Pestovanie šalátu: Od semienka po chrumkavý list

Šalát (Lactuca sativa) je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovanou pre svoju ľahkosť pestovania a rýchly rast. Je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu, čo ho robí výborným doplnkom do každého jedla. V jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok. Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény. Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam.

Cieľom nášho pestovania sú práve krehké listy, či už v ružici, v hlávke, alebo trhané samostatne. Žlté kvietky vyrastajú v súkvetí na stonke vysokej 30 až 100 cm, ale bežne sa s nimi nestretneme, pretože šalát pozberáme skôr.

Druhy šalátov a ich špecifiká

Šalát sa vyskytuje v rôznych tvaroch, farbách a textúrach. Medzi hlavné typy patria:

Hlávkový šalát (Lactuca sativa var. capitata) - tvorí kompaktné hlávky s jemnými a šťavnatými listami. Listy hlávkového šalátu tvoria ružicu alebo hlávky a môžu mať rôzne zafarbenie. Niektoré odrody môžu mať tiež kučeravé listy. Hlávkový šalát má krátke vegetačné obdobie, len 30 - 110 dní. Pri jarných odrodách dokonca len 60 - 75 dní.
Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa) - nemá hlávky, ale rastie vo forme voľne usporiadaných listov. Na rozdiel od ostatných druhov, šalát listový nevytvára hlávku. Rastie v ružici listov, ktoré môžu mať rôzny tvar aj farbu podľa odrody. Môžete ho pestovať v rôznych odrodách s rôznym tvarom aj farbou listov od žltozelenej až po červenohnedú farbu. Záhradkári si tento druh obľúbili pre menšiu náchylnosť na vybiehanie do kvetu.
Rímsky šalát (Lactuca sativa var. longifolia) - má dlhé, chrumkavé listy a je skvelý na prípravu Caesar šalátov. Vytiahnuté a zvlnené listy rímskeho šalátu vyrastajú pomerne vzpriamene v ružici a môžu mať až 40 cm. Stáročia až tisícročia sa pestoval v Egypte a v Stredomorí. Má pevnejšiu štruktúru pletív ako klasický hlávkový šalát. Naopak, svoje miesto si u nás stále hľadá rímsky šalát.
Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead) - je veľmi chrumkavý, s tesne usporiadanými listami. Pevná, uzatvorená hlava plná prekrývajúcich sa chrumkavých listov je to, čo z ľadového šalátu robí obľúbenú šalátovú zeleninu posledných rokov. Ľadový šalát je pevnejší ako hlávkový a vydrží dlhšie v chladničke. Ľadový šalát je vhodný na pestovanie počas celej sezóny, vybrať si môžete skoré, poloskoré a neskoré odrody. Tento druh má lepšiu odolnosť voči chorobám a nevybieha do kvetu, má tiež mohutnejší koreňový systém.
Batávia (Lactuca sativa) - druh šalátu, ktorý spája vlastnosti hlávkového a listového šalátu.

Základné pravidlá pestovania

Pestovanie šalátu je jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Šalát je chladnomilná plodina, ktorá sa najlepšie darí pri teplotách medzi 10-18 °C. Pre nepretržitú úrodu je najlepšie šalát vysievať pravidelne v malých dávkach. Letné výsevy môžu byť ovplyvnené vysokými teplotami, ktoré niektorým kultivarom bránia vo vyklíčení. V horúčavách sejte večer, zalievajte studenou vodou a poskytnite im trochu tieňa, aby ste udržali nízke teploty. Skoré a neskoré odrody potrebujú ochranu pred chladom pomocou zvonov, plastových tunelov alebo rúna.

Výsev a sadenie

Semená šalátu vysievajte do hĺbky 1 cm, s rozostupom 20-30 cm medzi rastlinami, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť. Šalát má rád plytké sadenie.

Stanovište a pôda

Šalát preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň, najmä v teplejších oblastiach. Vysoké teploty môžu spôsobiť, že šalát začne predčasne kvitnúť, čo znižuje jeho kvalitu. Ak chcete siať do zeme v záhrade, vyberte si teplé miesto na plnom slnku s úrodnou pôdou, ktorá zadržiava vlhkosť. Šalát vyžaduje dobre priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo organické hnojivo, aby si zabezpečil dostatok živín. Pôdu pre šaláty neprehnojujeme, mohli by totiž do listov ukladať vysoké množstvá dusičnanov, ktoré nevedia využiť, čo pre nás nie je zdravé. Majú rady kyprú humóznu pôdu obohatenú o preosiaty kompost.

Zavlažovanie a hnojenie

Šalát potrebuje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní. V horúcom a suchom počasí kvitne šalát skôr, takže v lete dbajte na pravidelné zavlažovanie. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, preto ich pravidelne kontrolujte. Najlepší čas na zalievanie je skoro ráno, aby sa rastliny dobre pripravili na deň. Šalát nie je potrebné vôbec hnojiť. Ak pestujete šalát v chudobnej pôde, môžete pridať mierne množstvo dusíkatého hnojiva, ktoré podporuje rast listov.

Schematické znázornenie pestovania šalátu

Škodcovia a choroby

Šalát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo molicami. Hoci sa šaláty pestujú ľahko, pár škodcov vám môže spôsobiť problémy - slimáky a slizniaky či horúce a suché počasie. Vošky sú hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne. Pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne. V chladnom a vlhkom lete môže pleseň sivá spôsobiť hnitie šalátu. Okamžite odstráňte všetky vyblednuté listy a rastliny prerieďte, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Slimáky a slizniaky sú častým problémom. Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber. Húsenice kapustovitých motýľov vyžierajú diery v listoch rastlín a môžu sa prežrať až do srdca rastliny. Väčšina odrôd, ktoré pestujeme, je voči hubám úplne rezistentná. Šaláty by mohli napádať i virózy, ale to sa dokáže eliminovať už u osiva. I iných škodcov ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky. Množstvo šalátov citlivo reaguje na zbytky herbicídov v pôde, pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú.

Příprava salátu před hostem

Zber a skladovanie

Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Šaláty rastú najrýchlejšie v teplom počasí, pričom odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov. Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté. Odrody s voľnými listami je možné zbierať hneď, ako sú listy dostatočne veľké na to, aby sa ich oplatilo jesť (keď sú vysoké asi 10 cm). Konzumujte šalát čo najskôr po zbere, pretože listy rýchlo vädnú, najmä počas teplého počasia. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte. Použite ich ako základ chrumkavého šalátu alebo ako náplň do sendvičov s vareným mäsom alebo syrom.

Hlávkový šalát: Hlávkový šalát je pripravený na zber, keď sú hlávky pevné a kompaktné. Zberáme naraz po dosiahnutí požadovanej veľkosti a pevnosti. Jedzte ho čerstvý, pretože sa zle skladuje.

Listový šalát: Listový šalát môžeš zberať priebežne, keď sú listy dostatočne veľké. Zbierajte vonkajšie listy, aby ste nechali vnútorné pokračovať v raste. So zberom môžete začať približne o dva mesiace.

Ľadový šalát: Ľadový šalát je odolnejší proti pomliaždeniu, predčasnému kvitnutiu a dobre sa skladuje v chladničke. Pri nízkej teplote tesne nad nulou a vysokej vzdušnej vlhkosti vydrží odrezaná hlávka dva týždne.

Rímsky šalát: Hlávky zberajte celé odrezaním od koreňa, takto vám v chladničke vydržia niekoľko dní. Ak ich chcete skladovať dlhšie, vyberajte celé rastliny aj s koreňom, tie vložte do nádoby s pieskom a jemne zavlažte.

Pri odrodách rastúcich otvorenejšie môžeme listy približne týždeň pred zberom zviazať, vnútorné listy tak budú jemnejšie. Vnútorné listy sú výborné na surovú konzumáciu v šalátoch, vonkajšie, ak sú už tvrdšie, môžeme dusiť a pripraviť podobne ako špenátové listy.

Pestovanie v nádobách

Áno, šalát je ideálny na pestovanie v kvetináči alebo truhlíku na balkóne. Šalát je rýchlo rastúca a výživná listová zelenina, ktorú môžete pestovať jednoducho aj vo vlastnej záhrade či na balkóne. Rastliny v nádobách sú obzvlášť zraniteľné, pretože kompost môže rýchlo vyschnúť, preto ich pravidelne kontrolujte.

Odrody šalátu

Pri nákupe semien šalátu si môžete vybrať z veľkého množstva odrôd, chutných aj dekoratívnych - od chrumkavých po šťavnaté, žiarivo zelené až po tmavočervené, strapaté alebo hladké. Jednou z radostí z vlastného pestovania je široká rozmanitosť listov, oveľa väčšia, ako si kedy môžete kúpiť v supermarketoch. S trochou plánovania a so správnym výberom odrôd môžeme mať čerstvé chrumkavé listy k dispozícii od skorej jari až do jesene. Druhy môžete nakombinovať tak, aby ste listy zberali od jari do jesene.

Príklady odrôd:

Lollo Bionda - skorá odroda kučeravého zeleného šalátu, pre jarný aj jesenný zber.
Crimson - skorá až poloskorá odroda kučeravého svetločerveného šalátu.
‘Larsen’ - poloskorý, celoročný: Je určený na pestovanie vonku a odolný proti plesni šalátovej.
‘Maximo’ - poloneskorý: Má mohutné voľnejšie hlávky.
‘Stamir’ - neskorý, celoročný: Má pevnú stredne veľkú až veľkú kruhovitú hlávku.
‘Little Gem’ - mini, celoročný: Je krehký ako ľadový šalát a sladký ako klasický hlávkový.
‘Galander’ - poloskorý: Je určený na poľné pestovanie.
‘Gelbus’ - maxi, na jarné a jesenné pestovanie: Veľké, guľovité a dobre uzavreté hlávky.
‘Rekord’ - stredne skorý až neskorý: Odroda typu ‘Lollo Biondo’.
‘Dubagold’ - poloskorý: Listový šalát odolný proti vybiehaniu do kvetu.
‘Merlot’ - stredne skorý: Odroda typu Lollo Rosso.
‘Dubáček’ - celoročný: Dá sa pestovať ako trhací, ale aj ako ružica.
‘Verala’ - celoročný: Dá sa zberať postupne.
APOLLO - odroda na jarné rýchlenie v skleníkoch a nevykurovaných fóliovníkoch.
ALAMER - raná odroda s veľkou, guľovitou, pevne uzavretou hlávkou.
PANTER - poloraná odroda maslového typu s okrúhlymi, stredne veľkými hlávkami.
ROSEMARRY - poloneskorá odroda maslového typu.
REDIN - červený dubolistý šalát na jarné, letné i jesenné pestovanie.
TRAPER - poloraná odroda ľadového šalátu určená na jarné, letné i jesenné poľné pestovanie.
KAMELOT - poloneskorá odroda ľadového šalátu typu Batavia na celoročné poľné pestovanie.
DEREL - odroda červeného ľadového šalátu.

tags: #kuceravy #salat #pestovanie