Komplexný sprievodca pestovaním papriky kozie rohy: Od výsevu po spracovanie

Paprika je mimoriadne obľúbená sezónna zelenina, ktorá sa teší obľube pre svoju rozmanitosť tvarov, farieb a chutí. Medzi milovníkmi pikantných chutí patria medzi najžiadanejšie odrody tzv. kozie rohy, známe aj ako baranie rohy. Tieto dlhé, tenké papriky s výraznou paprikovou chuťou sú vynikajúce naložené v sladkokyslom náleve alebo ako prísada do jedál. Či už preferujete sladké alebo pálivé varianty, ich pestovanie je vhodné pre pokročilých záhradkárov aj pre úplných začiatočníkov. Stačí venovať pozornosť zalievaniu, hnojeniu a zaštipovaniu. Túto chutnú a zdravú pochúťku môžete pestovať na záhone, v skleníku alebo aj v byte či na balkóne v kvetináči. Navyše sa vám odmení prílohou plnou vitamínov a rastlina môže poslúžiť aj ako dekorácia.

Predpestovanie priesad papriky kozie rohy

Všetky odrody paprík, vrátane kozích rohov, vyžadujú dlhé a teplé vegetačné obdobie. Keďže v našich podmienkach nie je vhodné pestovať papriky vonku príliš skoro, s predpestovaním začíname v interiéri. Ideálny čas na pestovanie papriky zo semien je od konca januára do polovice februára pre vyššie druhy, zatiaľ čo nižšie odrody, ako sú kozie rohy, môžeme vysievať až do prvej tretiny marca.

Príprava semien a výsev

• Pred výsevom namočte zakúpené semená do vlažnej vody aspoň na 24 hodín, čím urýchlite proces klíčenia. Odporúča sa použiť aj bylinkový nálev (napríklad z valeriány alebo prasličky roľnej), ktorý paprikám pomôže k ochrane pred chorobami.
• Na klíčenie vám poslúži vlhká vata alebo vatové tampóniky. Akonáhle semená začnú púšťať malé korienky, je čas na ich premiestnenie do pôdy.
• Použite kvalitný výsevný substrát s pH v rozmedzí 6-8. Dôležitá je aj sterilita substrátu, preto ho môžete najprv vypáliť v rúre, čím sa zbavíte škodcov, plesní a húb.
• Výsevné misky naplňte dobre navlhčeným výsevným substrátom. Semená vysejte do hĺbky 3-5 mm. Každé semienko by malo mať okolo seba dostatočný priestor, aspoň 1 cm. Po zasiati semienka zasypte tenkou vrstvou jemne presiateho substrátu.
• Po výseve misku zakryte priehľadnou fóliou a udržiavajte stálu vlhkosť a teplotu 26-30 °C. Papriky sú náročné na svetlo, teplo a vlhko. Vlhkosť sa odporúča len taká vysoká, aby povrch substrátu stihol do večera vyschnúť.
• Zálievku vykonávajte iba rozprašovačom, aby ste drobné semienka nevyplavili.

Starostlivosť o mladé rastlinky

• Asi za 14 dní až 3 týždne, keď sa objavia prvé rastlinky, fóliu z misky odstráňte a teplotu znížte na 22 °C (v noci postačí iba 16 °C).
• Akonáhle sa začnú objavovať maternicové lístočky, je potrebné zaistiť mladým paprikám dostatok svetla, asi 6-8 hodín denne. Pre dostatok svetla je ideálne umiestniť vyklíčené semená na okno orientované na juh.
• Akonáhle na rastlinách spozorujete prvé pravé listy, semenáčiky papriky presaďte po jednom, nanajvýš po dvoch do sadbovačov alebo menších kvetináčov. Môžete použiť kvetináč alebo napríklad aj tégliky od jogurtov s prevŕtanou dierkou na odtok vody. Pokiaľ zvolíte kvetináč, vysádzajte rastliny aspoň 5 cm od seba, aby mali dostatok priestoru pre ďalší rast.
• Týždeň od presadenia začnite používať hnojivo na papriky a zvážte, či nie je potrebné využiť oporu rastlín. Na začiatku stačí špajľa, potom postupne vyššia palica alebo tyč.

Otužovanie sadeníc

Asi týždeň pred umiestnením do vonkajšieho prostredia sa odporúča papriky otužovať, aby neboli vystavené príliš silnému teplotnému šoku. Zo začiatku stačí vetrať približne 2 hodiny každé dopoludnie. Postupne časový úsek predlžujte. Týždeň pred výsadbou by ste mali vetrať skoro nepretržite.

Kedy sadiť papriky vonku

Rastlinka by mala byť približne 13 cm vysoká, stonka 5 mm hrubá a mala by mať bohaté listy a dobre vyvinuté korene. Na vonkajší záhon sa odporúča papriky vysádzať po jarných mrazíkoch, teda približne v polovici mája. Pokiaľ máte k dispozícii skleník alebo fóliovník, môžete ich vysadiť na slnečnú stranu už ku koncu apríla a v priebehu mája.

Výsadba a starostlivosť o papriky kozie rohy

Papriky možno pestovať vonku na záhone, v skleníku alebo vo fóliovníku. Nemajú problém ani s domácim prostredím a rastom v kvetináčoch, debničkách alebo vreciach. Vždy však vyberte správnu nádobu, miesto a ďalšie podmienky.

Príprava pôdy

• Pre rastliny vyberte slnečné a vzdušné miesto. V záhrade odporúčame záhon po strukovinách, tekviciach, koreňovej zelenine alebo kukurici, kde sa im bude najlepšie dariť. Miestu po paprike by ste sa však mali vyhnúť aspoň 3 roky.
• Pokiaľ sa rozhodnete pre záhon, prikryte ho približne 14 dní pred samotným sadením čiernou netkanou látkou. Tá pomôže pôde sa prehriať, čo papriky vyžadujú, a navyše vám neskôr uľahčí boj s burinou.
• Na pestovanie zeleninovej papriky je potrebná kvalitná pôda, bohatá na humus a živiny. Ak sme v jeseni plochu určenú na sadenie papriky pohnojili maštaľným hnojom, aplikovali superfosfát či síran draselný, máme vyhrané.

Sadenie

• Papriky môžete sadiť a pestovať vo dvojiciach. Rastliny sa opierajú o seba, chránia sa navzájom pred vetrom a navyše ušetríte miesto na balkóne alebo v skleníku. Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse.
• V záhone môžete zasadiť rastliny s veľkými plodmi aj jednotlivo, nezabudnite však na ich správnu oporu. Priemerná vzdialenosť na vysadenie paprík je 40 až 60 cm.
• Dieru do zeme je zároveň potrebné vykopať dostatočne hlbokú - aby bol koreňový bal niekoľko centimetrov pod povrchom.

Zalievanie

Papriky majú rady dostatočnú zálievku po celú dobu vegetácie. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Rastliny zalievajte pravidelne a až ku koreňom. Voda by mala byť odstáta s podobnou teplotou ako má pôda, nemala by byť nižšia viac ako o 5 ºC. Zalievanie sa odporúča ráno, a to predovšetkým počas teplejších dní. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne.

Ak sa pôda nechá príliš vyschnúť, najmä v období plodenia, papriky nebudú šťavnaté a ich končeky môžu zasychať. Pri zalievaní dávajte pozor aj na to, aby ste nezmáčali listy, čo môže viesť k rôznym hubovým ochoreniam rastliny. Pri pestovaní v nádobách je pravidelné zalievanie potrebné každý deň.

Hnojenie

Rastliny sú náročné okrem iného aj na výživu. Preto je pred výsadbou potrebné doplniť pôdu o kompost alebo iné hnojivo. Výživu pridávajte počas celého vegetačného obdobia. Počas odkvitania a prvých náznakov plodov dodajte do pôdy dostatok draslíka, a naopak sa vyhnite dusíku. Dusíkaté hnojivá použite na začiatku, keď chcete, aby rastlina nasadila listy a rozkonárila sa. Potrebná polovičná dávka dusíka sa odporúča aplikovať vo forme síranu amónneho približne 14 dní pred vysádzaním, druhá polovica v liadkovej forme počas vegetácie.

Okrem kupovanej výživy môžete použiť aj domáce hnojivo na papriky - napríklad slepačinec. Slepačí trus obsahuje mnoho prospešných látok (dusík, fosfor, draslík alebo vápnik), ktoré podporujú fotosyntézu či zlepšujú celkovú kvalitu pôdy. Stačí zaliať trus vodou a nechať v uzavretom vedre dva týždne kvasiť. Potom ho už len pridáte k rastlinám. Pri manipulácii s touto výživou by ste mali počítať s pomerne silným zápachom.

Zaštipovanie

Hlavný dôvod, prečo by ste mali rastlinky zaštipovať, je navýšenie úrody až o 20 %. Vďaka zaštipnutej stonke sa rast do výšky ľahko spomalí, rastlina sa naopak rozkošatí, bude dostatočne presvetlená a prevzdušnená. Lepšie sa budú hmyzu opeľovať kvety a následne aj dozrievať plody.

Odporúčam odstrániť prvý kvet z papriky čo najskôr. Tým rastlina lepšie zakorení, rozvetví a hlavnú násadu plodov vytvorí na bočných vetvách. Rastliny by sa ale mali zaštipovať až vo chvíli, keď na výšku merajú najmenej 30 cm. Pokiaľ si na rastline všimnete nové výhonky už pod prvými listami, tiež ich odrežte. Rastlina získa energiu pre nové horné výhonky, kvety a plody.

Postup správneho zaštipovania:

• Pripravte si ostré a čisté nožnice, prípadne si umyte ruky alebo nasaďte rukavice.
• Výhonky vetvičiek odštipujte vždy tesne nad spojom dvoch vetvičiek oproti sebe.
• Odštipujte iba časť špičky.
• Výhon aj listy zaštipujte približne 1 cm od hlavnej stonky (predídete tak zatrhnutiu povrchu stonky).
• Cieľom je ponechať na bočných výhonkoch akési pahýle.

Pestovanie v nádobách a skleníku

Pestovanie v nádobách

Na pestovanie paprík v nádobách je potrebné vybrať správne odrody s ohľadom na ich vzrast. Ideálny je aspoň 25 cm hlboký kvetináč s odvodňovacími otvormi. Nezabudnite tiež na drenážnu vrstvu, ktorú od substrátu môžete oddeliť netkaným textilom. Lepšie sa tak v nádobe bude udržiavať vlaha. Substrát môžete zaobstarať klasický záhradný a premiešať ho s trochou kompostu. Podobne funguje aj pestovanie paprík vo vreciach. Pri vreci len myslite na odstrihnutie spodných rohov, aby lepšie odtekala prebytočná voda. Nádoby s rastlinami neumiestňujte na sever kvôli nízkym teplotám, uprednostňujú teplo.

Ak sa rozhodnete pre pestovanie papriky doma v byte, musíte jej pomôcť aj s opeľovaním. Rastlina je samoopelivá, a tak sa opeľuje vlastným peľom. Stačí ňou zľahka zatriasť alebo si na pomoc vziať napríklad malý štetec. Bez opelenia môžu rásť len partenokarpické uhorky. Neopelené papriky majú malé a chuťovo menej kvalitné plody. Peľ potrebuje vhodné podmienky na klíčenie na blizne - dostatočnú vlhkosť a teplotu, ktorá nesmie byť príliš vysoká. Inak peľ zasychá a neprejde bliznou. Takto vznikajú aj rôzne vývojové deformácie plodov.

Pestovanie v skleníku

S ohľadom na teplo a vlhko, ktoré majú papriky naozaj rady, je ich pestovanie v skleníku alebo fóliovníku ideálna voľba. Navyše sú vďaka stenám a streche chránené pred vetrom a silným dažďom. Aj tu platia rovnaké pravidlá ako pri pestovaní rastlín v nádobách - pravidelná zálievka alebo pomoc s opelením. Ak ste sa rozhodli pre vyššie druhy, nezabudnite na oporu v podobe tyče alebo palice. Najvyšší výnos dosiahneme, ak máme prikurovaný skleník, robíme skoré výsevy a umelo sadeničky prisvetľujeme pomocou napríklad LED svietidiel.

Zber a spracovanie paprík kozie rohy

Kedy zbierať papriky

Čas zberu sa líši v závislosti od toho, na čo papriky pestujete. Ak ich chcete použiť na priamu konzumáciu, ideálny čas zberu je august. Vtedy bývajú plody sladké a šťavnaté. Ak ich však chcete použiť skôr na varenie, zbierajte ich ešte zelené alebo zelenožlté, keď sú pevné a menej sladké. Jedlo má o to paprikovejšiu chuť a nie je presladené. Vo všeobecnosti by ste však mali papriky zbierať postupne, ako dozrievajú, a pred prvými mrazmi. Papriky majú tú výhodu, že tak rýchlo neprezrievajú ako paradajky. Ak praje počasie, nehrozí popraskanie ani nahnívanie a dozreté plody môžeme nechať na rastline dlhšie.

Plody by sme nemali nechať na rastline dlhšie než udrú prvé zimné mráziky. Z rastliny ich odstránime pomocou noža alebo nožníc, na plode by mala zostať krátka stopka.

Spracovanie

Kozie rohy sú hrubostenné a majú hladký povrch, zavárajú sa v celku a bez plnenia. Po zavarení si zachovajú tvar a ostávajú relatívne pevné. Baraním rohom sa počas rastu zatočia, z čoho je odvodený aj ich názov. Na povrchu sú rôzne zvlnené. Sú často tenkostenné, po zavarení zmäknú a hodia sa následne skôr na pizzu, ku gulášu alebo ako príloha k jedlám.

Nakladanie paprík kozie rohy

K nakladaniu papričiek je vhodný univerzálny sladkokyselý lák. Príprava takého láku je veľmi jednoduchá, potrebujete naň totiž len 3 suroviny - na 1 liter vody použite 250 ml 8% octu (prípadne môžete použiť aj vínny ocot alebo jablčný), 50 g pískového cukru a 30 g soli. Vodu najprv povařte s cukrem a solí a potom přidejte ocet.

Postup nakladania:

1. Umyté papriky najprv namočte na chvíľku do studenej vody, potom ich prepláchnite, vsypte do hrnca s vriacou vodou a povarte asi 5 minút. Sceďte ich a nechajte odkvapkať.
2. Medzitým si pripravte dobre vymyté zaváracie poháre.
3. Do každého dajte na dno opláchnuté horčičné semienka a rezy cibule a na ne navrstvite papričky. Stlačte ich, aby boli poháre naplnené po okraj.
4. Potom poháre zalejte horúcim nálevom, aby bolo všetko ponorené a zaviečkujte.
5. Poháre vložte do hrnca s horúcou vodou a sterilizujte pri teplote 85 °C asi 20 minút.

Obľúbené odrody paprík

Pozrite sa na niekoľko odrôd, ktoré si záhradkári radi kupujú či už na svoje záhony alebo napríklad balkóny.

Časté chyby pri pestovaní a ako sa im vyhnúť

Aby ste mali bohatú úrodu a vaša práca nevyšla nazmar, je pri sadení a pestovaní papriky potrebné dodržiavať základné pravidlá. Vyhnite sa napríklad týmto chybám:

• Nedostatočné teplo
• Prievan (napríklad v skleníku pri dverách)
• Nedostatočné svetlo
• Nevyštipovanie bočných výhonkov a kvetov
• Nedostatočná vlaha
• Výsev bez kvalitného hnojiva

Škodcovia a choroby paprík

Škodcovia

Medzi najčastejších škodcov patrí voška rešetláková a molica (malé biele mušky). Na rastline môžete naraziť ale aj na roztoče (spoznáte ich podľa jemných pavučiniek), strapky (drobné výkaly na listoch), mínerky (na starších listoch môžete vidieť svetlé chodbičky) alebo motýľa vijačky paprikovej (často húsenice vo vnútri plodov papriky).

Proti týmto škodcom pomáhajú postreky, lepové dosky, prípadne odstránenie napadnutej časti rastliny. Vošky aj roztoče môžete skúsiť vyhnať pomocou mydlovej vody, prípravkom Mospilan 20 SP alebo ekologickými postrekmi na olejovej báze. Pri výskyte molíc odporúčame zasiahnuť čo najrýchlejšie a použiť napríklad už spomínané žlté lepové dosky. Proti voškám môžeme použiť viacero prípravkov, ako napríklad Actara 25 WG, Actellic 50 EC, Calypso 480 SC.

Choroby

Okrem škodcov sa môžete stretnúť aj s rôznymi plesňami na paprikách a inými chorobami. Tie sa často prejavujú deformáciou listov, plodov a ich sfarbením. Najčastejšími príčinami bývajú nepravidelná zálievka, teplotné výkyvy, nedostatok vápnika, prebytok draslíka, ale aj genetické poruchy. Z vírusových ochorení medzi najvýznamnejšie patria ružicovitosť, tabaková mozaika a pestrolistosť papriky. Ochrana proti vírusovým chorobám je založená na prevencii.

V tabuľke sú zhrnuté prejavy chorôb, ich príčiny a možné riešenia:

tags: #kozi #rohy #pestovani

Populárne príspevky:

• ako pestovať fialové kvety
• Vysvetlenie zlomkov
• Všetko o vyvýšených záhonoch
• Pozrite si, ako Veternica vencová 'Bicolor' oživí váš exteriér
• Všetko o bršlene