Pestovanie kučeravého kelu: Všetko, čo potrebujete vedieť o zdravom superhrdinovi záhrady

Kel je zdravý superhrdina, ktorý sa v posledných desaťročiach stal veľmi obľúbeným. Okrem toho, že je zdravý, veľmi dobre sa pestuje v chladných oblastiach. Kapusta obyčajná kelová (Brassica oleracea var. sabauda) alebo v jednoduchosti kel, je listová, dvojročná zelenina patriaca do čeľade kapustovitých a rodiny Brassica, kam patrí aj kapusta, brokolica, karfiol i kaleráb, pestovaná predovšetkým pre jedlé listy. Kel je jednou z najzdravších zelenín, ktorú môžete pestovať vo svojej záhrade.

Kel je nenáročný na pestovanie a je mrazuvzdorný, takže ho môžete sadiť pomerne skoro na jar, pokiaľ mladé rastlinky ochránite pred prudkým studeným vetrom. Rovnako ako kapusta, jeho listy sú veľmi húževnaté a počas rastu znesie extrémne teploty - horúce aj studené. Jedným z ďalších dôvodov, prečo je kel taký populárny, je to, že má nízky obsah sacharidov a kalórií. Ďalším skvelým dôvodom, prečo by ste ho mali začleniť do svojho jedálnička, je to, že je mimoriadne bohatý na živiny.

Druhy kelu: Od klasiky po ozdobné kultivary

Kel (Brassica oleracea var. acephala) je jednou z najvýživnejších a najodolnejších zelenín, ktorá sa v posledných rokoch stala veľmi populárnou. Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov. Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.

• Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Pestuje sa ako hlúbová zelenina s veľkými bublinkovými listami, zvinutými do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy.
• Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera): Má vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C.
• Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Od ostatných druhov sa odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica). Listy môžu byť zelenej, ale tiež fialovej farby až do modra. Nízke odrody dorastajú do výšky 20 cm, polovysoké do 60 cm a vysoké odrody kučeravého kelu do 1,5 m.
• Čierny kel (Lacinato kale alebo toskánsky kel): Tento druh kelu má dlhé, úzke, tmavozelené listy, ktoré pripomínajú dinosaurovú kožu. Je veľmi odolný proti nízkym teplotám a zďaleka nie je novinkou, veď v Taliansku sa pestuje od začiatku 18. storočia. Tvorí veľkú listovú ružicu s dlhými, oválnymi, celookrajnými a silne bublinatými, sivoomodrými listami.
• Červený ruský kel: Má fialové stonky a modrozelené listy, ktoré sú jemnejšie a sladšie ako u ostatných druhov.
• Kel sibírsky: Je veľmi odolný voči chladu, vďaka čomu je vhodný pre pestovanie v chladnejších oblastiach.
• Kel baby (Baby Kale): Skorá odroda s menšími listami, ideálna na priame použitie do šalátov alebo ako jemný doplnok do smoothie.

Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný ľudovo aj okrasná kapusta. V záhrade má čisto estetickú funkciu. Najlepšie bude vynikať v jesenných výsadbách, vysadiť ich možno aj do kvetináčov. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty.

Pestovanie kelu: Od siatia po zber

Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Kel je odolná rastlina, ktorú možno sadiť od apríla do mája. Neskoré odrody je možné vysádzať aj v júni. Táto zelenina si vyžaduje svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku. Prvé formy kapustovitej zeleniny sa konzumovali už v starom Egypte. Ďalšie výrazné šľachtenie prebehlo v Európe v stredoveku (12. - 15. storočie).

Príprava pôdy a výber stanoviska

Kel obľubuje slnečné miesta, no dokáže rásť aj v polotieni. Ak ho pestujete v polotieni, môže to predĺžiť obdobie zberu, pretože rastliny nebudú tak rýchlo vyčerpané. Kel najlepšie rastie na plnom slnku, ale znesie aj polotieň. Rastliny, ktoré dostávajú menej ako 6 hodín slnka denne, nebudú také zavalité alebo listnaté ako tie, ktoré dostávajú dostatok slnka, ale stále budú jedlé!

Kel pochádza z mierne vlhkých oblastí, preto vyžaduje priepustnú, mierne ílovitú a humóznu pôdu. Ideálna je hlinitá pôda, ktorá zadržiava vlahu, ale zároveň nezostáva premočená. Kel uprednostňuje dobre odvodnenú, bohatú, pevnú pôdu, ale porastie vo väčšine pôdnych typov a podmienok. pH pôdy by malo byť 6,5 až 6,8, aby sa predišlo nádorovke. Na pôdu je kel najmenej náročnou hlúbovinou, rastie takmer v každej pôde. Na jeseň sa odporúča pridať do nej maštaľný hnoj alebo kompost.

Pred výsadbou do pôdy zapracujte organické látky, ako kompost alebo organické hnojivo, aby ste zlepšili štruktúru pôdy a dodali jej potrebné živiny. Pôdu dôkladne odburiňte a nakopte do nej veľa dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu. Kel kučeravý pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch. Vhodnou predplodinou je hrach, skoré zemiaky, šalát alebo kaleráb. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny. Vďaka výške je ideálnou rastlinou na okraje hriadok s teplomilnejšími zeleninovými druhmi. Pôsobí ako prirodzená bariéra, čím chráni priestor a zlepšuje mikroklímu daného miesta.

Výsev a predpestovanie

Kel miluje chladné počasie, takže je najlepšie ho siať vonku od marca do júna do pripravenej pôdy. Jarné sejby poskytnú úrodu listov už od jesene, zatiaľ čo skoré letné sejby poskytujú zimnú a jarnú úrodu. Kel kučeravý sa seje priamo na záhon v máji až júni do hĺbky 1-2 cm. Doba klíčenia je okolo 1-3 týždne.

Semená kelu sú široko dostupné v záhradných centrách a od online dodávateľov semien. Pred výsevom sa odporúča semená namočiť na niekoľko hodín do teplej vody, čím sa podporí rýchle klíčenie a zdravý začiatok rastu.

Možnosti výsevu:

• Priamy výsev do záhona: Ak vysievate semená priamo do záhrady, vysievajte ich do hĺbky asi 1 cm a do riadkov vzdialených 30-45 cm od seba. Ak vysievate viac ako jeden riadok, rozmiestnite ich vo vzdialenosti 15 cm od seba. Po zasiatí semená dobre zavlažujte. Pôda musí zostať vlhká, aby sa zabezpečilo klíčenie.
• Predpestovanie sadeníc v interiéri: Semená kelu vysievajte v polovici jari do modulárnych podnosov naplnených viacúčelovým kompostom. Kompost dobre zalejte vodou a do každého modulu vytvorte 1 cm hlboký otvor. Do každého zasejte dve semená a potom zasypte kompostom. Ak obe vyklíčia, odstráňte slabšiu sadeničku. Sadenice predpestované v interiéri môžete vysádzať skoro na jar (4-5 týždňov pred posledným dátumom bez mrazu pre danú pestovateľskú oblasť), akonáhle je pôda spracovateľná, alebo potom až koncom leta.

Výsevy môžeme preventívne ošetriť proti padaniu klíčnych rastlín, buď chemicky (napr. Previcur), alebo pomocou užitočných mykoorganizmov. Udržiavame ich vlhké. Keď majú rastliny dva pravé listy, rozsadíme ich na slnečný, dobre pripravený a organickými hnojivami vyhnojený záhon do sponu 50 × 50 cm. Keď sadenice vyklíčia, najprv ich prerieďte na vzdialenosť 7,5 cm od seba - odstráňte tie slabšie a ponechajte tie najsilnejšie. Sadeničky môžeme použiť ako baby listy do šalátov. Mladé sadenice by ste mali presadiť na ich konečné miesto na začiatku leta, alebo by ste ich mali preriediť ďalej na 45 cm od seba, presadením do nových riadkov.

Kel môžete pestovať aj na vyvýšených záhradných záhonoch, ale dbajte na to, aby ste koreňom poskytli dostatok priestoru na zakorenenie. Ak nemáte vyvýšené záhony, môžete kel pestovať vo veľkých kvetináčoch alebo nádobách. Mali by byť aspoň 30 cm hlboké a 30 cm široké a mať na dne aspoň jeden dobrý drenážny otvor.

Zavlažovanie a hnojenie

Kel vyžaduje pravidelné zavlažovanie, aby si zachoval vlhkosť v pôde, no vyhni sa nadmernému premočeniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Kel potrebuje pravidelné polievanie, najmä v horúcich letných dňoch. Kel pravidelne zalievajte, kým silne nevyrastie. Potom by mal potrebovať zalievanie iba počas suchého počasia. Týždenne sú potrebné asi 2,5-5 cm vody. Pôdu sa snažte udržiavať rovnomerne vlhkú, pretože kolísanie vlhkosti spôsobí, že listy stvrdnú a stratia chuť. Snažte sa vyhnúť vrchnému zalievaniu a kel zalejte vždy na úrovni pôdy.

Mulčovanie pomáha udržiavať stálu vlhkosť v pôde a zároveň znižuje výskyt buriny. Plastová mulčovacia fólia pomáha šetriť vodu, znižuje rast buriny a umožňuje skoršiu výsadbu a zrelosť, najmä pri priesadách. Aplikujte organický mulč, keď teplota stúpne nad 27 °C.

Kel je rastlina, ktorá potrebuje dostatok dusíka, aby mohla rásť silné a veľké listy. Pred výsadbou zapracuj do pôdy organické hnojivo bohaté na dusík, ako je kompost, a počas vegetačnej sezóny pravidelne prihnojuj. Kel je citlivý na nadmerné hnojenie dusíkom - jeho prebytok vedie k mäknutiu listov a vyššej náchylnosti na škodcov. Odporúča sa používať prírodné a vyvážené formy hnojív, ako sú vermikompost a frass (hmyzí trus), alebo minerálne hnojivá s vyváženým NPK pomerom. Aplikujte ½ šálky na 3 m radu dusíkatého hnojiva 4 týždne po presadení alebo preriedení, aby ste podporili rýchly rast rastlín. Vysoké odrody by ste mali podoprieť pevnou bambusovou palicou, najmä na exponovaných miestach.

Odrody, ktoré sa oplatí pestovať

Existuje niekoľko druhov kelu, ktoré sa líšia tvarom a farbou listov. Tu sú niektoré obľúbené odrody kučeravého kelu:

Odroda Kapral

Kel Kapral je skorá odroda kučeravého kelu, ktorá sa vyznačuje mrazuvzdornosťou, vysokou odolnosťou a bohatým výnosom. Tvorí tmavozelené, zvlnené listy, ktoré sú plné vitamínov a ideálne na čerstvú konzumáciu aj varenie. Je nenáročný na pestovanie a dobre odoláva nízkym teplotám. Rastlina vytvára bohaté ružice kučeravých, tmavozelených listov, ktoré majú mierne sladkastú, jemnú chuť. Je výborný do polievok, dusených jedál aj na prípravu zdravých čipsov.

Kel Kapral sa vysieva priamo na záhon alebo predpestuje v sadbovačoch. Najlepšie sa mu darí v úrodnej, priepustnej pôde na slnečnom alebo polotienistom stanovišti. Odporúčaný spon je 40 × 40 cm. Znesie aj prvé mrazy, čo predlžuje dobu zberu. Odroda kelu Kapral je stredne skorá odroda kučeravého kelu, vhodná pre zimný zber. Rastlina dorastá do výšky cca 40-60 cm, rodí bohato a má dlhú dobu zberu. Samotný kel má tmavozelené, bublinaté, silne kučeravé listy. Má veľmi vysokú nutričnú hodnotu a chutí veľmi lahodne. Stredne skorá odroda dozrievajúca za 70 - 90 dní.

Škodcovia a choroby

Kel je náchylný na rôznych škodcov, ako sú vošky, slimáky, húsenice kapustových motýľov a kapustovité mušky. Nebezpečenstvo predstavujú tiež hubové ochorenia. Aby ste predišli chorobám a škodcom v pôde, každý rok meníte miesto, kde pestujete kel.

• Mlynárik repkový: Samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody. Ak spozorujete húsenice, môžete použiť prírodné insekticídy, ako neemový olej, alebo ich ručne odstrániť.
• Kvetárka kapustová: Kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú. Slabé, odumierajúce rastliny môžu byť príznakom muchy kvetárky kapustovej.
• Slimáky a slizniaky: Si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.
• Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris): Je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.
• Alternáriová škvrnitosť listov (Alternaria brassicicola): Bežná listová choroba plodín rodu Brassica. Huba spôsobuje na listoch najprv malé nekrotické škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú.
• Bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae pv. maculicola): Bakteriálny patogén, ktorý spôsobuje vodou nasiaknuté lézie na listoch. Lézie zhnednú a vpadnú, stred lézií zasychá a láme sa, čo vedie k dierkam. Kel môže byť náchylný na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka a plesne, najmä ak je vlhké počasie. Aby ste predišli šíreniu chorôb, dbajte na správnu cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievajte pôdu.

Zber a skladovanie

Trvá približne 50 až 55 dní od výsadby, kým môžete začať zbierať listy kelu. Kel môžete začať zbierať, keď rastlina dosiahne výšku 20-30 cm. Kel sa zbiera od najstarších vonkajších listov, ktoré sú najbližšie k spodnej časti rastliny, keďže kel rastie zo stredu von. Tým, že najprv zozbierate tieto staršie listy, doprajete rastline, aby zamerala svoju energiu na produkciu množstva nových listov. Postupom času začnú rastliny vyzerať ako mini stromčeky s dlhými holými centrálnymi stonkami.

Zlatým pravidlom zberu je nikdy nebrať viac ako tretinu rastliny naraz. Odoberaním príliš veľkého množstva v priebehu jedného týždňa by ste riskovali zničenie ďalšej produkcie listov. Na vrchole každej rastliny ponechajte aspoň 4 nedotknuté listy. Vylamujeme iba listy, odspodu nahor, najlepšie tesne pred spotrebovaním. Kel možno zbierať postupne, list po liste, alebo zberať celé ružice. Najlepšie chutí a je najvýživnejší, keď sú listy mladé a pružné, pretože staršie listy môžu byť tuhé a menej jemné.

Akonáhle začne byť chladnejšie, malý dotyk mrazu dodá listom kelu sladšiu chuť. Inými slovami, netrhajte rastliny len preto, že sa blíži zima. Termín zrelosti by mal byť približne 2-3 týždne po prvom jesennom mraze. Kel je odolný voči mrazom, čo ho robí skvelou plodinou pre jesenné a zimné záhrady. Zelené odrody vydržia teplotu -15 °C, fialové i väčšie mrazy. V podnebí, kde sú časté tuhé mrazy, kel prežije zimu, ak mu doprajete dodatočnú ochranou proti chladu hrubým mulčom, krytmi riadkov alebo plastovými tunelmi. Prezimované rastliny nakoniec na jar zoschnú (vytvoria žlté kvety), čo signalizuje, že je čas ich odstrániť a uvoľniť miesto pre iné plodiny.

Listy dôkladne umyte a uložte do plastového vrecka a takto ho môžete skladovať 2-3 týždne pri 0 °C a 95% relatívnej vlhkosti. Zozbierané listy možno skladovať aj zamrazené. Stonky môžete zjesť alebo ich vyhodiť - je to na vás.

Nutričné hodnoty a využitie v kuchyni

Kel je jedným z najrozšírenejších a najlacnejších druhov zeleniny, a predsa je čímsi mimoriadny: nezvyčajne vysokým obsahom nutričných látok. S dodržiavaním týchto tipov na pestovanie dosiahnete bohatú a zdravú úrodu. Kel je veľmi zdravý. Listový kučeravý kel, ale aj jeho ozdobné kultivary môžeme pridávať do polievok, prívarkov, fašírok či do smoothie. Tmavé listy obzvlášť obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, beta-karoténu a minerálov, zatiaľ čo svetlejšie listy majú jemnejšiu chuť, ktorá je vhodná na surové konzumovanie a do šalátov.

Kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica) je výživná listová zelenina známa vysokým obsahom vitamínov a minerálov. Obsahuje vitamíny, najmä E, B, C, betakarotén, kyselinu listovú, vlákninu. Kel je bohatým zdrojom draslíka, železa, beta-karoténu i vitamínu C. Betakarotén je silným antioxidantom znižujúcim hladinu voľných radikálov v krvi, tým aj riziko cievnych ochorení. Podobný antioxidačný efekt má aj vitamín E a vitamín C, ktorý navyše podporuje prenos energie na úrovni buniek a podporuje celkovú obranyschopnosť organizmu. V listoch kelu kučeravého sa nachádzajú glukosinuláty, sírne zlúčeniny s výrazným preventívnym účinkom proti nádorovému bujneniu. Jedným z dôležitých vitamínov v listoch kelu kučeravého je kyselina listová a jej deriváty - foláty. Surové listy kelu kučeravého sú v priebehu zimy jedným z mála zdrojov kyseliny listovej, ktorý nám záhradka ponúka.

Kel je mimoriadne všestranná zelenina, ktorú možno konzumovať surovú, varenú, dusenú, pečenú, grilovanú alebo ako súčasť smoothie a šalátov. Jeho kučeravé listy dodávajú jedlám textúru, farbu a výživovú hodnotu. Kel môžete použiť buď ako šalátovú zeleninu, na zber minilístkov z mladých rastlín, alebo ako zeleninu na varenie. Mladé listy sa konzumujú surové alebo rýchlo orestované, môžu byť aj súčasťou šalátov a zeleninových zmesí.

Recept na chrumkavé kelové čipsy

Listy kelu kučeravého umyte, osušte, odrežte z nich stopky a natrhajte na menšie, podľa možnosti približne rovnaké kúsky. V miske ich pokropte olivovým olejom a podľa chuti posypte soľou, čili alebo obľúbenou koreninovou či bylinkovou zmesou. Poriadne ich premiešajte a rozložte ich na plech vystlaný papierom na pečenie tak, aby sa nedotýkali. Pečte 10 až 15 minút na 160 °C do chrumkava.

Listy kelu kučeravého môžete použiť ako jednoduchú a chutnú prílohu k mäsovým pokrmom. Dobre ich umyte a varte 8 minút ponorené v mierne osolenej vode. Podávajte poliate maslom. Z kelu kučeravého môžete pripraviť aj nátierky, polievky či zeleninové karbonátky. Listy môžete dusiť spolu s cibuľou, petržlenom, rôznym korením či údeným mäsom.

tags: #kuceravy #kel #kapral #pestovanie

Populárne príspevky:

• Kompletný sprievodca pestovaním borievky z odrezkov
• Objavte cenné plody vanilky
• Ako úspešne chovať kone v domácich podmienkach
• Olivovník 'Chalkidiki' vo vašej záhrade
• Pestovanie francúzskej levandule