Puškvorec obyčajný: Pestovanie, chov a liečivé účinky tejto výnimočnej rastliny

Puškvorec (Acorus) je dekoratívna a zároveň liečivá vodná rastlina, ktorá sa pestuje najmä v okrasných záhradách, jazierkach a mokraďových oblastiach. Vďaka svojim liečivým účinkom a dekoratívnym listom sa stal populárnym doplnkom mnohých záhrad. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus L.) je odolná a dekoratívna rastlina s dlhými, mečovitými listami a jemnou vôňou. Jeho listy pripomínajú trávu alebo kosatec, no rastlina vyniká práve v močiarnej a pobrežnej zóne, kde vytvára výrazný zvislý akcent.

V lete môže kvitnúť nenápadným, bočne vyrastajúcim klasom. V minulosti bol puškvorec cenený pre svoje aromatické a liečivé podzemky, no v jazierkovej výsadbe dnes dominuje najmä pre svoj prírodný vzhľad a nenáročnosť. Je výborný na spevnenie brehov a vhodný do biojazierok, prírodných kúpacích nádrží aj menších jazierok.

Druhy puškvorcov

Existuje niekoľko druhov puškvorcov, ktoré sa líšia najmä veľkosťou a farbou listov:

Acorus calamus (Puškvorec obyčajný) - Tento druh je najbežnejší a pestuje sa pre svoje dlhé, úzke listy a korene s liečivými vlastnosťami. Dorastá do výšky približne 1,5 m v závislosti od podmienok pestovania. Má trávovité, úzke listy so šírkou zhruba 2 cm, ktorých okraje sú ľahko zvlnené a tuhé. V júni a júli vykvitajú drobné kvety žltozelenej až zelenej farby, ktoré sú usporiadané do hustých kvetenstiev vo forme štíhlych palíc. Po odkvitnutí rastlina tvorí červené bobule, ktoré však v našich podmienkach nedozrievajú. Rastlina sa rozmnožuje výhradne vegetatívne.
Acorus gramineus (Puškvorec trávovitý) - Tento menší druh dosahuje výšku okolo 30 cm a je vhodný pre menšie záhrady a nádoby.
Acorus gramineus 'Ogon' - Kultivar s jasne žltými pruhmi na listoch, ktorý dodáva záhrade farebný kontrast.

Pôvod a rozšírenie puškvorca obyčajného

Puškvorec je v súčasnosti bežnou rastlinou bahnitých brehov európskych riek, rybníkov a mokradí. Nebolo to tak však vždy. Jeho domovom je juhovýchodná Ázia a príbeh jeho zakorenenia v Európe je vskutku zaujímavý. Pôvodným domovom tejto rastliny sú ázijské močiare a bažinaté oblasti trópov a subtrópov v prednej Indii, na Srí Lanke a v Číne. História zavlečenia puškvorca do Európy má zaujímavý kontext.

Prvý raz sa jeho populácie rozšírili z Ázie vďaka nájazdom Tatárov (Mongolov) do Európy v prvej polovici 13. storočia. Džingischánovi bojovníci totiž nosili vo svojich sedlových kapsách okrem sušeného mäsa aj kúsky čerstvých podzemkov puškvorca. Keď sa zastavili a utáborili, korene hádzali do vody a čakali. Takto puškvorec vytvoril postupne rozsiahle porasty hlavne v Pobaltí, ale aj inde v Európe. Herbáre z prvej polovice 16. storočia ho označujú za cudzokrajnú rastlinu.

Ďalšie rozširovanie rastliny nastalo, keď rakúsky vyslanec na dvore tureckého sultána Angerius Busbequtus poslal v roku 1574 túto bylinu do Viedne. Do Nového sveta sa dostal vďaka kanadským usadlíkom, ktorí tvrdo pracovali pri Hudsonovom zálive. Používali ho na povzbudenie pri únave. Pod menom acorus ju poznali starí Gréci a Rimania. Jedna z verzií odvodenia tohto názvu znamená nasýtenie a súvisí s tým, že sa puškvorec používal pri zlom trávení.

Historické zmienky

Prvé písomné záznamy o puškvoreci sa nachádzajú už v Biblii. Boh poručil Mojžišovi, aby z neho vyrobil svätý olej na pomazanie príbytku, archy svedectva a iných náboženských relikvií. Puškvorec ako posvätná bylina tiež rástol v nádherných záhradách kráľa Šalamúna. V stredoveku sa napríklad používal na čistenie dlážok hradov, kostolov a kláštorov.

Pestovanie puškvorca obyčajného

Puškvorec je nenáročná rastlina, ktorá vyžaduje málo starostlivosti, ak je pestovaná na správnom mieste. Puškvorec obyčajný (Acorus calamus L.) môžeme pestovať takmer na všetkých druhoch pôd s dostatočnou vlhkosťou. Často je potrebné pôdu pravidelne zavlažovať. Pre plodinu je vhodné tropické až subtropické podnebie.

Ideálne podmienky pre pestovanie

Vlhké a mokré prostredie: Puškvorec je ideálny na pestovanie v oblastiach s trvalou vlhkosťou, ako sú brehy jazierok, potokov alebo mokraďové zóny. Potrebuje neustále vlhkú pôdu, preto sa odporúča polievať ho pravidelne, najmä počas teplých a suchých dní.
Organická, vlhká pôda: Puškvorec uprednostňuje pôdu bohatú na organické látky, ktorá je stále vlhká až mokrá. Ideálna je humózna, vlhká až močaristá pôda, ideálne s nízkym obsahom živín.
Slnečné alebo polotienisté stanovište: Najlepšie rastie na slnečných miestach alebo v polotieni.
Hĺbka výsadby: Možno ho pestovať priamo na brehoch rybníkov, jazierok alebo vo plytkej vode do hĺbky 0 až -40 cm pod hladinou. Pri výsadbe je potrebné zaistiť dostatok priestoru, pretože sa rýchlo rozrastá pomocou podzemkov.
Mierne hnojenie: Hoci puškvorec nevyžaduje pravidelné hnojenie, pridanie organického hnojiva na jar môže podporiť jeho rast a hustotu lístia. Môžeme aplikovať hnojivo NPK s pomerom živín 45 : 12,5 : 12,5 kg na hektár.

Pestovanie v kvetináči

Áno, puškvorec sa dá pestovať aj v kvetináči. Uistite sa, že kvetináč má dostatočne vlhkú pôdu alebo ho umiestnite do plytkej nádoby s vodou.

Rozmnožovanie

Puškvorec sa jednoducho rozmnožuje delením koreňových odnoží. Tento postup môžete vykonávať na jar alebo na jeseň, keď rastlina aktívne rastie. Podzemky narežeme na kúsky s púčikom a vysádzame do jemnej pôdy zmiešanej s pieskom vo vzdialenosti 30 centimetrov. Listová časť zostáva nad pôdou tak, aby bolo púčik vidno zvonku. Rastlina je mrazuvzdorná a nepotrebuje špeciálnu ochranu, ak je pestovaná vo vlhkej pôde.

Ako zasadiť rastliny do jazierka! - Záhradnícke sprievodcovia

Zber a úprava podzemkov

Z rastliny zbierame podzemok dvoj- až trojročných jedincov skoro na jar alebo neskoro na jeseň. Po vykopaní ho treba dôkladne očistiť, zbaviť drobných korienkov a opatrne sušiť pri teplote do 35 °C. Silnejšie korene pozdĺžne rozrežeme, dlhé korene režeme priečne na 20-30 cm kusy. Nožom odstránime drobné korienky. Potom necháme ovädnúť a sušíme opatrne umelým teplom neprevyšujúcim 35 °C. Drogu sušíme vždy oddelene, pretože je veľmi aromatická. Dobre usušený koreň sa musí pri ohnutí zlomiť a na lome nesmie byť nahnednutý. Balíme ho do jutových vriec. Usušený koreň uchovávaj v dobre uzatvorených nádobách na suchom a tmavom mieste.

Priemerný výnos je 400 kg suchej drogy na hektár. V Indii sa pestuje pre domáci, ale aj medzinárodný trh.

Liečivé účinky puškvorca obyčajného

Puškvorec (Acorus calamus) je tradičná liečivá rastlina, ktorej koreň sa používa v bylinkárstve už od staroveku. Obsahuje éterické oleje, horčiny a triesloviny, ktoré mu dodávajú výrazné účinky na tráviaci a nervový systém.

Obsahové látky

Z koreňa je možné izolovať silicu (2 až 6 percent), ktorú nazývame podľa hlavnej obsahovej látky azarónová. Zloženie je však rôzne a mení sa podľa počtu chromozómov (polyploidie) rastliny. Okrem azarónu sú tu obsiahnuté gáfor, borneol, geraniol, seskviterpény, glykozidické horčiny - akorín a akoretín, triesloviny, cholín, vitamín C, alkaloid kalamín, veľa škrobu, sliz, fytoncídy a iné. Prchavá silica má svetložltú až svetlohnedú farbu. Je silno aromatická po korení s tónom sladkej chuti. Táto charakteristická aróma je odvodená od chemickej zlúčeniny [Z, Z]-4,7- dekadienalu, ktorý je prítomný v oleji asi v 100 000 násobku jeho prahovej hodnoty zápachu.

Pozor na odrody obsahujúce vo svojej silici β-asarón, ktorý pôsobí tlmiaco na CNS a je rakovinotvorný. V európskych druhoch sa nachádzajú seskviterpény a fenylpropány, toxické len v malom množstve, v amerických druhoch seskviterpény akoron, shyobunon a asaron úplne chýbajú - tieto druhy sú najbezpečnejšie. V indických varietách môže byť β-asaron až 96 %.

Použitie v medicíne a bylinkárstve

Podpora trávenia: Prípravky zo suchých podzemkov pomáhajú pri poruchách trávenia, na podporu tvorby žalúdočnej šťavy, pri zápaloch tráviacich ústrojov, kŕčových bolestiach či črevných kolikách, proti nadúvaniu i pri malátnosti čriev, ale aj pri infekčných hnačkách, a to vrátane krvavých.
Proti zápalom a infekciám: Má antibakteriálne a protizápalové účinky, ktoré sa využívajú pri zápaloch ústnej dutiny a hrdla (napr. pri angíne sa odporúča kloktať).
Posilnenie organizmu: Puškvorec posilňuje organizmus pacientov po ťažkých chorobách ožarovaním alebo chemoterapii. Zlepšuje telesnú kondíciu aj starších pacientov.
Krvotvorba a onkologické ochorenia: Pozitívne zasahuje do krvotvorby, a tak pomáha utlmovať leukemické ochorenia. Schopnosť puškvorca očisťovať organizmus pomáha pri liečbe všetkých druhoch rakoviny.
Vonkajšie použitie: Ťažko sa hojace rany a iné kožné defekty sa zase odporúčajú omývať. Zvonka sa používa na kloktanie a aj ľudovo do kúpeľa.
Odvykanie od fajčenia: Osožný môže byť aj pre fajčiarov, ktorí sa chcú odnaučiť od tohto nezdravého zlozvyku. Žuvanie podzemku zaháňa chuť na cigaretu. Podobne ho môžeme kandizovať do cukru a použiť ako žuvačku.

Formy užívania

Využíva sa najmä vo forme čajov, tinktúr, kloktadiel a kúpeľov. Droga sa vnútorne podáva buď vo forme záparu, alebo prášku s dávkou 0,5 až 1,5 g dva- až trikrát denne. V podobe tinktúry sa môže použiť na podporu trávenia a zvýšenie chuti do jedla v dávkach 15 až 35 kvapiek pred jedlom. Puškvorec sa dá kandovať, vyrába sa z neho tinktura, možno užívať prášok zo sušeného oddenku. S ďalšími bylinami sa pridáva do likérov, suché listy a dvojročné oddenky do potpourri. Používal sa tiež k ochuteniu mäsitých jedál.

Puškvorec v jazierkovej výsadbe

Puškvorec obyčajný je vytrvalá bylina rastúca pri vodných tokoch a bažinatých pôdach. Hustý porast stabilizuje brehy a poskytuje úkryt pre vodné živočíchy. Darí sa jej v slnečnom aj polotienistom stanovisku. Nenáročná na pestovanie, ideálna pre okrajové časti jazierok s prirodzeným vzhľadom. Je to filtračná rastlina s úzkymi zelenými listami a drobnými zelenými klasmi, prirodzene čistí vodu a udržiava biologickú rovnováhu jazierka.

Vysaďte ho do vlhkého brehu alebo plytšej časti jazierka (hĺbka vody 15 - 40 cm). Výborne sa kombinuje s rastlinami ako Iris pseudacorus (kosatec žltý) alebo Butomus umbellatus (okrasa okolíkatá), kde vytvára prirodzený prechod medzi vodou a pevninou.

tags: #puskvorec #obycajny #pestovanie