Kvet: Od evolučných záhad až po symboliku v histórii
Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín v podobe skrátenej stonky, na ktorej je prisadnutý súbor premenených listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, predstavujúcich nasledujúcu generáciu týchto rastlín.
Evolúcia kvitnúcich rastlín
Dnešnú prírodu si hádam ani nedokážeme predstaviť bez voňavých pestrofarebných kvetov s armádami ich hmyzích opeľovačov. Po absolútnu väčšinu existencie života na planéte Zem však žiadne rastliny nekvitli. Kým doterajšie fosílne nálezy najstarších krytosemenných rastlín pochádzajú zo spodnej kriedy, podľa molekulárnych hodín sa prvé kvety museli objaviť podstatne skôr, a to niekedy v jure.
Nový druh, nazvaný Nanjinganthus dendrostyla, bol opísaný na základe takmer 200 fosílnych kvetov. Vzorky pochádzajú zo spodnej jury a ich vek presahuje 174 miliónov rokov. Z modelu je zrejmé, že Nanjinganthus bola kvitnúca rastlina, kde z kvetného lôžka s kališnými lístkami vyrastá piestik s uzavretým semenníkom, čo je unikátny znak všetkých krytosemenných rastlín.
Co obnášelo být dítětem v Pravěku?...Dokument CZ
Raflézia: Najväčšie „monštrum“ rastlinnej ríše
Vo svete rastlín poznáme aj parazitické druhy, medzi ktorými vyniká rod raflézia (Rafflesia). Tieto rastliny sú tak veľmi špecializované, že nemajú korene, stonky a listy. Keďže nie sú schopné fotosyntézy, čerpajú z hostiteľa nielen vodu a minerálne látky, ale aj všetky potrebné živiny.
V roku 1818 britský botanik Joseph Arnold objavil v džungli juhovýchodnej Ázie najväčší kvet na svete. Raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldii) má kvety s priemerom až 1,5 metra a váži približne 10 kg. Kvety raflézie sú známe aj svojím zápachom, preto ho volajú „mŕtvolný kvet“ alebo „smradľavá mŕtvolná ľalia“. Týmto zápachom lákajú muchy, ktoré sa živia zdochlinami a zabezpečujú ich opeľovanie.
| Druh | Priemer kvetu | Výskyt |
|---|---|---|
| Rafflesia arnoldii | do 150 cm | Sumatra, Borneo |
| Rafflesia kerrii | 50 - 90 cm | Malajský polostrov |
| Rafflesia keithii | do 90 cm | Borneo |
Kvet ako symbol v dejinách a heraldike
Využívanie rastlín v heraldike má prastaré korene. Kráľovná kvetín, ruža, sa často objavovala na erboch, pričom podľa zákonov heraldiky mohli vence z ruží zdobiť len erby kráľovských rodín. Červenú damašskú ružu priviezol do Francúzska v roku 1270 krížovník Tibald IV. Champagneský. Neskôr sa stala emblémom kráľovského domu Lancasterovcov v slávnej vojne ruží.
Ďalším významným symbolom je ľalia, ktorá vládla Francúzsku a Španielsku viac ako 200 rokov ako symbol domu Bourbonovcov. Hoci sa historici niekedy sporia, či ide skôr o štylizáciu halapartne alebo kvet kosatca, zostáva jedným z najznámejších symbolov moci.
Národné kvetinové symboly často vystihujú charakter národa alebo jeho prírodné bohatstvo:
- Škótsko: Bodliak (vystihuje bojovný charakter).
- Japonsko: Chryzantéma (znak cisárskej rodiny) a Sakura (symbol prchavosti krásy a života).
- Singapur: Orchidea Vanda (symbol pokroku národa).
- Kambodža: Ryža (zdroj prosperity).