Pestovanie plodín v juhovýchodnej Ázii
Juhovýchodná Ázia je geograficky významná oblasť, ktorá slúži ako most medzi Indickým a Tichým oceánom, a zároveň spája Áziu s Austráliou, ako aj východnú a južnú Áziu. Do tejto oblasti patria štáty ako Mjanmar (Barma), Laos, Kambodža, Thajsko, Vietnam, Malajzia, Singapur, Indonézia, Brunej a Filipíny. Je to oblasť známa svojou rozmanitou prírodou a bohatými zdrojmi, ktoré z nej robia kľúčového svetového producenta mnohých poľnohospodárskych surovín.
Kľúčové poľnohospodárske komodity
Juhovýchodná Ázia je významným svetovým producentom viacerých poľnohospodárskych surovín.
- Prírodný kaučuk: Región je svetovým lídrom vo výrobe prírodného kaučuku, pričom ostrov Hainan v Číne prispieva až 60 % k celkovej produkcii krajiny.
- Olej z palmy olejovej: Až 70 % svetovej produkcie palmového oleja pochádza z juhovýchodnej Ázie, pričom Malajzia je predným producentom.
- Kopra: Z oblasti sa vyváža 45 % svetovej produkcie kopry, sušenej dužiny kokosového orecha, ktorá je široko distribuovaná v južnej Číne a juhovýchodnej Ázii.
- Ryža: Juhovýchodná Ázia produkuje 20 % svetovej ryže a je dôležitým pestovateľom a vývozcom. Medzi hlavných pestovateľov a vývozcov patria Čína, India a Thajsko.
- Koreniny a nápoje: Región je tiež dôležitým producentom korenín, kávy a kakaa. Yunnan, provincia v Číne, má viac ako 1,2 milióna hektárov kultivácie kávy, čo ju radí na prvé miesto v Číne z hľadiska výroby. Medzi vyvážané koreniny patria čierne korenie, škorica a zázvor.
- Manilské konope (abaka): Až 90 % svetovej produkcie manilského konope pochádza z tejto oblasti.
Pestovanie kľúčových plodín v jednotlivých krajinách
Mjanmar (Barma)
Mjanmar s rozlohou 677 000 km² a hlavným mestom Rangún, má priemysel obmedzený na tradičnú potravinársku a remeselnícku výrobu. Hlavnými plodinami sú ryža (vývoz), kukurica, bavlník, čaj a cukrová trstina. Exportnou komoditou je tiež drevná guľatina a cenné teakové drevo. Mjanmar je súčasťou "Zlatého trojuholníka", kde sa pestuje mak na ópium.
Thajské kráľovstvo
Thajsko s hlavným mestom Bangkok a rozlohou 514 000 km², je svetovým lídrom v exporte ryže. Pestuje sa tu tiež kokosová palma, kukurica, kaučuk, maniok, ananás, cukrová trstina, olejniny a bavlník. Pralesy sú bohaté na vzácne teakové drevo a bambus. Živočíšna výroba má druhotný význam (hydina, ošípané, hovädzí dobytok), ale rybolov, lov krabov, mušlí, perlorodiek a koralov je významný.
Laos
Laos s hlavným mestom Vientiane a rozlohou 240 000 km², má priemysel málo rozvinutý, zameraný na spracovanie poľnohospodárskych plodín ako ryža, káva, bavlník a mak (ópium).
Vietnam
Vietnam s hlavným mestom Hanoj a rozlohou 331 000 km², je bývalá francúzska kolónia. Obživu obyvateľstva zabezpečuje poľnohospodárstvo, kde sa pestuje ryža, kaučuk, kávovník, čajovník, banánovník, ananás a koreniny.
Malajzia
Malajzia s hlavným mestom Kuala Lumpur a rozlohou 330 tis. km², má poľnohospodárstvo, ktoré tvorí 20 % HDP. Dominantné je pestovanie kaučukovníka a palmy olejovej, ktoré spolu zaberajú tri štvrtiny poľnohospodárskej pôdy. Pestuje sa aj tabak, bavlník, kokosová palma, kakaovník, kávovník, čaj a ananás na plantážach. Živočíšna výroba má malý význam z náboženských dôvodov a prírodných podmienok.
Filipíny
Filipíny s hlavným mestom Manila a rozlohou 300 000 km², sú ostrovný katolícky štát. Poľnohospodárstvo sa zameriava na pestovanie ryže, kukurice, kokosových orechov, cukrovej trstiny, tabaku a ovocia.
Indonézia
Indonézia s hlavným mestom Jakarta a rozlohou 2 milióny km², je najväčší ostrovný štát na svete. Rastlinná výroba zahŕňa ryžu, jutu, kokosové orechy, kaučuk, koreniny, kávu, tabak, čaj a cukrovú trstinu.
Brunej
Brunej s hlavným mestom Bandar a rozlohou 5 000 km², má podobnú hospodársku štruktúru ako štáty Perzského zálivu, zameranú na ťažbu ropy a jej export. Pestuje sa tu aj banány, ryža, kaučuk a korenie.
Subtropické lesy a rastliny v Ázii
Subtropické lesy sa v Ázii nachádzajú v oblastiach s priaznivým podnebím, ktoré sa prejavuje vysokými teplotami a dostatkom zrážok, najmä na východe kontinentu a v Malej Ázii. Rastliny v subtropickom pásme sa prispôsobili vysokým teplotám. Ich listy sú tvrdé a kožovité, čo minimalizuje odparovanie vody. Tieto rastliny sú vždyzelené, pretože počas roka im listy neopadávajú.
Vlhké subtropické lesy
Vlhké subtropické lesy sa vyskytujú vo východnej Ázii, najmä v Japonsku a východnej Číne, kde sú ovplyvnené monzúnovými dažďami. Vytvárajú husté, ťažko preniknuteľné, vždyzelené pralesy s veľkou druhovou rozmanitosťou.
Akébia (Akebia)
Akébia je fascinujúci rod rastlín patriaci do čeľade kokylovitých, pôvodne pochádza z východnej Ázie, najmä z Japonska a Číny. Medzi najznámejšie druhy patrí akébia päťpočetná (Akebia quinata) a akébia trojpočetná (Akebia trifoliata). Liany akébie päťpočetnej dorastajú do dĺžky až 10 metrov a môžu byť až tri metre široké.
Táto rastlina je pestovaná najmä ako okrasná, kde má v záhrade podobnú funkciu ako napríklad známejší popínavý brečtan - môže teda vytvoriť prírodné zatienenie pergoly či pokryť múriky a ploty v záhrade.
Okrem svojho dekoratívneho významu má akébia aj tradičné lekárske využitie, najmä v čínskej medicíne, kde sa používa ako prostriedok proti bolestiam hlavy, nespavosti alebo depresiám. Tiež má diuretické a antifungálne účinky.
Kvety sa objavujú na jar, obvykle počas apríla a mája. Sú drobné, nápadné a voňavé, s farebnými okvetnými lístkami v odtieňoch fialovej, purpurovej alebo belavo zelenej farby. Kvety sú jednopohlavné, pričom samičie kvety bývajú väčšie a tmavšie, samčie naopak menšie, obvykle purpurovej farby. Po odkvitnutí sa na lianách akébie objavujú podlhovasté plody ružovej či fialovej farby, s hrubými kožovitými šupkami. Plody akébie päťpočetnej sú jedlé, majú exotickú chuť a najčastejšie sa využívajú v klasických ázijských receptoch. Pokiaľ dôjde k opeleniu, dočkáte sa plodov začiatkom jesene.
Pestovanie Akébie
Pestovanie akébie je pomerne jednoduché a nevyžaduje zvláštnu starostlivosť či podmienky. Akébia preferuje slnečné až polotienisté stanovište s dobre priepustnou, vyživenou pôdou. Na dosiahnutie bohatšieho kvitnutia je vhodné umiestniť rastlinu na dostatočne svetlé miesto. Rastlinu treba pravidelne zalievať, najmä v období sucha či vyšších teplôt. V zimnom období by mala byť zálievka obmedzená. Akébia nevyžaduje zastrihávanie. K rezu môžete pristúpiť z estetických dôvodov - odstraňujeme šľahúne, ktoré zasahujú do miest, kam rastlinu pustiť nechceme, prípadne rezom podporíme rast do požadovaného tvaru a smeru. V predjarí tiež odstraňujeme suché či poškodené liany.
Príklady využitia subtropických oblastí v Ázii
Subtropické oblasti v Ázii, ako napríklad provincia An-chuej vo východnej Číne, sú charakteristické úrodnou pôdou a priaznivým podnebím, čo umožňuje rozmanité poľnohospodárske využitie. V provincii An-chuej sa pestuje ryža, pšenica, kukurica, proso, beméria textilná (ramie), tabak, podzemnica olejná, bavlník a čaj. Rozsiahle zavodňovacie zariadenia, najmä na rieke Chuaj-che, zabezpečujú dostatok vody pre poľnohospodárstvo. V oblastiach so subtropickým podnebím sa tiež rozvíja chov ošípaných a oslov, ktoré sa využívajú na ťažné práce. Dôležitý je aj rybolov.
Ovocinárstvo v Južnej Kórei
Kórejská republika sa rozprestiera na ploche 221 135 km² a je to prevažne hornatá krajina. Jej klíma je typická štyrmi ročnými obdobiami, podobne ako na Slovensku, avšak s drsnejšími prechodmi - horúcimi, vlhkými a dlhými letami a suchými a studenými zimami. Poľnohospodárska pôda predstavuje plochu 9,96 milióna hektárov, z toho obrábaná pôda je 2,02 milióna hektárov.
Začiatkom tohto storočia sa ovocie v Južnej Kórei pestovalo na 8,6 % obrábanej pestovateľskej plochy, čo predstavuje asi 173 tis. hektárov. Produkcia dosahovala 2 428 000 ton ovocia ročne. Spotreba ovocia na obyvateľa v roku 2001 bola 55,7 kg/rok.
Produkcia a export ovocia
V roku 2004 sa jablone pestovali na ploche 26 tis. ha a produkcia jabĺk stúpla na hodnotu 360 tis. ton, čo v priemere znamená 13,85 t/ha. Kórejci sú známi exportéri ovocia, hlavne jabĺk, hrušiek, sladkých perzimonov (hurmikaki), mandarínok, ale aj hrozna. Naopak, dovážajú hlavne južné ovocie - banány, pomaranče, ananás, stolové hrozno, grapefruity, citróny a kiwi.
Severná Kórea a jej zákony, ktoré sú bizarné a kruté zároveň. Čo všetko musia občania dodržiavať ?
Výzvy v ovocinárstve
Vnútorné podmienky ovplyvňujúce export ovocia z Kórey sú vysoké vstupy do výroby, ako sú chemická ochrana, výživa a technické vybavenie, a ešte stále vysoký podiel ručnej práce. Dôležitou a významnou príčinou nižšieho vývozu je aj pokles konzumácie čerstvého ovocia vplyvom ekonomickej depresie. Z vonkajších vplyvov je to najmä strata trhu na Taiwane a dovoz ovocia z juhovýchodných krajín, najmä z Číny. Veľkým problémom je aj udomácnenie sa na svetovom trhu a prerazenie bariéry amerického a kanadského exportu ovocia. Hoci kórejskí ovocinári produkujú rovnako kvalitné ovocie ako USA, Chile alebo Čína, nedokážu zabezpečiť tak nízke ceny ako práve tieto krajiny.
Národný výskumný ústav záhradnícky (NHRI)
Lídrom v organizovaní záhradníckej produkcie a výskumu v oblasti ovocinárstva, zeleninárstva a kvetinárstva Južnej Kórei je Národný výskumný ústav záhradnícky (NHRI), ktorý vznikol v roku 1948 a prešiel mnohými zmenami vo svojom dlhom vývoji. Dnešnú podobu nadobudol v januári roku 2004.
NHRI sa skladá z viacerých areálov a regionálnych výskumných staníc:
- Areál Imok-dong: Sídlo Hlavnej riadiacej divízie, Oddelenia výskumu v oblasti zeleniny, Ovocinárskej výskumnej divízie, Oddelenia pozberovej technológie a Prepravnej divízie, ktorá zodpovedá za transfer záhradníckych produktov do obchodných reťazcov, obchodov a na trh.
- Areál Tap-dong: Sídlo Oddelenia pre výskum okrasných drevín a kvetín, Oddelenia biotechnológie a Oddelenia životného prostredia.
- Regionálne výskumné stanice: Skúšobná stanica pre ochranu záhradníckych rastlín, Skúšobná stanica pre jablone, Skúšobná stanica pre hrušky a Namhae - záložná stanica.
Skúšobná stanica pre jablone - Gunwi
Skúšobná stanica pre jablone v Gunwi, v provincii Gyeongbuk, sa zameriava na zvýšenie produktivity, kvality a štandardizácie technológií v ovocných sadoch, ako aj modernizáciu jabloňových sadov, vysokú intenzitu pestovania efektívnymi pestovateľskými technológiami, použitím čo najmenšieho množstva ručnej práce, produkciu kvalitného ovocia pre domáci aj zahraničný trh pri dodržiavaní podmienok ochrany životného prostredia. Stanica šľachtí nové odrody jabloní s využitím najnovších genetických a šľachtiteľských techník. Produkcia ovocia je vždy v súlade s integrovanou ochranou a v rámci podmienok správnej farmárskej praxe.
Skúšobná stanica hospodári na ploche 25 hektárov, z toho budovy a ich okolie sú na ploche 0,79 ha a hlavná skúšobná pestovateľská plocha má 19,27 ha. Ukážkové, resp. demonštračné políčka sú na ploche 4,85 ha. Okrem riadiaceho oddelenia sa tu nachádza kultivačné laboratórium, šľachtiteľské oddelenie a oddelenie životného prostredia.
Stanica veľmi úzko spolupracuje s poľnohospodárskymi podnikmi, univerzitami, študentmi a profesormi. Ponúka kurzy pre farmárov z okolia a má vybudovanú internetovú stránku s monitorovacím systémom pre šírenie chorôb a škodcov. Taktiež umožňuje obyvateľom miest vyskúšať si pestovanie ovocia a zeleniny.
tags: #pestovanie #plodin #v #juhovychodnej #azii