny orgán - obvodný pozemkový úrad, rozhoduje o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy s nižšou kvalitou (6. až 9. skupiny) a podľa § 17 zákona vydáva rozhodnutie o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy pre pestovanie rýchlorastúcich energetických drevín, rešpektujúc ustanovenia zákona o správnom konaní.
V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 - 2013 (PRV), ktorý je spolufinancovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) je možné podporiť aj založenie porastov rýchlo rastúcich drevín a to konkrétne z opatrenia 1.1. „Modernizácia fariem“. Z tohto opatrenia môže poľnohospodár získať nenávratný finančný príspevok a to do výšky 40 %, 50 % alebo 60 % z celkových oprávnených výdavkov. Žiadateľ predloží na základe výzvy od PPA pred podpisom zmluvy o NFP rozhodnutie príslušného obvodného pozemkového úradu, ktorým sa zabezpečí vhodnosť opatrení navrhnutých v projekte napr. Bližšie informácie o opatrení, ako i podmienkach podpory sú uvedené v PRV a v Metodickej príručke pre žiadateľa o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z PRV. Projekty sa predkladajú na základe výzvy na príslušné opatrenie vyhlásenej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou.
Typy biomasy a ich potenciál
Existuje viacero typov biomasy, ktoré môžu byť využité v energetike:
- "Odpadová" - zvyšková biomasa: Zvyšková biomasa bola v našich podmienkach prvá, prevažne ľahko dostupná a lacná forma energetickej suroviny, príp. biopaliva pre novobudované biokotolne na spaľovanie biomasy (biopaliva). Najčastejším zdrojom (dodávateľom) bývajú piliarske a drevospracujúce prevádzky, ktoré často ponúkajú za prijateľnú cenu ako „odpad“ zvyšky technologicky nevyužiteľného dreva z vlastnej prevádzky - napr. piliny, bočné rezivo a odrezky rozličných rozmerov. Ide o pomerne kvalitnú biomasu, energetickú surovinu s nízkou relatívnou vlhkosťou (20 až 30 %) a malým podielom nečistôt - nežiaducich látkových prímesí. Táto forma biomasy, najmä od veľkých dodávateľov, sa preto začína takmer výhradne využívať na produkciu najmä ušľachtilých biopalív (brikiet a peliet), ale aj vo výrobe drevovláknitých dosiek a pod. V ostatných rokoch rastie záujem o využitie biomasy - biopaliva - vo forme drevných štiepok pri jeho spoluspaľovaní s uhlím (tzv. cofiring), pretože to už dlhodobo potvrdzujú dobré skúsenosti zo zahraničia.
- Lesnícka - reziduálna biomasa (dendromasa): Ďalším veľmi sľubným zdrojom je zvyšková (reziduálna) drevná biomasa z výchovných ťažieb, prípadne biomasa z rúbanísk lesných porastov. Napriek tomu, že jej potenciál je pomerne vysoký (asi 1 milión ton sušiny za rok), zatiaľ sa takmer vôbec nevyužíva, pretože lesné podniky, ktoré vykonávajú ťažbu, neboli schopné túto biomasu odstrániť z lesa ekonomicky rentabilným spôsobom. Ceny „odpadovej“ (zvyškovej) drevnej štiepky nárástli u zmluvných dodávateľov v sezóne 2003 až 2004 o 30 až 50 %, dôvodom bol rastúci dopyt elektrárenských a teplárenských spoločností v Maďarsku, no v posledných rokoch aj na Slovensku. Námietku, že jednorazovým odberom tenčiny (nehrúbia) dochádza k narušeniu kolobehu prvkov v ekosystéme hospodárskeho lesa, vyvracajú výsledky rozličných štúdií, ktorými sa zistilo, že najväčšia časť kolobehu prvkov prebieha v každodenných zvyškoch - opadoch listov, ihličia a drobných vetvičiek. Za bezpečné množstvo, ktoré možno z lesného ekosystému odobrať, sa považuje hodnota 0,2 až 1 t (sušiny) . (ha . rok)-1. Miestne využívaným zdrojom drevnej biomasy sú pobrežné porasty, parkové výsadby a stromoradia či aleje pozdĺž ciest. Vo všetkých prípadoch sú ich majitelia povinní sa o túto biomasu postarať a odpratávanú biomasu bezpečne spracovať. V niektorých prípadoch sa už využíva v miestnych kotolniach.
- Poľnohospodárske zvyšky zo žatvy (fytomasa): Široké uplatnenie má najmä obilná a repková slama. Okrem toho, že je krmivom, je aj stelivom na podstielanie hospodárskych zvierat, substrátom v kompostárenstve, stavebným materiálom a surovinou na výrobu papiera. Samozrejme, je aj veľmi dobrým, dostupným a lacným nosičom energie - vstupnou surovinou pre sektor energetiky. Jej využitie v energetike sa u nás začína pomaly uplatňovať, aj keď v porovnaní so škandinávskymi krajinami, napr. Dánskom, so značným meškaním a stále v relatívne malom rozsahu. V skutočnosti je v slame veľmi málo živín, napríklad dusíka je v slame menej ako 1 %. Okrem toho, po žatve zberovými mláťačkami zostáva na poliach väčší alebo menší koreňový systém a vysoké strnisko, medzi ktorým je drobný prepad (to je očividné najmä pri repkovej slame). V súčasnosti využívané zaoranie slamy s cieľom obohatenia pôdy humusom má význam jedine na ťažkých pôdach, inak len pri súčasnom hnojení hnojovicou alebo iným dusíkatým hnojivom. Baktérie, ktoré rozkladajú slamu, si potrebný dusík berú z pôdnej zásoby. Po ich zániku sa stráca časť dusíka v atmosfére, podobne ako CO2 zo spálenej slamy. Preto primerané využitie slamy ako paliva, výhľadovo asi do 50 % (čo je 2 až 4 t (sušiny) . (ha . rok)-1), nemôže ohroziť úrodnosť pôdy. Naopak, hodnota slamy ako energetickej suroviny - potenciálneho biopaliva - je niekoľkokrát vyššia ako hodnota slamy vo forme hnojiva.
- Zámerne pestovaná biomasa - energetické plodiny: Relatívne novým zdrojom biomasy sú porasty tzv. energetických plodín - rastlín. Termínom energetické plodiny alebo rastliny sa označujú taxóny drevín, trvaliek a bylín, teda botanické druhy, kultivary, klony, prírodné a zámerné krížence. Tieto rastliny sa využívajú alebo testujú na zámernú produkciu biomasy vhodnú pre sektor energetiky - výrobu biopalív, príp. spaľovanie alebo spoluspaľovanie. Ich rast, a najmä objemová produkcia t . (ha . rok)-1 pri intenzívnom pestovaní výrazne prevyšuje priemerné hodnoty ostatných plodín v daných pestovateľských podmienkach. Napr. pri rýchlorastúcich drevinách sa za priemerné úrody považujú úrody nad 10 m3. (ha . rok)-1, čo zodpovedá 4,5 t . (sušiny) . (ha . rok)-1 (lesnícke kritérium podľa IUFRO).
Vhodné podmienky pre pestovanie rýchlorastúcich drevín
Rýchlorastúce dreviny majú v našich agroekologických a ekonomických podmienkach vysoký potenciál. Z rýchlorastúcich drevín ide najmä o topoľ a vŕbu. Najvhodnejšie ekologické podmienky sa nachádzajú v nížinách, pahorkatinových a vrchovinových oblastiach. Chladnejšie klimatické podmienky sú menej vhodné. Týmto drevinám vyhovujú skôr vlhšie podmienky reprezentované pseudoglejovými a glejovými typmi a subtypmi pôd. Medzi vhodné môžeme zaradiť pôdy typu čiernica, smonica a fluvizem s hlbšou hladinou podzemnej vody. Suchšie pôdy vyhovujú iba čiastočne a nevhodné sú pôdy s extrémnymi vlastnosťami ako je vysoká skeletovitosť, plytký pôdny profil, veľmi ľahké alebo ťažké pôdne druhy.
Kontaminované pôdy môžu byť taktiež vhodnou voľbou pre pestovanie rýchlorastúcich drevín z dôvodu, že takéto plochy by mali byť vyradené z pestovania plodín, ktoré sú používané v potravinovom reťazci a teda mali by byť využívané skôr pre pestovanie technických plodín. Uvedený prístup podporuje aj zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, pričom na plochách, ktoré sú kontaminované umožňuje pestovať rýchlorastúce dreviny bez ohľadu na skupinu kvality. Informáciu o kontaminovaných územiach je možné získať z realizačných výstupov výskumných úloh VÚPOP, ktoré komplexne zhodnocujú aktuálny stav senzitívnych území SR.
Medzi pozitívne faktory situácie na Slovensku patrí z hľadiska cieleného pestovania energetických rastlín a produkcie technickej biomasy veľká rozloha tzv. marginálnych poľnohospodárskych pôd s nižším produkčným potenciálom (vo vzťahu ku konvenčnej poľnohospodárskej produkcii). Veľká časť poľnohospodárskej pôdy leží v horských a podhorských oblastiach s členitým kopcovitým terénom a drsnými klimatickými podmienkami, kde je v súčasnosti intenzívna poľnohospodárska výroba ekonomicky neefektívna. Táto pôda je potenciálne využiteľná pre energetické plodiny. Ďalej možno na pestovanie energetických rastlín využiť pôdu z tzv.
Drevnaté energetické plodiny - rýchlorastúce dreviny (RRD)
Ide o dreviny a kríky, ktoré majú vysokú úrodnosť nadzemnej dendromasy. Ich rast a najmä objemová produkcia t . (ha . rok)-1 v prvých rokoch alebo po opakovanej ťažbe výrazne prevyšujú priemerné hodnoty ostatných drevín. Pri rýchlorastúcich drevinách sa považuje za nadpriemernú taká úrodnosť, ktorá je v rozsahu 8 až 10 t (sušiny) . (ha . rok)-1 a za vynikajúcu taká, ktorá je nad 15 t (sušiny) . (ha . rok)-1. Tento spôsob produkcie biomasy pre sektor energetiky sa začal intenzívne rozvíjať v ostatných dvoch desaťročiach v západnej Európe a experimentálne aj v niektorých oblastiach Severnej Ameriky. Zatiaľ najprepracovanejšia forma je produkcia biomasy s využitím drevín, ktoré sa v slovenčine najčastejšie označujú ako výmladkové plantáže rýchlorastúcich drevín (RRD). Na rozdiel od dobre známych lesníckych lignikultúr topoľov, ktoré sa ťažia po 15 až 30 rokoch rastu, sa výmladkové plantáže RRD na poľnohospodárskej pôde ťažia vo veľmi krátkom rubnom čase 3 až 6 rokov (tzv. minicyklus), ktorý možno opakovať niekoľkokrát po sebe bez nevyhnutnosti novej výsadby. Ich produktom je dendromasa (drevná biomasa) využiteľná ako energetická surovina v sektore energetiky na výrobu biopaliva a následne energie (tepla, elektriny), ale aj ako priemyselná surovina (výroba kvapalných palív, liečiv, konštrukčných materiálov). Cielene pestovaná a produkovaná technická biomasa sa môže v krátkom čase vďaka unifikovanej kvalite, dobrej plánovateľnosti produkcie a ďalším ekonomicko-sociálnym prínosom stať dôležitým aspektom v trende využívania biomasy aj na Slovensku.
Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by mohla energia z biomasy v roku 2050 pokryť 30 % celkovej spotreby energie. Ťažko však takéto prognózy dnes hodnotiť, najmä keď sa kladú takýmto projektom pod nohy prekážky, ktoré napr. za našimi hranicami nemusia riešiť. Ako je všeobecne známe, na Slovensku je pozorovateľný nedostatok koncepcií, „skostnatelosť“ legislatívy a veľmi slabý záujem vlády o rozvoj využívania biomasy.
Výhody a nevýhody hydroponie – Vyplatí se pěstovat bez hlíny? 🌱💧
Ekonomické aspekty a potenciál
V diplomovej práci sa uvádza príklad plantáže klonov topoľov AF2 a AF8 v Bíni, ktorá má 95 hektárov a zber je plánovaný po troch rokoch od založenia. Celkové náklady na založenie plantáže vyšli na 210 325 Eur. Celkový čistý zisk na predaji drevnej štiepky je vo výške 787,15 Eur/1 ha, keďže výnos z 1 hektára je 50 ton drevných štiepok a cena 1 tony drevných štiepok je 62 Eur. Ročný výnos je 262,40 Eur/1 ha.
Aj napriek týmto výhodám sa energetické využitie biomasy dosiaľ nerozšírilo tak, akoby bolo žiaduce. Spoľahlivosť dodávky biomasy, resp. biopaliva k odberateľom v sektore energetiky (napr. hrozí riziko úniku škodlivých látok pri niektorých technologických procesoch (TZL - prach, NOx, TOC, pevné a kvapalné emisie, t. j. riziko pri zavádzaní a pestovaní nového typu biomasy s 2- až 8-ročným cyklom pre výrobcu (pestovateľa a spracovateľa) - napr. Intenzívne využívanie biomasy v sektore energetiky vytvára podmienky na rozvoj nových vedných odborov (napr. biotechnológia, bioenergetika, fytoenergetika a pod.), priemyselných odvetví a výrobných zameraní s proexportným potenciálom.
Energetika na báze obnoviteľných nosičov energie sa musí zamerať na dlhodobé aspekty a globálne riešenia. Dlhodobým cieľom pre výskum a vývoj energetického využívania biomasy je v prvom rade zabezpečiť jej konkurencieschopnosť s fosílnymi palivami - bez subvencií a za otvorených podmienok porovnávania úplných výrobných nákladov. Je žiaduce, aby zvyšovanie podielu biomasy na zabezpečovaní ročnej spotreby energie v EÚ bolo v súlade s dlhodobou koncepciou a stratégiou Komisie EÚ v horizonte rokov 2025, resp. 2050. V rozličných štúdiách sa ukázala reálnosť týchto cieľov, ak sa budú aplikovať správne politické opatrenia a rozhodnutia.
tags: #potencialne #miesta #na #pestovanie #rychlorastucich #drevin