Rozmnožovanie rastlín: Od semienka po novú rastlinu

Rastliny sa rozmnožujú dvoma základnými spôsobmi: pohlavne a nepohlavne (vegetatívne). Každý z týchto spôsobov má svoje špecifické mechanizmy a výhody, ktoré umožňujú rastlinám prežiť a šíriť sa v rôznych prostrediach.

Pohlavné rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje nevyhnutnú genetickú variabilitu. Nová rastlina vzniká zo zygoty, produkovanej splynutím dvoch haploidných gamét. Tento proces umožňuje vznik nových, unikátnych kombinácií génov, ktoré môžu byť pre rastlinu výhodné v meniacich sa podmienkach.

Peľové zrná (samčí gametofyt) vznikajú v peľniciach. Ich povrch chráni pevná vonkajšia exina a vnútorná tenká intina. Zrelé peľové zrnko krytosemenných rastlín tvoria tri bunky: jedna vegetatívna bunka (zabezpečuje rast peľovej trubice) a dve samčie neobrvené bunky, takzvané spermácie.

Zárodočný miešok (samičí gametofyt) sa vyvíja vo vajíčku semenníka. Prenos peľu na bliznu označujeme ako opelenie. Podľa pôvodu peľu rozlišujeme samoopelenie (autogamiu) a cudzoopelenie (alogamiu). Rastliny sa samoopeleniu bránia autoinkompatibilitou (biochemický blok) alebo časovým nesúladom dozrievania orgánov.

Proces dvojitého oplodnenia je unikátom krytosemenných rastlín. Po vniknutí trubice do vajíčka prebehnú dve splynutia súčasne: prvá spermácia splynie s oosférou, čím vzniká diploidná zygota (budúce embryo); druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou, čím vzniká bunka s triploidným jadrom, z ktorej sa sformuje zásobný triploidný endosperm vyživujúci embryo.

Z oplodneného vajíčka sa vyvíja semeno chránené pevným osemením (testa), ktoré vzniklo z pôvodných vajíčkových obalov. Pre úspešný vývin a následné klíčenie sa v semene, predovšetkým v endosperme, koncentrujú kľúčové živiny a veľké množstvo fosforu. Semeno následne stratí väčšinu vody (jej obsah klesne na 5-20 %) a prechádza do ochranného stavu spánku (dormancie).

Výnimočne môže semeno vzniknúť aj úplne bez oplodnenia. V zoológii sa vývin z neoplodneného vajíčka nazýva partenogenéza, no v botanike tento jav produkcie klonálneho semena označujeme ako apomixia.

Stavba kvetu - rozmnožovacieho orgánu

Kvet je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastliny. Nahosemenné rastliny nemajú typické kvety, vajíčka a neskôr semená sú uložené napr. v šišticiach.

Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí:

Kvetná stopka - kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku.
Kvetné lôžko - vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu.
Kvetné obaly - vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu. Kalich je väčšinou zelený, tvorí vonkajšie časti obalov, môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava). Koruna tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá. Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín. Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený, nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (perigon napr.
Tyčinky - Sú samčie rozmnožovacie útvary, skladajú sa z nitky a peľnice. Nitka môže byť rôzne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu. V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná. Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva andreceum.
Piestik - Vzniká u krytosemenných rastlín zrastením jedného alebo viacerých samičích plodolistov (megasporofyly). Nahosemenné rastliny nemajú piestik, plodolist je plochý (tvorí ho semenná šupina), na ňom sa nachádza nekryté vajíčko. Piestik sa skladá z: blizny (a) - vrchná časť piestika, je vlhká, na blizne sa zachytávajú peľové zrná; čnelky (b) - stredná časť piestika, je rôzne dlhá, dvíha bliznu tak, aby sa na nej mohli zachytiť peľové zrná alebo aby sa blizna otrela o hmyz hľadajúci v kvete sladkú šťavu; semenníka (c) - spodná, rozšírená časť piestika obsahujúca vajíčka.

Umiestnenie kvetných obalov a tyčiniek vo vzťahu k semenníku rozlišujeme:

Vrchný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom
Polospodný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred
Spodný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom

Plod vzniká premenou piestika po oplodnení. Jeho hlavnou funkciou je výživa semien v čase ich dozrievania a uľahčenie ich rozširovania (chória). Plod sa vyvíja na nadzemných častiach rastlín, ale niektoré dozrievajú v zemi (geokarpia), napr. u podzemnice olejnej (búrske oriešky).

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie vyžaduje len jeden materský organizmus. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov.

Jednoduchšie organizmy využívajú na množenie základné fyziologické formy:

Bunkové delenie - typické pre sinice a jednobunkové riasy.
Fragmentácia stielky - rozpad stielky na životaschopné časti. Využívajú ju napríklad mnohobunkové sladkovodné spájavky, ktorých vlákno po roztrhnutí jednoducho dorastie na novú riasu.
Výtrusy - jednobunkové útvary na šírenie, u nižších húb a organizmov tvorené aj mitoticky.

Zložitejšiu stratégiu na nepohlavné šírenie majú niektoré machorasty. Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov:

Rozmnožovacia cibuľka - pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad obľúbený tulipán alebo cesnak, ktorý vytvára zložené dcérske cibuľky) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis).
Podzemok (rizóm) - je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky formujúce nové rastliny. Je to bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
Podzemková hľuza - je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny.
Stonková hľuza - je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb. Veľmi podobný mechanizmus, avšak vo forme koreňovej hľuzy, si vytvorila reďkovka.
Poplaz (stolón) - ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
Listy - na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.

Vegetatívne rozmnožovanie odrezkami

Je to nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom spájame časť vybranej odrody - očko, vrúbeľ - s vhodným podpníkom. Vrúbľujeme do boku alebo do rázštepu, na koziu nôžku, kopuláciou či plátkovaním.

Rozmnožovanie odrezkami je jednoduchý spôsob, ako získať väčšie množstvo obľúbených rastlín a najlepší spôsob množenia odrôd i kultivarov. Množiť môžeme len to, čo už pestujeme, prípadne čo objavíme v záhradách našich priateľov a rodiny, ak nám z toho dovolia niečo odštipnúť. Taktiež nie všetky druhy je možné množiť práve takto. Vo všeobecnosti ak je sadenica v záhradnom centre alebo v škôlke drahá, je pravdepodobné, že ju v domácich podmienkach z odrezkov nerozmnožíme. Stále je však dostatok úžasných rastlín, s ktorými to pôjde jednoducho.

Viete si takto tiež „poistiť“ nezvyčajné druhy pre prípad, že by zo záhona vypadli, napríklad menej známe šalvie Salvia microphylla alebo Salvia gregii. Prebytky rastlín navyše môžeme rozdeliť medzi priateľov. Veľa záhradkárov si myslí, že rezkovanie je náročná technika, ale nie je. Začať by sme mali s jednoduchšími rastlinami. Patria k nim ľahko koreniace druhy, napríklad brečtan. Tam, kde sa dotkne zeme, hneď púšťa korienky. V prírode, keď sa nalomí konárik muškátu či fuksie a dotkne sa zeme, v mieste dotyku a za vhodných podmienok za istý čas zakorení. Rastliny totiž produkujú hormóny, ktoré nakoniec „rozhodnú“, kde a kedy tvoriť korene. Keď napríklad vznikne rana, z uzla, z ktorého vyrastá list, sa môžu začať tvoriť korene.

Väčšina záhradkárov sa cíti neisto v tom, kedy je najvhodnejší čas odoberať odrezky a aký typ odrezkov vziať. Pozrime sa najskôr na správne obdobie. Odobraté odrezky korenia dlho a zaberú na parapete malý priestor, ale budúcu jar budú pripravené na presadenie do kvetináčov, kde pekne porastú. Skoré jarné bujné výhonky sú bylinné, mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť. Neskôr trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú. Ide o polodrevité odrezky. Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú, drevnatejú a vtedy môžeme získať aj drevnaté odrezky. Platí, že čím drevnatejší je odrezok, tým pomalšie korení.

Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký, jednoducho odstrihneme výhonok niekoľko centimetrov od vrcholu. Avšak koľko, závisí od druhu, výšky výhonka a od toho, ako husto od seba sú listy. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je odrezok, tým viac obsahuje sacharidových zásob, ktoré mu pomôžu prežiť, kým zakorení. Rozmnožujeme len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby. Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie. Niekedy, napríklad pri muškátoch a fuksiách, musíme odobrať rozkvitnuté výhonky.

Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. Či už použijeme jedno, alebo druhé, kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku.

V tomto období roka niektoré rastliny nechcú veľmi rásť, iné korenia veľmi ľahko, hoci aj v pohári s vodou, napríklad vŕba, mäta, citrónová tráva. Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký. Sú aj druhy, ktoré sa o zakorenenie postarajú samy.

Akúkoľvek metódu množenia rastlín zvolíme, následná starostlivosť je základom prežitia a budúceho rastu. Nádoby s odrezkami udržiavame vlhké. Postavíme ich na vnútorný okenný parapet, kde je menej svetla, a určite nie priame slnko. Drevnaté odrezky z kríkov drobného ovocia alebo ruží môžeme nechať zakoreniť vo vonkajšom záhone v dobre spracovanej pôde. Odrezky denne kontrolujeme. Zalievame ich tak, aby bol substrát vlhký a aby nezvädli, avšak nie príliš, aby nezačali hniť. To, že zakorenili, spoznáme zvyčajne podľa toho, že začnú tvoriť nové výhonky. Kým odrezky v kvetináči vyzerajú čulo a zdravo, hoci nerastú, sme trpezliví a čakáme. Keď odrezky zakorenia, presadíme ich jednotlivo do kvetináčov. Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni. Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom. Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča. Na výsadbu von do záhona či na rozdanie známym je najlepší moment vtedy, keď majú približne rovnakú veľkosť, ako majú rastliny predávané v záhradnom centre.

Rezkovanie môže vyzerať komplikovane, najmä pre tých, ktorí to ešte nikdy neskúšali. Tu sú odpovede na najčastejšie otázky. Ak môžeme, urobíme tak skoro ráno. To je najlepšie, pretože vtedy sú pevné, naplnené vodou. Čerstvo odobraté odrezky vždy vložíme do plastového vrecúška, aby sa obmedzila strata vody. Do substrátu ich pozapichujeme čo najskôr po odobratí. Toto sa rôzni, ale všeobecne sa dá povedať, že by na jednom odrezku malo byť 4 - 5 uzlov. Názvom „uzol“ sa označuje miesto na stonke, odkiaľ vyrastá list. Zo spodnej časti odrezka odstránime listy. Použijeme čistý ostrý nožík, ktorým urobíme čerstvý rez hneď pod listovým uzlom. Namixujeme si vlastný z viacúčelového substrátu a ostrého piesku (alebo zo záhradníckeho vermikulitu). Pre odrezky fuksií a iných rastlín obľubujúcich vlhkosť k substrátu primiešame cca 10 % piesku. Pre kry, levandule a ruže zvýšime podiel piesku či vermikulitu na 25 %. Záleží od veľkosti nádoby a veľkosti listov množenej rastliny. Do kvetináča s priemerom 8 cm zapichneme najmenej 4 - 5 odrezkov a to tak, aby sa vzájomne nedotýkali, pokojne i po obvode kvetináča.

Pri získavaní nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín sa používa metóda potápania. Postupujeme tak, že jednoročné výhonky ohýbame do pôdy okolo materského kríka. Potopená časť výhonka v pôde nám za 1 - 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke.

Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Odrezky, jednoročné výhonky, upravíme na dĺžku 15 - 20 cm tak, aby sme spodný rez urobili tesne pod púčikom. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka.

Pôdu pred samotným zakoreňovaním dôkladne pripravíme. Záhony zrýľujeme, urovnáme. Na jeseň si vyhliadneme vhodnú materskú rastlinu, z ktorej budeme po opadaní listov, odoberať drevité odrezky. Krík musí byť dobre rozrastený, dospelý a zdravý. Väčšinu okrasných drevín rozmnožujeme odrezkami. Pri rozmnožovaní stromov odrezkami je lepšie ich odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva.

Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami. Takže rozmnožovanie jabloní odrezkami nie je vhodné.

Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu. Nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji.

Rozmnožovanie živého plota odrezkami je rýchle. Ide o jednoduchý spôsob ako zadarmo získať viac rastlín. Takto môžeme značne znížiť naše náklady vynaložené na záhradu. Jedna rastlina vie dať mnoho odrezkov bez toho, aby sme ohrozili jej zdravie.

Existujú rôzne spôsoby množenia rastlín. Medzi najznámejšie patria odrezky, odnože a štepenie. Tieto vegetatívne metódy, nazývané aj nepohlavné rozmnožovanie, sú najjednoduchším spôsobom množenia. Z časti materskej rastliny tak vypestujete novú rastlinu, ktorá má rovnaké genetické vlastnosti ako pôvodná rastlina. Druhý spôsob rozmnožovania vašich izbových rastlín je oddelenie odnoží. Rastlina si sama vytvorila vedľajší výhonok, ktorý potom oddelíte.

Ak svoje odrezky pestujete na jar alebo začiatkom leta, zakorenia sa mimoriadne dobre, pretože v tomto období u nich začína nové obdobie rastu. Okrem toho sa v tomto období predlžujú dni a viac svetla pozitívne vplýva aj na rast rastlín. Aby bola rezná hrana čistá, odrezok by ste od materskej rastliny mali oddeliť pomocou ostrého noža pod uzlom výhonka, teda miesta, na ktorom klíči jeden alebo viaceré listy. Na dezinfekciu môžete nôž vopred namočiť do alkoholu. Dbajte na to, aby mal odrezok aspoň 1 - 2 listy a aby ste ho odrezali približne 5 - 10 cm pod spodným listom.

Po oddelení môžete odrezok umiestniť buď do pohára s čerstvou vodou a počkať, kým nepustí korene, alebo ho opatrne zasadiť priamo do zeme. Pri metóde pohára s vodou musí byť časť odrezku bez listov úplne ponorená. Vodu by ste mali meniť dvakrát týždenne. Niektoré odrezky začnú púšťať nové korene už po niekoľkých dňoch. Pri iných môže tento proces trvať niekoľko týždňov. Keď si odrezok vytvorí dostatok koreňov, môžete ho opatrne zasadiť do pôdy, jemne utlačiť a udržiavať ho v dostatočnej vlhkosti. Mali by ste sa však vyhnúť podmáčaniu. Odrezkom sa najlepšie darí na nie veľmi tienistom mieste, napríklad na parapete. Počas chladných mesiacov však dávajte pozor, aby vaša rastlina nenachladla, keď sa parapet ochladí. V takomto prípade môže ako pomôcka poslúžiť miska pod kvetináč.

Alternatívou k metóde pohára s vodou je zasadenie odrezaného výhonku priamo do vlhkej pôdy. Tá by mala byť chudobná na živiny, aby silné hnojivo nemohlo napadnúť jemné korienky. Ideálne je použiť najskôr substrát, ktorý neskôr vymeníte za pôdu vhodnú pre rastlinu. Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto, avšak mimo priameho slnečného žiarenia. Natiahnite na odrezok, prípadne na celý kvetináč, igelitové vrecko, aby sa voda neodparovala príliš rýchlo. Vrecko však pravidelne odstraňujte, aby sa pod ním nevytvorila pleseň. Keď vyženú nové výhonky, vrecko možno odstrániť natrvalo. Ak sú mladé rastliny dostatočne silné, môžu sa presadiť do vhodného substrátu.

Odnože vznikajú z hlavného výhonku materskej rastliny. Často už majú vyvinuté vlastné korene a listy. V takom prípade viete, že odrezok vašej izbovej rastliny možno oddeliť. Opäť použite veľmi ostrý nôž, ktorý predtým vydezinfikujete v alkohole. Následne odrezok zasaďte do kvetináča so zeminou alebo substrátom, ideálne bez hnojiva, a jemne ho utlačte. Odrezok počas celej fázy rastu zalievajte len málo, aby mu nezačali hniť korene. Bezpodmienečne zabráňte podmáčaniu. Zalievajte teda len vtedy, keď izbová rastlina vodu potrebuje. Zistíte to tak, že do substrátu strčíte prst. Keď je suchý, treba ho zaliať. Ak medzi zeminou a kvetináčom vznikne viditeľná medzera, je najvyšší čas zaliať. Vaša sadenica preferuje bežnú izbovú teplotu približne 20 °C a nemá rada priame slnečné žiarenie. Umiestnenie neskôr prispôsobte potrebám vašej izbovej rastliny.

Štepenie je ďalšia technika na rozmnožovanie rastlín. Vhodná je pre rastliny, ako bonsaje či palmy. Štepenie funguje tak, že ostrým nožom šikmo odrežete výhonok a do rezu umiestnite klin. Rez s klinom udržujte rovnomerne vlhký. To dosiahnete tak, že na dané miesto natiahnete igelitovú fóliu, ktorá vytvorí teplé a vlhké podmienky. So stimulátorom rastu koreňov docielite rýchlejšiu tvorbu koreňov.

Pestujte nové rastliny z odrezkov – jednoduchý sprievodca rozmnožovaním mäkkého dreva

tags: #rozmnozovanie #rastlin #stavba #rastliny