Pestovanie zeleniny na Slovensku: Od inovatívnych metód po tradičné záhrady

Dá sa to aj inak. Ján Šlinský sa pustil do šetrného spôsobu obrábania pôdy a komunita jeho fanúšikov a odberateľov sa postupne rozrastá. Rodinnú farmu pána Šlinského ľahko nájdete aj na satelitnej mape vďaka nezvyčajným veľkým kruhom na poli.

„Keby som pri odchode z družstva manželke povedal, že vydrž, už len 19 rokov a pri Bratislave mi daruje nejaký Bratislavčan dva hektáre pozemkov, Japonci pošlú peniaze a ja urobím taký stroj, ktorý sa bude krútiť dookola a sám bude obrábať pôdu, rovno by ma zatvorili na psychiatriu,“ so smiechom hovorí pestovateľ Ján Šlinský.

Teraz je to všetko realita. Pri obci Hrubý Šúr vedľa Malého Dunaja pestuje nezvyčajným spôsobom v agrokruhoch päťdesiatdva druhov bio zeleniny. V okolitých záhonoch rastú bylinky a kvety.„Pestujem chutnú bio zeleninu bez chémie, rekultivujem, čiže vraciam pôdu do pôvodného stavu, nič sa nevyhadzuje, nič nezhnije ako v supermarkete. Ľudia berú to, čo im vypestujem, za ceny ako v obchode,“ začína svoje rozprávanie a berie nás na malé kruhové políčka.

A predsa sa točia. „Prejdite sa po tej pôde. Teraz je mäkučká, ale na začiatku, keď som sem prišiel, to bola hrôza,“ spomína pestovateľ na časy, keď začínal s vlastnou farmou.

Inovatívne pestovanie

Záhradníkom chcel byť od základnej školy. Vyštudoval Vysokú školu zemědelskú v Brne a po nej odišiel pracovať na východné Slovensko - na družstvo v Pavlovciach nad Uhom. Už tam začal rozmýšľať, ako ľuďom uľahčiť prácu v skleníkoch.„Vtedy som narazil na technické riešenie, takzvané agrotechnické mosty. Vymyslel som, že po krajoch fóliovníka budú koľajnice, po ktorých sa most s pracovným strojom bude pohybovať.“ Cítil, že jeho nápad má aj ďalší potenciál. Po zmene režimu v krajine sa pustil do majstrovania, ktorého výsledkom bol prvý prototyp agrokruhu.

Je to vlastne niekoľko metrov dlhé rameno, na ktoré zavesí poľnohospodársky nástroj. Rameno sa vďaka elektrickému pohonu točí okolo pevného bodu a obrába pôdu v kruhu.„Kým stroj poorie celý kruh, trvá to šesť hodín. Sused mi na to povedal, že on traktorom poorie za pár minút a ja mu na to, že ak chce zajtra zomrieť, tak to môj stroj skutočne robí pomaly. Ale robí to za mňa, ja nemusím robiť nič a môžem ísť na šesť hodín k žene,“ vysvetľuje Šlinský.

Strácame vzťah k pôde

Pomocou agrokruhov sa snaží pôdu rekultivovať, čiže zastaviť jej znehodnocovanie spôsobené prejazdmi traktorov a ťažkých strojov. Kedysi sa pôda hnojila maštaľným hnojom a oráčinu obrábal sedliak s koňom. Odvtedy uplynuli desaťročia, používajú sa minerálne hnojivá a agresívne prostriedky na ochranu pred burinami a škodcami. Pôdu orie veľký, silný a ťažký traktor s pluhom, ktorý zem trhá a prevracia dole hlavou a hore nohami.„To je úplná sabotáž na život. Väčšina vlastníkov pôdy na Slovensku nemá životodarný vzťah k svojej pôde,“ myslí si Šlinský.

Farmári si prenajímajú obrovské lány, ktoré obhospodarujú ťažkou technikou. Takúto pôdu potom ohrozuje erózia, úbytok organickej hmoty, znečistenie a zhutňovanie.„Máme tu zničené obrovské celky, pričom na zabezpečenie úrody jej nemáme dostatok. Podstatná časť populácie už s poľnohospodárstvom nemá nič spoločné a keď aj má, ja hovorím, že na úrovni romanticko-platonicko-teoreticko-ezoterickej, takže prakticky neuplatniteľnej,“ konštatuje Šlinský.

Na svojom kúsku zeme sa preto snaží naštartovať revitalizáciu vidieka novým spôsobom - okrem ekonomického hľadiska zohľadňuje aj ekologickú a sociálnu stránku.

Mapa Slovenska s vyznačenými oblasťami pestovania zeleniny

Premyslený systém komunitného podnikania

Ján Šlinský dnes zásobuje bio zeleninou približne 60 rodín z okolia. Ako toto komunitné podnikanie funguje? Poľnohospodár má všetko dobre spočítané. Aby mu ostalo na každý mesiac aspoň 750 eur na živobytie, potrebuje za rok spraviť hrubý obrat približne 24-tisíc eur.„S nižším príjmom ako tých 750 eur mesačne už idete pod sociálny štandard. Sám som schopný obhospodáriť maximálne dva hektáre pôdy, kde mám 15 kruhov a pestujem 52 druhov zeleniny,“ vysvetľuje.

Aby mohol zasiať, potrebuje mať už pred sezónou garantovanú klientelu. Zákazníkom preto rozpošle tabuľku s týždňami, v ktorých je zaznačené, aká zelenina v nich prirodzene vyrastie. Ľudia do tabuľky zapíšu, ktorú zeleninu a v akom množstve si v každom týždni vezmú.„Ak je obrat 24-tisíc, spúšťam to. Väčšina klientov sú mladé rodiny, ktoré si sem chodia každý týždeň pre zeleninu, je to pre nich výlet do zaujímavého prostredia a zároveň majú pod kontrolou svoju investíciu,“ hovorí poľnohospodár.

Podnikanie s dôverou

Prvú skupinu odberateľov dával dokopy v roku 2014. Ľudia mu hovorili, že je naivný, ak čaká, že mu niekto dá peniaze na odštartovanie podnikania.„Ja predsa ponúkam možnosť investovať do pôdy v ich blízkosti a ponúkam bio kvalitu za cenu konvenčne pestovanej zeleniny,“ argumentuje pestovateľ.

Agrokruh pritom spája ľudí a uzatvára ich do jednej komunity. Zároveň ich harmonizuje, zjednocuje a prinavracia dôveru medzi ľudí.„Dnes považujeme za normálne, keď vás chce niekto oklamať. Keď niekto úprimne hovorí, že nechce oklamať, nedôverujeme mu,“ zamýšľa sa nezvyčajný farmár.

So svojimi zákazníkmi podpisuje zmluvy.

Tradičné pestovanie zeleniny na Slovensku

Zeleninová záhradka je skvelý nápad, ako si spestriť jedálny lístok. Dôraz kladieme na slovo “spestriť”, pretože niečo ako zeleninová potravinová sebestačnosť by bola dosiahnuteľná len v prípade, že sa budete pestovaniu venovať profesionálne, resp. sa prispôsobíte prirodzeným cyklom produkcie zeleniny - v skratke - žiadne rajčiny v zime a počas jarnej sezóny. Poďme sa však pozrieť, ako urobiť aspoň prvé kroky v pestovaní zeleniny, na čo myslieť a ako si založiť zeleninovú záhradku.

Najjednoduchším spôsobom pestovanie zeleniny pre začiatočníkov je založenie minizáhradky (pestovanie na balkóne, či v kvetináčoch). No dnes vám poradíme, ako si doma jednoducho vytvoriť zeleninové záhony.

1. Plánujte

Nakreslite si svoju záhradu a na pláne si rozkreslite, kde chcete a aj môžete mať záhony - aj vzhľadom na jednoduché zalievanie, svetelné podmienky, ale aj manipuláciu s privezeným hnojom. Rovnako je dobré vybrať správne miesto na kompostovisko. Veďte si záznamy o tom, čo ste kam ktorý rok zasadili. Verte - po dvoch rokoch si nebudete pamätať, kde ste sadili a ktorú hriadku ste hnojili. Plánovanie je dôležité aj preto, aby ste počas roka nezabudli na dôležité termíny. Niektoré práce pár dní počkajú, ale niektoré je treba vykonať len v určitom krátkom časovom období. Ak ich nestihnete, ďalšia šanca bude až o rok. Zároveň múdro rozvrhnite svoje sily. Vrhnúť sa z ničoho na hektárovú roľu nie je dobrý nápad. Nevydrží to ani vaše nadšenie, nieto ešte kríže. :-) Samozrejme, je dobrým nápadom využiť moderné spôsoby pestovania - vyvýšené či vysoké záhony. Nie sú tak náročné na prvú prípravu pôdy, sú však náročnejšie na budovanie samotných záhonov.

2. Nájdite miesto

V prvom rade vyberajte miesto s dostatkom slnečného svetla. Rajčiaky v tieni ani neskúšajte pestovať. Podobne je na tom s potrebou slnečného svetla aj paprika alebo melóny. Ak máte len miesto, kam slnko počas celého dňa ani nezasvieti, nerobte zbytočné pokusy. Možno tam vyrastie mäta, ale skôr len mach. V polotieni je možné dopestovať niektoré druhy zeleniny. Aj tie najmenej náročné druhy listovej zeleniny potrebujú pre svoj rast aspoň pár hodín slnečného svetla denne. Najmenej náročná je ázijská príbuzná rukoly mizuna. Ostatné druhy listovej zeleniny (rukola, špenát, šalát, kapusta), si vystačia s 3-4 hodinami priameho svetla denne. Aj koreňová zelenina ocení, keď nebude na priamom slnku. Mrkvu, petržlen, zeler, ale aj reďkovku môžeme preto bez problémov vysadiť na miesto, ktoré má 4-6 hodín slnečného svetla za deň. Podobne je na tom aj fazuľa a hrášok, ale aj ružičkový kel, pór a brokolica. U niektorých druhov zeleniny sa môžeme so slnečným žiarením “hrať” trocha viac. Napríklad jarný šalát vysádzame na miesto s čo najväčším množstvom slnečného žiarenia, ale v horúcom lete mu lepšie vyhovuje tienistejšie stanovište, kde budú dopestované lístky jemnejšie.

A koľko miesta asi budete potrebovať? Priemerná rodina, ktorá spotrebuje priemerné množstvo zeleniny, bude potrebovať asi 250 štvorcových metrov zeleninovej záhradky, resp. čistej plochy záhonov. Ak ste početnejší, prípadne vegáni, budete potrebovať podstatne viac. Kombinácia početnej rodiny vyznačujúcej sa vegánskym životným štýlom tak 3x toľko plochy :-). Do tejto plochy nie je zahrnutá tak podstatná plodina, ako sú zemiaky. Tým sa budeme venovať samostatne.

3. Rozdeľte miesto

Možno ste už počuli o zelenine prvej, druhej a tretej trate (alebo aj prvého, druhého a tretieho sledu). Ale zatiaľ vám nikto nevysvetlil, čo to vlastne znamená. Spomeňte si na hodiny dejepisu. Tam sa spomínalo, že stredovekí roľníci mali polia rozdelené na tri diely. Podobne to bude vhodné urobiť v záhrade. Záhradu treba hnojiť, ale často nie je fyzicky možné hnojiť celú záhradu naraz. A nie je to ani vhodné. Niektoré rastliny budú rásť len v dobre pohnojenej pôde (to je zelenina prvej trate), ďalšie si vystačia s menším množstvom výživných látok. Niektoré dokonca prehnojenú zeminu neznášajú. Ale pozor, delenie na tri časti neznamená, že budeme záhradu deliť na tri rovnaké tretiny. Zeleninu prvej trate budeme zvyčajne pestovať na polovici celkovej plochy záhonu. Rovnako neplatí, že musíme k sebe vysádzať jednotlivé druhy zeleniny tak, ako ich budeme ďalej spomínať. Nie, na kombinovanie dobrých a zlých susedov v záhradnej hriadke využijeme iné postupy a spomenieme ich v ďalšom texte. Rovnako to neznamená, že musíte pestovať hneď a všetko. Začnite niečím, čo bude zaujímavé a najmä tým, čo vám chutí. Pre úplného začiatočníka úplne stačí päť priesad rajčín. Nie je to veľa, ale pri dobrej starostlivosti môže byť úroda dostatočná, aby bola motivačná.

Trojtraťový systém

1. trať: Zeleninou prvej trate je v prvom rade plodová zelenina, čiže všetky tie papriky, rajčiny, tekvice a uhorky. Plodovej zelenine vo vašom delení vyhraďte asi polovicu priestoru prvej trate (čiže asi štvrtinu celkovej rozlohy záhonov). Znamená to pri našich priemerných počtoch asi 60 štvorcových metrov. Druhú, rovnako veľkú časť, vyhraďte pre hlúbovú zeleninu. (kel, kapustu, kaleráb, karfiol). Malú hriadku v prvej trati vyhraďte na zeler, rebarboru a chren. Zeler je koreňová zelenina, bez ktorej sa neobídu najmä polievky. Pozor by si však mali naň dať najmä vyhradení potravinoví alergici - zelerové alergény sa nedajú zlikvidovať ani tepelnou úpravou. Rebarbora a chren sú zasa viacročné byliny, ktoré sú príjemným spestrením jedálneho lístka.
2. trať: Jej rozloha bude asi o ⅓ menšia ako plocha prvej trate. Do hriadok, ktoré neboli tento rok hnojené, vysádzame na prvom miest koreňovú zeleninu, čiže mrkvu, petržlen, cviklu, čierny koreň a reďkovky. Určíme im asi tretinu druhej trate. Druhú tretinu vyhradíme pre listovú zeleninu, čiže všetky možné šaláty, valeriánky, špenáty, mangold. Do tretej tretiny vysadíme cibuľu, cesnak a pór.
3. trať: Do nej (čiže do pôdy, ktorá nebola hnojená dva roky) vysádzame zeleninu, ktorá si dokáže dusíkaté živiny zaistiť sama, resp. s pomocou symbiotických baktérií. Jedná sa teda o strukoviny - fazuľu, hrach, sóju, exotický cícer a aj bôb.

Štvorhonový systém

Druhou možnosťou delenia záhonov je systém, ktorý sa používa v biozáhradníctve. Je to takzvané štvorhonové pestovanie. Pri ňom sa rastliny kombinujú trochu iným spôsobom, ale až taký rozdiel to nie je - predsa len - rastliny majú rovnaké nároky na živiny, nech ich už pestujeme akokoľvek. Rozdiel je v používanom hnojive. Využíva sa vyzretý kompost, ktorým sa v množstve asi 10 kilogramov na meter štvorcový hnojí každú druhú jeseň. Praktické riešenie vyzerá nasledovne:

Plochu si rozdelíme na štyri záhony.
Na jeseň prvý záhon pohnojíme.
Na jar do neho vysadíme hlúboviny.
Na nasledujúcu jar do tohto záhonu vysadíme koreňovú zeleninu.
V jesenných mesiacoch druhého roka tento záhon znova pohnojíme.
Na jar tretieho roka v ňom pestujeme koreňovú zeleninu.
Na jar štvrtého roka sadíme cibuľoviny a strukoviny.

Toto opakujeme na všetkých štyroch záhonoch s “fázovým posunom” jedného roka, takže vždy pestujeme všetku zeleninu - ale vždy na inom záhone.

4. Pripravte sa

Čo budete potrebovať: Semiačka a sadenice

Môžete ich nakúpiť prostredníctvom e-shopov, ale nič nevyváži pomoc znalého predavača v kamennom obchode. Takmer každý druh zeleniny má už vyšľachtených toľko odrôd, že vybrať tú správnu nemusí byť pre začiatočníka vôbec jednoduché. Líšia sa nie len časom výsadby a zberu, ale aj schopnosťou odolávať chorobám a škodcom. To je zároveň ďalší bod, na ktorý musíte pri zariaďovaní a plánovaní záhradky myslieť.

O rastliny sa budete musieť aj starať. Najmä rastliny prvej trate bude treba aj okopať, možno aj viackrát za rok. Budete teda potrebovať náradie.

Náradie

Pokiaľ nemáte doma naozaj žiadne náradie, základom budú rýľ, motyka a hrable. Aj keď využijete na prvé spracovanie záhrady susedov traktor a kultivátor, zostanú zrejme miesta, kde bude treba použiť na obracanie pôdy starý dobrý rýľ. Motyka je v záhrade taký základ, že bez nej sa skutočne zrejme nedá. Budete ju potrebovať na prvotnú prípravu pôdy, sadenie aj okopávanie. A aj pri zbere úrody. Na výber sú desiatky modelov. Ak nemáte vyslovene zlú a ťažkú pôdu, vyberte si motyku strednej veľkosti. Oceľové hrable pri príprave hriadok využijete tiež. Okrem tohto základného náradia budete potrebovať aspoň krhlu, vedro na odpad, vidly, fúrik a postrekovač.

Pestovanie zeleniny na balkóne

Pri prechádzke sídliskami posledné roky čoraz viac ukazujú, že zahraničný trend jedlých balkónov nie je už ani u nás rarita. Slovenské balkóny nekrášlia len tradičné kvitnúce muškáty či petúnie, ale aj všakovaké jedlé rastlinky. Ak stále váhate, či je táto záľuba vhodná aj pre vás, už neváhajte. Ponúkame vám prehľad najbežnejších plodín, ktoré sa dajú hravo vypestovať aj v nádobách. Mnoho z nich nájdete na našom webe aj v rozsiahlejších samostatných článkoch, ktoré vám pomôžu krok za krokom priviesť pestovanie k dokonalosti.

Paradajky sú skutočnou hviezdou pre každú balkónovú záhradku. Medzi odrodami nájdete trpasličie, určené priamo na balkón, prípadne iné odrody nižšieho vzrastu. Vybrať si môžete aj z rôznych farebných variet červených, oranžových či žltých (odrody Venus, Vilma, Bajaja, Aztek). Sadenice presádzame vonku, až keď pominú riziká nočných mrazov. Paradajky potrebujú slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Taktiež potrebujú hnojenie počas celej doby rastu, kvitnutia a plodenia. Polievanie je potrebné, až keď je pôda zvrchu presušená. V extrémne teplých dňoch vyžaduje paradajka zálievku aj 2x denne. Špeciálne balkónové odrody majú vysokú výnosnosť aj napriek nízkemu vzrastu.
Jahoda je pre mnohých z nás chuťou detstva. Dopriať si ju teraz môžete aj z vlastnej úrody. Siahnuť po tých klasických odrodách babičkinej záhrady asi nemá zmysel, pretože síce zarodia hojne, ale len počas pár jarných týždňov. Dobrou správou je, že existujú odrody, ktoré vám budú rodiť postupne, od jari do jesene. Aj medzi týmito stálerodiacimi druhmi máte na výber podľa veľkosti plodov či farby kvetov. Krása jahôd kvitnúcich od bielej až po tmavoružovú spraví váš balkón nie len užitočným, ale aj estetickým miestom. Pri pestovaní na balkóne sa vyhnete najväčším problémom záhradkárov - hnilobe, slimákom a vtákom. Zálievka je potrebná až po preschnutí vrchnej vrstvy substrátu. Ak chcete poriadnu úrodu, musíte hnojiť počas celej doby pestovania.
Bylinky ponúkajú obrovské spektrum možností. Výber vôní a chutí sa počíta v desiatkach. Bylinky sú veľmi vhodnými kandidátkami na balkón, pretože sú pestovateľky nenáročné a ako pomocníci pri varení sa uplatnia v každej kuchyni. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať - To je trojica, ktorá bude prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať. Navyše bazalkové semená zoženiete v zaujímavých mixoch rôznych príchutí a farieb (zelená a fialová).
Bylinky majú svoje nezastupiteľné miesto nie len pri varení. Mnohé svojou sladko-sviežou chuťou už tradične patria k osviežujúcim nápojom leta či do čajových zmesí. Medovka aj mäta majú okrem „tradičných“ základných odrôd aj mnoho mladších „súrodencov“. Tí nás vedia prekvapiť tým, že spájajú ich vlastnú vôňu a chuť napríklad s arómou citrónu, čokolády, grepu či dokonca žuvačky. A tie rozdiely sú nie len vizuálne, ale skutočne aj vôňové a chuťové. Medzi „sladkými“ bylinkami nesmieme zabudnúť spomenúť aj levanduľu a materinu dúšku, ktorú tiež nájdeme okrem tradičnej aj ako hybridnú odrodu s citrónovou arómou. Ak si chcete uchovať mätu a medovku na zimu, odporúčam mrazenie alebo výrobu sirupov. Výborne budú ladiť s bazou a tiež s takmer akýmkoľvek bobuľovým ovocím. Pri sušení strácajú veľa zo svojej krásnej arómy. Levanduľa a materina dúška sa hodia ako na sirup tak aj na sušenie. V každom prípade, akúkoľvek formu spracovania oceníte aj v zimných mesiacoch pre liečivé účinky, ktorými každá z týchto bylín disponuje.
Paprika je takou tradičnou „kamarátkou“ paradajky. Z pohľadu pestovateľa by som povedala, že vyžadujú takmer identické podmienky pre pestovanie a starostlivosť. O čosi menší výber však máme v možnostiach špeciálnych odrôd určených pre balkóny, avšak papriky nedorastajú do veľkých rozmerov, takže na pestovanie v kvetináčoch je vhodná väčšina odrôd papriky aj chilli papričiek. Najviac odporúčam odrodu Hamík, ktorá rodí drobné oranžové plody, ktoré sú už na oko sympatické. Sú sladké a takmer bez semien, obľubujú ich aj deti. Medzi nové balkónové odrody patria aj červená Rela a žltá Yala. Pokiaľ obľubujete pikantné, v nádobách sa darí aj chilli papričkám či baraním rohom. Základ úspechu je kvalitná, hnojením vyživovaná pôda a balkón s dostatkom slnečného svetla.
Hrach patrí medzi strukoviny a tie sa v tradičnom záhradkárstve radia medzi plodiny tretej trate. To znamená, že sú nenáročné na pôdne živiny. Naopak, v spolupráci s pôdnymi baktériami viažu do pôdy atmosférický dusík a preto sú vhodnou predplodinou pre plodovú zeleninu. Na balkóne skoro zjari je oproti letu oveľa menej možností, čo pestovať. Preto je dobrou správou, že aj hrach, plodinu, ktorá dobre odoláva slabším mrazom, vieme vypestovať v nádobách. Stačí nám 25 cm hlboký kvetináč a opora. Semená sadíme do hĺbky 5 cm v rozostupoch 10 cm. Hrach má rád dostatok vlahy, preto udržujeme pôdu stále vlhkú. Vybrať si môžete z obyčajných, cukrových a dreňových odrôd. Cukrové aj dreňové odrody sa konzumujú celé, vrátane struku.
Tekvice, cukety a uhorky majú podobné pestovateľské nároky. Všetky tri typy rastlín sa dajú ľahko vypestovať zo semien, ktoré rýchlo vyklíčia. Ide o teplomilné rastliny, ktoré môžu ísť vonku, až keď nehrozí spálenie nočným mrazom. Na balkón sú vhodné predovšetkým cukety. Rozlišujeme síce mnoho odrôd, ale pokiaľ ide o estetiku na tanieri, stačí odlíšiť zelenú a žltú. Cuketa vytvára mohutný koreňový systém, preto potrebuje hlbokú nádobu, napríklad vedro. Pokiaľ dostatočne hnojíte a zalievate, výnosnosť rastlín je vysoká, preto úplne postačí aj jedna či dve sadenice a máte záruku sebestačnosti na celé leto a jeseň. Tekvice sú na rozdiel od cukiet ťahavé, preto potrebujú vytvoriť oporu, či pomocnú „dráhu“ zo špagátu. Pozor však na kombináciu rastlín: ani na záhrade nie je možné pestovať cukety a tekvice v blízkosti, pretože pri opeľovaní sa rastliny skrížia a môžete byť nemilo prekvapení zberom „cuketotekvíc“.
Zelené lístky ako základ šalátu, do smoothie či na ozdobu taniera s hlavným jedlom? Tak to vás určite poteší, že listová zelenina patrí medzi najuniverzálnejšie balkónové rastliny. Sú takmer bezúdržbové. Stačí sadiť a pravidelne polievať. Na chvíľku sa zastavím pri slove sadiť: keďže po odtrhnutí listu z koreňa ďalší list nenarastie, je nutné pomedzi už rastúce lístky pravidelne dosievať nové semená, napríklad v týždenných intervaloch. So sejbou môžete začať už v skorej jari a pokračovať až do neskorej jesene. Výber je skutočne veľký. Môžete sa rozhodnúť pre jednodruhový šalát, ale väčšiu rozmanitosť nájdete v praktických baleniach mixov: zmes zelených a fialových, hladkých aj kučeravých druhov. Obľúbený je tiež jemný šalát valeriánka poľná, ľudovo polníček. Z jari môžete siať špenát. Keďže pri vyšších denných teplotách vybieha do kvetu, po jeho pozbieraní využijete nádoby pre iné teplomilné zeleniny či bylinky. Korenistá rukola je tiež vhodná na výsev od jari až do jesene.
Uhorky sú rovnako ako paradajky a papriky milovníčky slnka. Vďaka vysokému obsahu vody dobre osviežia v horúcich dňoch v limonáde alebo spestria chuť raňajkového chlebíka. K vlastnej balkónovej úrode stačí okrem slnka dostatok vlahy a pravidelné hnojenie. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že uhorka je popínavá rastlina, teda bude vyžadovať oporu, napríklad mriežku. Na priamy konzum vyberáme z odrôd ľudovo zvaných šalátoviek, ktoré nemajú pichľavú kožu a majú menej jadierok. Zaujímavosťou v rodine uhoriek je kalabasa indická.
Reďkovka je pre mňa zeleninový posol jari. Má krátku vegetačnú dobu, ale keďže neznesie vyššie denné teploty, poslúži ako jarná predplodina. To je výhoda, pretože zjari mnoho kvetináčov na balkóne ešte len zíva prázdnotou a spoza okna sa na nich usmievajú teplomilné priesady. Z jedného 30 cm hrantíka viete nazbierať pomerne veľa plodov. Vyskúšala som pre pestrosť okrem klasických ružových aj fialové, biele a žlté, ale najviac ma oslovila podlhovastá dvojfarebná odroda French Breakfast. Mala najkratšiu vegetačnú dobu, asi 25 dní. Reďkovky sadíme do dvoch riadkov s odstupom 5 cm.

Cieľom tohto článku bolo spraviť vám malý exkurz do zákutí jedlých balkónov a inšpirovať vás a najmä ukázať vám, že to určite zvládnete. Na našej webovej stránke nájdete takmer všetky z 10 rastlín ako samostatný článok.

Efektívne pestovanie zeleniny: Dodržte týchto 7 pravidiel!

Využiť záhradu naplno a naplánovať pestovanie zeleniny tak, aby jej bolo dostatok počas celého roka, je základ. Nezabudnite však pritom prihliadať na všetky záhradkárske pravidlá, ktoré vám efektívne pomôžu k zdravej a bohatej úrode.

1. Najmenej 3 roky po sebe nepestujte na tej istej hriadke plodiny rovnakého druhu ani čeľade.

Inak rastliny začnú trpieť chorobami, ktorých zárodky mohli prezimovať v pôde. Platí to napríklad pre nádorovitosť hlúbovín, sklerotínovú hnilobu, pôdne háďatká alebo sa môže vyskytnúť i padanie vzchádzajúcich rastlín.

2. Striedajte plodiny s rozdielnou hĺbkou zakoreňovania.

Aby rastliny čo najlepšie využili pôdne podmienky kombinujte hlboko zakoreňujúce (rajčiaky, kukurica), stredne hlboko zakoreňujúce (hlúboviny) a plytko zakoreňujúce (šaláty, paprika).

3. Rastliny s podobnými nárokmi pestujte spolu na jednej hriadke.

Pri výbere rastlín berte vždy ohľad na ich spoločné nároky na svetelné podmienky, potrebnú závlahu a úrodnosť pôdy.

4. Ochrana pred škodcami prírodnou cestou.

Vynikajúcou možnosťou ako ochrániť plodiny pred škodcami je výsadba aromatických rastlín. Okrem toho niektoré bylinky môžu zlepšiť aj chuťové vlastnosti pestovanej zeleniny.

Aksamietnice odpudzujú pôdne háďatka a vošky.
Nechtík lekársky je účinný proti slizniakom.
Mäta prieporná má repelentné účinky proti skočkám.
Kapucínka väčšia priťahuje skočky a vošky, čo môžete efektívne využiť pri hlúbovinách.

Vysaďte cesnak alebo cibuľu pomedzi jahody, vďaka tomu predídete výskytu plesni sivej.

5. Využite hriadky naplno.

Rozplánujte si už teraz celú sezónu a pestujte na hriadkach počas roka viac ako jednu plodinu. Kombinujte skoré a neskoré plodiny, či hlavné plodiny s medziplodinami. Napríklad skoro na jar vysejte reďkovku, hrach, šalát alebo špenát. Po ich dozretí môžete pokračovať hlavnými plodinami ako rajčiaky, uhorky, paprika, cukety, hlúboviny. Po ich zbere stihnete zasiať ešte napríklad špenát, kapucínku či rukolu.

6. Pestujte zeleninu podľa osevných tratí.

Osevnú trať určuje nielen počet rokov od posledného hnojenia, ale i definuje správne použitie zeleniny z hľadiska jej nárokov na obsah živín v pôde. Preto si je dobré záhradu rozdeliť na tri časti a každý rok vyhnojiť iba jednu časť. Postupným striedaním osevných tratí zabezpečíte rastlinám vhodné podmienky na zdravý rast a v neposlednom rade bohatú úrodu.

7. Doprajte im dobrého suseda.

Rešpektovanie vzájomných vzťahov rastlín má určite svoje opodstatnenie, veď aj vo voľnej prírode sa jednotlivé druhy rastlín vyskytujú v špecifických spoločenstvách. Vzájomnému ovplyvňovaniu rastlín sa venuje vedecká oblasť - alelopatia.

tags: #kreslene #pestovanie #zeleniny