Pestovanie popínavých ruží: Romantické zákutia a kvetinové steny vo vašej záhrade

Ruže sú právom považované za kráľovné záhrad. Ich nádherné kvety, podmanivá vôňa a široká paleta farieb robia z ruží jednu z najobľúbenejších rastlín na svete. Popínavé ruže vynikajú mimoriadnym pôvabom aj uplatnením. Miesto pre ne nájdete v každej len trochu väčšej záhrade - môžete si vybrať medzi odrodami mohutnými aj nižšími. Bohatá záplava kvetov ruží upúta pohľady aj na celkom malom priestore. Tieto mimoriadne obľúbené a zvyčajne dlhoveké dreviny vyniknú v modernej aj vidieckej záhrade.

V tomto článku sa dozviete všetko o výsadbe, starostlivosti, hnojení, reze aj ochrane ruží pred chorobami a škodcami, aby sa im u vás darilo a vaša záhrada sa stala rozprávkovým miestom plným krásnych ruží.

Čo sú popínavé ruže a ich rozdelenie

Popínavé ruže sú známe svojou ohromujúcou krásou a elegantnými kvetmi. Ich ťahavý charakter umožňuje využitie vertikálneho priestoru v záhrade a pridáva záhradným štruktúram nový rozmer. Tieto ruže majú jedinečnú schopnosť rásť pozdĺž stien, pergol a mreží, pričom vytvárajú pôsobivé závesy kvetov a romantické oblúky, ktoré dodávajú vašej záhrade pôvabný a romantický vzhľad.

Medzi popínavé ruže patria ruže s bohatými výhonkami a ruže rambler. Ramblery (kučeravé ruže) kvitnú len raz do roka, no dosahujú výšku až 10 m a vyznačujú sa dlhými pružnými výhonkami. Ruže s bohatými výhonkami, ktoré kvitnú viackrát, rastú kompaktnejšie a hovorí sa im aj Climber (horolezec). Tieto majú na rozdiel od ruží rambler kratšie výhonky.

Počiatkom devätnásteho storočia nastalo veľké šľachtenie ruží a vznikali celé nové skupiny. Skoro sa pozornosť záhradníkov obrátila aj k možnosti využitia ruží ako popínavých rastlín. Vychádzali pritom najmä z dvoch do Európy novo dovezených divoko rastúcich druhov z východnej Ázie.

• Ruža mnohokvetá (Rosa multiflora) je vysoká štyri i viac metrov. Má mnoho bielych jednoduchých kvetov síce len 3 cm veľkých, ale naozaj bohaté kvetenstvá. Ďalšou okrasou sú drobné guľaté tmavočervené šípky, ktoré vydržia často dlho do zimy.
• Ruža Wichurova (Rosa wichuraiana) sa od predošlej príliš nelíši, ale dorastá len do dvoch metrov.

Pretože obe tieto ruže kvitnú len na začiatku leta, ďalším cieľom šľachtenia popínavých ruží bolo predĺžiť ich kvitnutie, čo sa aj podarilo. Je však potrebné si uvedomiť, že ruže pre opakovanie kvetenstva potrebujú najprv vytvoriť nové výhony. Len na nich sú aj nové kvety. Teda plochy plne pokryté kvetmi vidíme len pri prvom kvitnutí začiatkom leta. Pokiaľ ruža remontuje - opakovane kvitne, sú kvetenstvá zasadené do zelene listov.

Tipy na obľúbené odrody popínavých ruží

Čo sa týka obľúbených druhov popínavých ruží, tých existuje hneď niekoľko. Medzi záhradkármi býva táto kategória popínavých ruží označovaná ako Rambler či lianovité popínavé ruže.

Výber správneho stanovišťa a pôdy

Pre úspešné pestovanie ruží je potrebné dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ruže milujú slnečné stanovisko, ale pri celodennom oslnení môžu veľmi rýchlo odkvitnúť a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ideálna teplota pre rast ušľachtilých ruží je 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa im darí na juhozápadnom alebo západnom svahu.

Popínavé ruže sú „deti slnka“, napriek tomu sa mnohým odrodám nedarí na priamych južne orientovaných stenách, kde hrozí slnečný úpal. Slnečné lúče sa totiž odrážajú od pozadia na citlivú spodnú stranu listov, čo môže zapríčiniť popáleniny a následné napadnutie roztočcami. Pod prečnievajúcimi prístreškami je to horšie, pretože dažďová voda nemá možnosť zavlažovať korene rastlín. Najlepšie sa im darí na stanovištiach orientovaných na juhovýchod alebo juhozápad.

Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište, kde prúdenie vzduchu zabraňuje napadnutiu múčnatkou a roztočcami. Dôležité je zaistiť ruži ochranu pred vetrom. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavané dvory alebo záhrady oplotené vysokými múrmi.

Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šípkové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javorce, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia.

Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Ideálne pH pôdy je 5-7. Ruže vyžadujú slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu (pH 6 až 7). Obsah humusu by sa v tejto pôde mal pohybovať v rozmedzí od 5 do 7 %. Ak je pôda priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapracujte do nej rašelinu. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej, ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu.

Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ružiam sa nedarí ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.

Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Ak je pôda vyčerpaná, nikdy nesaďte ruže po ružiach - do starého záhonu môžu ísť nové ruže až po 6 - 8 rokoch, alebo po úplnej výmene zeminy do hĺbky 50 cm. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Zeminu si pripravte ideálne na jar a zapracujte do nej hnojivo so stopovými prvkami, ktoré do jesennej výsadby zaistia pôde ideálne podmienky a do budúcna silu a zdravie vysadeným ružiam.

Návod na výsadbu popínavých ruží

Samotné pestovanie popínavých ruží môžete začať buď na jar, alebo na jeseň. V oboch prípadoch odporúčame používať sadenice v bezlistom stave. Popínavé ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených, ťažkých pôd. Príliš teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.

Príprava sadeníc

Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Ak chcete dodať záhrade poetický nádych, teraz je ideálny čas na vysádzanie popínavých ruží.

Výsadba vo voľnej pôde

1. Na plánovanom mieste výsadby vykopeme rýľom dostatočne veľkú jamu. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Jama by mala byť aspoň 40 cm hlboká aj široká. Jej dno rýľom ešte prekypríme.
2. Na dno výsadbovej jamy nasypeme kvalitný záhradnícky substrát. Na dno nalejeme krhlu vody.
3. Ružu vyberieme z kontajnera a skontrolujeme koreňový bal. Koreňový bal vložíme do pripravenej jamy. Korene sa nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu.
4. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.
5. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte. Koreňový bal zasypeme substrátom, do ktorého pridáme mykorízne huby. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar.
6. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje do výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe, odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Hustota výsadby

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.

Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm.

Ak túžite po ruži pnúcej sa po múriku, odporúčame zamerať sa na rastliny s tuhšími výhonkami. V tomto prípade sa rastliny sadia od múrika vo vzdialenosti aspoň 10 cm, aby mohlo dôjsť k dostatočnému prúdeniu vzduchu.

Pestovanie v nádobách

Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Popínavé ruže možno pestovať aj v kvetináčoch, ale vyžadujú väčší a stabilnejší kvetináč, aby mali dostatok miesta pre rast. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou.

Růže vhodné pre pestovanie v nádobách sú miniatúrne ruže, ale aj ruže pnúce, veľkokveté a kytice. Popínavé ruže môžete pestovať aj na balkónoch v kvetináčoch s hĺbkou a šírkou minimálne 40 cm. Použite zmes záhradnej zeme a rašeliny (1:1) a na spodok dajte 5 cm vrstvu štrku pre drenáž. V kvetináči vyžadujú ruže častejšiu zálievku, v lete aj každý deň. Kytičkovým ružiam bude vyhovovať kvetináč o objeme 8-10 litrov, miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách o objeme 5-8 litrov. Na dno nádoby umiestnite drenáž, aby ste zabránili hromadeniu vody. Je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký hrniec, objem 10 alebo 15 litrov, pretože dlhšie zadržiavajú vlhkosť.

Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale, máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.

Opora a správne vedenie výhonkov

Popínavé ruže nemajú žiadne úponky, prísavné korienky ani sa samy neovíjajú. V prírode dosahujú značné výšky a doslova najlepšieho miesta pod slnkom len tým, že sa opierajú o susedné vysoké kríky i stromy. K tomu im veľmi dobre slúžia ostne. Na správny rast potrebujú tento typ ruží opornú konštrukciu (mriežku, pergolu, oblúk), ktorá musí byť silná a stabilná.

Konštrukciu pre ruže pripravte už pred výsadbou. Ponechajte ju vzdušnú, jednotlivé priečky by mali byť asi pol metra od seba. Hustá konštrukcia zbytočne tieni a môže sa prelomiť. Ako materiál možno použiť prírodné riadne impregnované drevo alebo kov. V tomto prípade sú vhodné farby nezastiňujúce krásu ruží a tiež nepritiahujúce teplo - napríklad béžová či svetlošedá.

Opornú mriežkovú konštrukciu ukotvite na múr tak, aby od neho mala odstup najmenej osem centimetrov. Medzi murivom a olistením musí byť dosť miesta na prúdenie vzduchu. Takéto prirodzené vetranie zabraňuje napadnutiu múčnatkou a roztočcami. Omriežkovaná plocha by mala byť už na začiatku dostatočne veľká, lebo neskoršie zväčšovanie je spravidla problematické.

Aby mali ruže viac kvetov, treba prúty popínavých ruží už od začiatku viesť vodorovne alebo šikmo. Horizontálne vyväzovanie spôsobí, že sa v konárikoch hromadí miazga a tá podporuje tvorbu vedľajších výhonkov - podobne ako na ovocných stromoch. Ak by rástli len priamo nahor za svetlom, kvitli by len na najvrchnejšom poschodí. Sadenice sa vysádzajú do vopred vyhĺbenej jamy, do ktorej ich umiestnite v takom náklone, aby ruže rástli smerom k podpore. Na uchytenie výhonkov môžete používať tyčky alebo napríklad praktické plastové úchytky.

Z ruží môžete vytvoriť kvetinovú stenu alebo bránu. Pekné sú aj dlhšie tunely alebo popnuté besiedky. Pamätajte však na to, že pokiaľ budete pod ružami prechádzať, musí byť konštrukcia najmenej 2,4 m vysoká. Pokiaľ vysádzate bránu či tunel, mali by byť naproti sebe umiestnené rovnaké odrody, inak si nepríjemne konkurujú. Pre pokrytie väčších vodorovných plôch sú vhodné odrody s dlhými tenkými výhonmi. Popínavými ružami môžete ozdobiť rôzne priestory. Staviť môžete nielen na ich pestovanie pri stene. Tieto rastliny sa môžu tiež ovíjať okolo kmeňov, popínať po plotoch či pergolách a vytvárať tak najrôznejšie romantické zákutia vo vašej záhrade.

Celoročná starostlivosť: Závlaha a hnojenie

Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Po zálievke zapichnite prst alebo merač vlhkosti do pôdy asi dva centimetre hlboko. Ak je pôda vlhká, zaliali ste dostatočne. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. V kvetináči vyžadujú ruže častejšiu zálievku, v lete aj každý deň.

Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Časový rozvrh hnojenia:

1. Skoro v predjarí (začiatok apríla): Hneď ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží. Aplikujte organické alebo minerálne hnojivo so stopovými prvkami.
2. Asi v polovici mája (koniec mája/jún): Keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchlo pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
3. Jeseň (september): Hnojivo s vyšším obsahom draslíka pre lepšie vyzretie pletív pred zimou.

Upozornenie: Vyvarujte sa neskorého dávkovania dusíka (po 1. auguste), pretože pletivá by nestihli do zimy vyzrieť a mohli by namrznúť.

Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria. Pravidelná závlaha a hnojenie sú zásadné pre rastliny v nádobách, ktoré nemôžu samy čerpať vlahu z pôdy.

Rez a omladzovanie popínavých ruží

Priebežne sa zamerajte na rez a údržbu ruží. Rez popínavých ruží na jar zahŕňa odstránenie starého a mŕtveho dreva a odrezanie nepotrebných bočných vetvičiek. Rez popínavých ruží na jeseň nie je výslovne nutné vykonávať. Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Rez by mal byť šikmý, vykonávaný pár milimetrov nad zdravým púčikom, ktorý smeruje von z kra.

K prvému rezu popínavých ruží sa pristupuje najskôr po treťom roku ich života. Vtedy už majú nosné stonky poriadnu silu na pnutie.

• Povýsadbový rez: Vykoná sa hneď po výsadbe, aby ruža mala dostatok energie na rast. Odstránime všetky suché, choré a poškodené výhonky.
• Udržiavací rez: Od tretieho roku vykonávajte na jar udržiavací rez. Popínavé ruže opatrne presvetlite a odstráňte poškodené alebo choré konáriky.
• Letný rez: Pravidelne odstraňujte odkvitnuté kvety nad prvým listom, ktorý má 5 lístkov. To sústredí energiu do tvorby nových kvetov. Odstraňujte odkvitnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.
• Omladzovací rez: V rámci omladzovacieho strihu popínavých ruží sa strihajú jedna či dve hlavné stonky priamo pri základni rastliny, zhruba 20 cm nad zemou.

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky. Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu.

Choroby a škodcovia

Pravidelne kontrolujte záhradu v kontajneroch na výskyt chorôb a škodcov. Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Medzi najčastejšie problémy patria:

• Čierna škvrnitosť: Táto plesňovitá choroba napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony, vytvára nevzhľadné čierne a žlto orámované škvrny. Prevenciou je zálievka výhradne ráno a priamo do pôdy, vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte (nepoužívať do kompostu).
• Múčnatka ružová: Je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch a výhonkoch objavujú šedavé (belavé až šedobiele) povlaky. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte.
• Hrdza ružová: Rozpoznáte ju podľa červených výčnelkov a hrdzavých kôpok na listoch.

V oboch prípadoch (múčnatka a hrdza) je na mieste pristúpiť k páleniu napadnutých výhonov a použitiu vhodného fungicídneho prípravku.

• Vošky: Sú považované za najhoršieho škodcu nielen popínavých ruží. Ak sa u vás v záhrade objavia, môžete sa s nimi vysporiadať pomocou domáceho postreku z mydlovej vody alebo iného vhodného postreku.
• Roztoče: Ruže sú často napádané roztočmi. Roztoče rýchlo ničia kvety, pokiaľ sa proti nim nezasahuje.
• Pílatka dreňová: Spôsobuje pokrútenie výhonkov. Napadnuté časti treba odrezať až po zdravé drevo a spáliť.

Pestovanie popínavých ruží z odrezkov

Najjednoduchší spôsob rozmnožovania je pomocou odrezkov na jar alebo na jeseň (pri teplotách 15 - 30 °C):

1. Vyberte výhony (10 - 20 cm dlhé) s 3 - 5 nódami.
2. Spodný rez urobte šikmo, horný priamo.
3. Odstráňte väčšinu listov, ponechajte len vrchný pár.
4. Odrezky vložte do zakoreňovacieho hormónu a zatlačte 5 cm do substrátu.
5. Zakryte pre udržanie vlhkosti a uložte mimo priameho slnka.

Zimná ochrana

Zimná ochrana je pre ruže kľúčová. Na jeseň nahrňte zeminu k základni rastliny. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Pri popínavých ružiach môžete spodnú časť zakryť rákosovou rohožou a cez dlhé výhonky zavesiť pytlovinu. Ruže v črepníkoch postavte na chránené miesto a pri silných mrazoch obalte nádobu rúnom. Nezabúdajte na miernu zálievku aj v zime počas dní bez mrazu. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C, kvety však radšej nevystavujte ťažkej skúške. Pred príchodom silnejších mrazov prisypte vedro kompostu. V predjarí potom vykonajte radikálny rez až na 15 cm, ponechajte len tie najsilnejšie výhony.

tags: #popinave #ruze #pestovani

Populárne príspevky:

• Návod na pestovanie a množenie Aloe aristata
• o pôvode včelieho chleba
• Starostlivosť o rododendron: Záchrana chradnúcej rastliny
• Objavte turistické lákadlá Prešova
• Článok o obrazoch farebných kvetov