Rozmnožovanie kuny lesnej: Životný cyklus a správanie

Kuny, najmä kuna lesná (Martes martes), sú fascinujúce, no pre mnohých aj problematické zvieratá. Ich schopnosť adaptácie na rôzne prostredia je obdivuhodná. Kuna lesná patrí do radu šeliem z čeľade lasicovitých a obýva lesy Palearktídy až po Západnú Sibír.

Charakteristika kuny lesnej

Kuna lesná (Martes martes) je stredne veľká lasicovitá šelma, ktorá je väčšia ako kuna skalná. Dĺžka jej tela môže byť až cez 50 cm a chvost je dlhý 22-28 cm, s hmotnosťou 1,2 - 2,5 kg. Jej srsť je tmavohnedá, niekedy až čiernohnedá. Náprsenka je žltkastá až oranžová a na rozdiel od kuny skalnej nie je rozštiepená, ani sa nerozširuje k predným končatinám. Nohy má osrstené aj na chodidlách, čo má dôležitý význam pre šplhanie, keďže chlpy na chodidlách zabraňujú, aby sa zviera šmýkalo pri pobehovaní na zľadovatených vetvách. Nos má tmavohnedý až čierny. Letná srsť kuny lesnej je výrazne svetlejšia (bledohnedá) ako zimná (čokoládová). Hlava kuny lesnej je dlhšia a úzka v tvárovej oblasti, s ušami v tvare trojuholníka.

Rozdiely medzi kunou lesnou a skalnou

Hoci sú si kuna lesná a kuna skalná (Martes foina) veľmi podobné, existujú medzi nimi kľúčové rozdiely, najmä vo vzhľade a správaní. Tieto rozdiely sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Spôsob života a aktivita kuny lesnej

Kuna lesná je samotársky tvor. V lese ju môžeme pristihnúť najmä ráno a večer po západe slnka. Deň prespí v pelechu, ktorý si buduje v dutých stromoch, v opustených hniezdach veveričiek, vrán a dravcov. Okrem hlavného brlohu má niekoľko vedľajších úkrytov, ktoré príležitostne navštevuje. Svoj okrsok, ktorý sa odhaduje na 600 až 1 000 ha, si označuje páchnucim výlučkom, ktorý vylučuje z pachových žliaz pod chvostom. Tento páchnuci výlučok spolu s trusom ukladá na vetvičky stromov, na cesty, pri stromoch a na rôzne vyvýšené miesta.

Kuny sú aktívne prevažne v noci, cez deň len minimálne. Najvyššiu aktivitu dosahujú v čase splnu. Okrem vyhľadávania potravy trávia množstvo času skúmaním svojho teritória. Kuny sú zvedavé a energické zvieratá. V prípade náhleho zhoršenia počasia a výskytu veľmi chladných podmienok sa môže kuna stiahnuť do svojho brlohu na niekoľko dní. Majú rýchly metabolizmus, preto lovia veľmi často.

Rozmnožovanie kuny lesnej

Kuny sa pária v lete, najmä na prelome júla a augusta. Samce a samice spolu trávia čas iba v období párenia. Vtedy kuny vydávajú rozmanité hlasné zvuky: vrčia, funia a pištia. Akt párenia môže trvať aj dlhšie ako hodinu. Samica kuny lesnej je gravidná neobyčajne dlho, až deväť mesiacov. Z toho šesť až sedem mesiacov pripadá na tzv. predĺženú brezivosť alebo embryonálnu latenciu, keď sa vývoj plodu zastaví a oplodnené vajíčko sa neudržuje v stene maternice, ale vznáša sa v maternicovej tekutine. Zárodok sa začne vyvíjať až koncom zimy, keď sa zahniezdi v maternici. Sama príroda tak zaisťuje, aby sa mláďatá rodili do priaznivých mesiacov roka.

Mláďatá sa rodia v marci alebo apríli, osem až deväť mesiacov po párení. Samička vrhá 3 - 5 mláďat, zriedkavo až 7. Rodia sa slepé a bezmocné, vážia približne 30 g a majú veľmi jemnú srsť. Oči otvárajú po šiestich týždňoch, teda po tridsiatichštyroch dňoch. Matka ich dojčí dva mesiace a väčšinu času trávia v brlohu, ktorý často býva v dutom strome. Kuna je starostlivá matka a svoje mláďatá zahrieva a húževnato ich bráni proti každému nepriateľovi. Pri ohrození svoje mláďatá udatne bráni a nedovolí ani samcovi, aby sa k nim priblížil. Mladé kuny opúšťajú hniezdo po 5-6 týždňoch a samička ich vodí až do konca leta, keď sa na jeseň osamostatňujú. Pohlavne a telesne dospievajú v dvoch až troch rokoch.

Potrava a lovecké návyky

Potravová ponuka kún lesných je mimoriadne rozsiahla. Sú všežravce a môžu jesť takmer všetko, čo chytia. Väčšinou sa živia hrabošmi, zajacmi, sliepkami, veveričkami, orechmi a zdochlinami. Primárne sa živia vtáčatkami a vtáčími vajíčkami, ktoré vyhľadávajú na zemi, ale aj v dutinách stromov. Veľmi rady si zgustnú i na hlodavcoch, a to najmä myšiach a potkanoch. V menšom množstve sa živia obojživelníkmi a vtáčími vajíčkami. Taktiež obľubujú ovocie, najmä maliny a čučoriedky. Kuna je však aj agresívny predátor a dokáže zabiť oveľa väčšie zvieratá, ako je ona sama, ako sú zajace alebo svište. Kuna zvyčajne zabíja prekusnutím krku tesne za uchom. Ak prenasleduje korisť, robí až štvormetrové skoky zo stromu na strom. Nie je pravda, že by ulovenej koristi vysávala krv.

Ochrana kuny lesnej

Kuna lesná je na Slovensku chránená zákonom. Konkrétne kuna lesná (Martes martes) je zaradená do druhovej ochrany druhov a jej lov je zakázaný. Je zakázané ich chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť ich obydlia, najmä brlohy s mláďatami, v období od 1. marca do 31. augusta. Lov je povolený iba medzi 1. novembrom a 29. februárom. Kuna lesná poskytuje cennú kožušinu, ktorá je najhodnotnejšia z kožušín našich šeliem. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska, nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska.

tags: #kuna #lesna #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• ako dopestovať bohatú úrodu uhoriek
• kvetinárstvo a pohrebníctvo Martin
• Rozmnožovanie borievky
• Čističky vzduchu v podobe izbových rastlín
• Ponuka jedál Piešťany