Žaby: Obojživelníky, opeľovače a symboly života

Žaby (lat. Anura, Ecaudata, Salientia) sú rad obojživelníkov, ktoré v dospelosti nemajú chvost. Vedecký názov tejto skupiny v preklade z gréčtiny znamená bezchvostý. Sú to fascinujúce stvorenia, ktoré hrajú dôležitú úlohu v ekosystéme a ich správanie stále prekvapuje vedcov.

Charakteristika a životný cyklus žiab

Žaba je v dospelosti bezchvostý obojživelník s krátkym telom, širokou hlavou a skákavými zadnými nohami. Chvost majú len žubrienky, ktorý im pri metamorfóze (vývoji) odpadáva. Ako obojživelníky môžu dýchať na vzduchu aj vo vode. Dospelé žaby dýchajú pľúcami a kožou, larvy (žubrienky) dýchajú žiabrami.

Životný cyklus žiab začína tým, že samica žaby nakladie do vody vajíčka, ktoré nazývame žabie ikry. Ikry vyzerajú ako želatínová gulička s čiernou bodkou uprostred. Nemôžu vyplávať nad vodu, inak by budúca žabka neprežila. Z vajíčok vzniknú žubrienky, ktoré sa živia riasami a postupne sa menia na malé žabky, hoci majú ešte zvyšky chvosta. Ten sa im čoskoro vstrebe. Celý proces premeny na dospelú žabu trvá približne tri mesiace.

Anatómia a zmysly

Žaby majú silne vyvinuté zadné končatiny, vďaka ktorým výborne skáču. Najdlhší zaznamenaný skok žaby na súši bol 5 metrov. Vo vodnom prostredí žaba využíva plávaciu techniku zadných končatín, kedy ich postupne dáva k sebe a odťahuje podobne ako plavci typu prsia. Na predných nohách majú žaby 4 a na zadných nohách 5 prstov. Plne vodné či čiastočne vodné žaby majú medzi prstami plávacie blany. Žaby žijúce na stromoch, najmä rosničky, majú na prstoch prísavky, vďaka ktorým sa dokážu prichytiť aj na klzkých zvislých povrchoch.

Kostra žiab je prevažne skostnatená. Chrbtica pozostáva len zo šiestich až desiatich voľných stavcov, čo je najmenší známy počet stavcov pri stavovcoch. Rebrá nie sú u žiab plne vyvinuté. U žiab sa po prvýkrát stretávame s dobre vyvinutou hrudnou kosťou.

Koža žiab je väčšinou hladká a vlhká, s výnimkou ropúch, ktoré majú kožu hrboľatú, ktorá menej vysychá. Koža je priepustná na vodu, kyslík a oxid uhličitý, preto sú žaby veľmi náchylné na zloženie a znečistenie vody. Je plná slizových žliaz, ktoré môžu byť premenené aj na žľazy jedové. Žaby majú dobre vyvinuté oči s farebným videním a troma viečkami. Dospelé žaby majú dve sluchové kostičky, ktoré prenášajú vibrácie do vnútorného ucha.

Potrava a lov

Väčšina žiab je mäsožravá a živí sa živou potravou, prevažne hmyzom a inými bezstavovcami. Niektoré väčšie druhy ale i malými stavovcami, ako sú piskory, jašterice či mláďatá vodného vtáctva. Žaby potravu lovia dlhým lepkavým jazykom, ktorý vymrští po obeti. Jazyk žaby je pružný, mäkký a extrémne lepkavý. Konzistencia slín sa mení v závislosti od fázy lovu - pri uvoľnení jazyka je svetlejšia a pri odtiahnutí od koristi hustejšia ako med. Počas prijímania potravy žaby žmurkajú, pretože dochádza počas prehĺtania k zaťahovaniu očných buliev, čo napomáha posúvaniu potravy do žalúdka. Žubrienky sa živia riasami, zooplanktónom a fytoplanktónom, ale aj zdochlinami.

Rôznorodosť a šírenie

Zatiaľ bolo popísaných 6 021 druhov žiab, ktoré sú rozdelené do 38 čeľadí. Z nich sú najpočetnejšie čeľade rosničkovité (Hylidae) s 901 druhmi a skokanovité (Ranidae) s 1 400 druhmi. Asi 88% obojživelníkov sú žaby. Druhy žiab stále pribúdajú, pretože vedci stále objavujú nové druhy, hlavne v trópoch.

Žaby sú kvalifikované do troch podradov:

Archeobatrachia - 4 čeľade primitívnych žiab.
Mesobatrachia - 6 čeľadí vývojovo pokročilejších žiab.
Neobatrachia - 28 čeľadí „moderných“ žiab, zďaleka najväčšia skupina.

Medzi druhmi žiab je veľký veľkostný rozdiel. Najmenšou žabou je 1 cm dlhá Brachycephalus didactylus z Brazílie a naopak najväčším druhom je 40 cm dlhý Conraua goliath z Kamerunu, ktorý dosahuje niekedy veľkosť malého teriéra a živí sa krabmi.

Žaby na Slovensku

Na Slovensku žijú rôzne druhy žiab, medzi ktoré patria napríklad kunky žltobruché, rosničky zelené a mloky. Rosnička zelená je známa svojou hlučnosťou a v máji ju počuť na vzdialenosť i niekoľko stoviek metrov. Je to naša jediná stromová žaba, ktorá má rada slnko a teplo. Je známa toleranciou voči pomerne vysokým teplotám pri slnení a kryptickými prejavmi (homochromiou), farebným prispôsobením svojho tela okoliu. Žaby sú zákonom chránené, rovnako ako ich vajíčka. Dôvodom znižovania ich populácie sú priemysel, chemikálie, znečistenie jazier a riek a klimatické zmeny.

Zimoviská a rozmnožovacie centrá

Žaby sa najčastejšie vyskytujú vo vlhkých oblastiach blízko vody. Každá žaba žijúca v miernych oblastiach sa v priebehu života vyskytuje na dvoch odlišných lokalitách - zimovisko a rozmnožovacie centrum. Zimovisko je pre každý druh žaby typické. Rozmnožovacím centrom rozumieme tôň alebo podobné vodné stanovisko, ktoré je zaplnené stojatou vodou. Najčastejší spôsob dopravy vody do tône je zrážkami, podzemnými vodami alebo záplavami. Žaby sú dôležitou zložkou ekosystému, pretože likvidujú hmyz a sú potravou pre vodné vtáctvo, ako je napr. bocian biely alebo volavka popolavá.

Niektoré žaby hibernujú na dne rybníka. Ak je jazierko čiastočne zamrznuté, neodporúča sa rozbíjať ľad, pretože zvuk praskania môže prebudiť žaby a viesť k ich smrti. Je však dôležité, aby v jazierku boli otvory, ktoré zabezpečia prežitie rýb.

Unikátne správanie a opeľovanie

Hnedooranžové brazílske rosničky trávia teplé večery na ovocných stromoch. Žaby počas honby za nektárom namáčajú celé telá do kvetov rastlín. Keď sa vynoria, peľ z tyčiniek sa im prilepí na hlavu a chrbát. Týmto spôsobom skáču zo stromu na strom a prenášajú so sebou aj peľ. Žaby pravdepodobne pomáhajú v opeľovaní.

Podľa Luisa Felipeho Toleda, riaditeľa laboratória histórie obojživelníkov z University of Campinas, je podobné správanie žiab jedinečné. Väčšina žiab je mäsožravá, vegetáciu konzumujú iba zriedka. Začiatkom tohto storočia však vedci našli pozostatky rastlín v tráviacom trakte rosničky Xenohyla truncata. Počas výskumu v brazílskych lesoch Restinga Toledov tím narazil na dve žaby, ktoré popíjali nektár zo zvonovitých kvetov približne päť až pätnásť minút. Neskôr sa im podarilo zachytiť žaby sŕkajúce nektár z kosatcov fúzatých.

Vďaka tomuto objavu by sa obojživelníky mohli pridať do prekvapujúco rozmanitého zoznamu nedávno objavených opeľovačov, kam patria potkany, šváby a dokonca aj jašterice. Variabilita opeľovačov by mohla posunúť hranice toho, čo vieme o vzťahoch medzi zvieratami a ich prostredím. Vedci plánujú otestovať hlien kože žaby, aby sa uistili, že peľ sa nezničí skôr, ako sa dostane na určené miesto. Okrem toho musia zistiť aj to, či sa skutočne prenesie a či je schopný kvetinu úspešne opeliť.

Keďže rosnička aj brazílsky ovocný strom Cordia taguahyensis sú ohrozené druhy, pochopenie zložitosti ich vzťahu je nevyhnutné pre ich ochranu.

12 Flowers That Naturally Keep Snakes Away (It Really Works!)-Complete Guide

Obranné mechanizmy a komunikácia

Niektoré druhy žiab dokážu vylučovať z kože mierne jedy. Napríklad všetky druhy ropúch majú za očami jedové žľazy. Tiež žaby z čeľade drevolezovité majú v koži jedy a domorodí obyvatelia Južnej Ameriky nimi namáčajú svoje šípy pre lov zveri. Iné žaby sa pri napadnutí nafukujú, aby pôsobili ako väčšie a predátora tak zastrašili alebo aby sa mu nevošli do papule. Niektoré žaby v nebezpečenstve predstierajú smrť, pričom otvoria ústa a dvíhajú predné nohy nad hlavu. Posledný spôsob obrany je maskovanie. Žaby sú väčšinou sfarbené tak, aby čo najlepšie splynuli s prostredím, v ktorom žijú.

Žaby sa dorozumievajú pomocou rezonančných mechúrikov, ktoré majú len samce. Sú umiestnené po dvoch po stranách hlavy, alebo majú len jeden veľký na hrdle (rosničky a ropuchy). Samce sťahovaním a rozťahovaním mechúrikov vydávajú zvuky, ktorými lákajú samičky k páreniu. Každý druh žaby má typický hlas, ktorý láka samičky a ďalších samčekov na miesta rozmnožovania. Hlas vylúdia tým, že cez hlasivky vypudzujú zo vzdušných vakov vzduch.

Žaby ako symboly

V starom Egypte bola žaba pre svoju rozmnožovaciu schopnosť a pravdepodobne aj viditeľnú premenu z vajíčka na žubrienku a z nej na štvornohého dospelého jedinca symbolom vznikajúceho a vždy znovu sa obnovujúceho života. Prabohov zrodených z bahna v starom Egypte neraz znázorňovali so žabou hlavou.

tags: #ktory #kvet #sa #vola #zaba