Rozmnožovanie kunky žltobruchej (Bombina variegata) a jej životný cyklus

Kunka žltobruchá (Bombina variegata), známa aj ako kunka vrchovská, je druh žaby, ktorá dorastá do dĺžky až 5,5 cm. Je robustnejšia než jej príbuzná kunka červenobruchá a líši sa od nej niekoľkými znakmi, ako sú tupo zakončená hlava, zrenička v tvare srdca a ostro zakončené čierne bradavičky na chrbte. Bradavičky na pokožke sú hrubé na pohľad aj na dotyk, pričom najdrsnejšia je koža v čase párenia, najmä na stehnách a chrbte.

Zafarbenie chrbta kunky žltobruchej sa líši v závislosti od miesta výskytu a býva najčastejšie sivé, olivovozelené alebo hnedé, niekedy môže byť aj viac dozelena. Výnimočne boli nájdené jedince so žltými či oranžovými škvrnkami na chrbte. Hrubý a špinavo sfarbený chrbát ju perfektne kryje pred predátormi v bahne aj na súši. Na rozdiel od toho je brucho kunky žltobruchej strakato žlté s čiernou, sivou alebo tmavosivou farbou, pričom žltá farba často výrazne prevláda (viac ako 50 % pokrytia brucha). Tmavé škvrny na bruchu sú len riedko posiate drobnými bielymi bodkami, na rozdiel od kunky červenobruchej. Konce prstov sú u tohto druhu žlté až žltooranžové. Kresba na bruchu môže byť u každého jedinca špecifická. V prípade ohrozenia vytvára akúsi kolísku s vyvrátenými nohami a odstrašuje svojou výraznou kresbou na nich. Je charakteristická svojím výstražne sfarbeným bruškom, ktoré pri ohrození ukáže, aby odstrašila nepriateľa. Vylučovaný jedový sekrét z bradavíc na koži vyvoláva v papuli dravca nepríjemne odpornú až pálčivú chuť.

Životné prostredie a rozšírenie

Kunka žltobruchá je druh obojživelníka, ktorý sa veľmi často vyskytuje na pionierskych stanovištiach. Vyhľadáva otvorené, často oslnené, plytké, dočasné kaluže s drobnou vegetáciou. V období párenia vyhľadáva malé tône, odvodňovacie priekopy, kaluže na cestách, napájadlá, zatopené koľaje vyjazdené ťažkou technikou a vodné plochy v narušených oblastiach (ťažobné priestory, stavby a pod.). Najmä v južnej Európe táto žaba obýva rôzne druhy biotopov v okolí priemyselných zón. Často ju nájdeme aj vo vojenských výcvikových priestoroch, najmä v tých stále aktívnych. Na súši môžeme túto žabu nájsť v rôznych úkrytoch - pod kameňmi, pod trouchnivým drevom, v skalných štrbinách, v kamenných múrikoch a pod. Mimo obdobia rozmnožovania sa najčastejšie pohybuje v menej zarastenom prostredí s obnaženým pôdnym povrchom, menej často sa tiež vyskytuje v kríkových porastoch či svetlejších listnatých lesoch, kde potom nachádza aj miesto na prezimovanie. V ČR obýva okrem popísaných biotopov aj lesnaté oblasti (Jeseníky, Karpatské pohoria). Aj tu však platí, že kunky sa zdržujú a rozmnožujú na miestach s obnaženým pôdnym povrchom (narušených miestach), ktoré sú aj pomerne dobre oslnené - ide o biotopy na nespevnených lesných cestách so zavodnenými kalužami vo vyjazdených koľajach.

Kvalita vody nie je pre túto žabu pravdepodobne až tak zásadná. Často ju môžeme nájsť aj v kalných a nie príliš čistých vodách. Kunka žltobruchá sa uspokojí aj s kalužou na poľnej ceste, ale takisto ju môžete objaviť v chladných horských bystrinách. Larvy kunky žltobruchej sa držia skôr pri dne nádrže. Patrí medzi druhy, ktoré nie sú toľko viazané na vodu v období mimo rozmnožovania (na rozdiel napríklad od kunky červenobruchej). Potrebuje ale rôzne vlhké stanovištia ako sú napr. podmáčané pastviny, lúky s nižšou vegetáciou, okraje listnatých lesov atď. Typická lokalita kunky žltobruchej - bývalá pieskovňa s obnažovaným povrchom a výskytom kaluží.

Geograficky sa kunka žltobruchá vyskytuje od Nemecka cez strednú Európu, Balkánsky polostrov až po Ural. Najsevernejšie sa vyskytuje na juhu Švédska. Na Slovensku sa vyskytuje subspecia Bombina variegata variegata. V Česku je v súčasnosti rozšírená len v troch vzájomne zrejme izolovaných oblastiach: Jeseníky a karpatské pohoria, stredné a západné Čechy približne od Berouna po Klatovy, a okolie Českého Krumlova a Českých Velenic. Obýva stojaté a mierne tečúce plytšie vody, niekedy aj dočasné kaluže, výmoly alebo zatopené lomy, kde jej rýchly vývoj vajíčok umožňuje rozmnožovanie a existenčné podmienky. V ČR sa táto kunka vyskytuje vo výškovom rozpätí 200 - 900 m n.m., výškové optimum je však pravdepodobne vo vyšších nadmorských výškach.

Rozmnožovanie kunky žltobruchej

Zimovanie kunky žltobruchej prebieha väčšinou od októbra do marca až apríla, v závislosti od teplotných podmienok biotopu. V tomto období vyhľadáva vhodné hlbšie vodné plochy a tu zimuje zahrabaná v bahne, alebo na súši zahrabaná v zemi (najčastejšie pod trouchnivými kmeňmi, pod kameňmi alebo medzi koreňmi stromov a kríkov). Po opustení zimoviska vyhľadáva malé vodné plochy, kde ešte nie sú iné druhy žiab. Hneď po zimovaní vyhľadáva plytšie voľné vodné plochy s hustou vegetáciou oddeľujúcou miesta kladenia vajíčok od ostatnej vodnej plochy a začína párenie, ktorých môže mať aj niekoľko za jedno leto.

Obdobie rozmnožovania je v oblastiach strednej Európy od polovice apríla do začiatku augusta. Každý rok sa môžu kunky páriť až 3-krát. Spúšťačom procesu párenia sú výdatné zrážky. Na začiatku procesu rozmnožovania samčeky pôsobia nafúknutým dojmom, majú nohy roztiahnuté doširoka a voľne vplývajú na hladine. V tejto polohe lákajú samičky k miestu rozmnožovania hlasovými prejavmi. Samce nemajú vyvinutý hrdlový rezonátor, preto je ich hlas slabší než u kunky červenobruchej a znie ako „u u u“ alebo „ung ung ung“ s rýchlejšou frekvenciou (až 40-krát za minútu). Ich hlas je jemný, rýchly a melodický, výrazne počuteľný viac ako 40-krát za minútu. Akustická energia prenášaná do vody tvorí len nepatrné vlny na vodnej hladine. Podľa zborového volania samčekov samičky ľahko nájdu miesto rozmnožovania. Jeden samček si stráži vodnú plochu o veľkosti 0,9 až 1,7 m2. V prípade priblíženia iného samčeka sa ho „majiteľ územia“ pokúša odstrčiť zadnými nohami.

Samičku pripravenú na rozmnožovanie samček pomocou hrbolčekov na prstoch a predlaktiach pevne objíme v oblasti bedier (tzv. amplexus inguinalis). Samček potom oplodní vajíčka, ktoré samička kladie jednotlivo alebo v malých zhlukoch na vodné rastlinstvo, kúsky konárov alebo kamene.

Vajíčka a larvy

Samička môže naklásť 120-170 vajíčok za sezónu, pričom vajíčka sú obyčajne v malých skupinkách (zhlukoch) hroznovitého až retiazkovitého tvaru, v počte 10-30 ks, občas aj menšom. Znôška je vždy pevne prichytená (nalepená) na rôzne časti vodných rastlín, vetvičky či iné predmety vo vode - vajíčka sú vždy nakladené okolo týchto stebiel, vetvičiek a pod. Vajíčka sú stredne hnedé na vrchnom póle a spodný pól je svetlohnedý. Priemer samotného vajíčka je 1,5-2 mm a rosolovitý obal je kruhového tvaru s priemerom 5-8 mm. Na vývoj vajíčka je potrebná teplota medzi 12-31 °C. V závislosti od teploty vody je embryonálny vývoj dokončený do 2-3 týždňov. Larvy sa liahnu približne po dvoch týždňoch a sú od vyliahnutia veľké 7-9 mm. Vyvíjajú sa až do 55 mm. Potom sa žubrienka po 41-67 dňoch premení na žabku o veľkosti 12-16 mm. Vo strednej Európe môžeme čerstvo metamorfované jedince nájsť od polovice júna až do októbra. Niektoré larvy sa však nestihnú vyvinúť včas a vplyvom mrazu uhynú.

Žubrienky kunky žltobruchej pri pohľade zhora majú oči umiestnené bližšie k stredu trupu a majú priehľadný okraj trupu s dobre viditeľným zaškrcovaním v strednej časti. Pulci majú dvojité (dvojriadkové) rady ústnych zúbkov. Ústny disk pri zatvorených ústach má približne oválny tvar. Zubný vzorec 4/6 (resp. 2/3 dvojité). Zafarbenie trupu je obyčajne sivé, hnedé až okrové, niekedy až do zelena, často aj veľmi svetlosivé. Plávacie lemy sú obyčajne priehľadné a mierne tmavo škvrnité, niekedy však aj úplne bez škvŕn. Mladšie ani staršie štádiá žubrienok nemajú svetlé pozdĺžne pruhy na trupe. Staršie štádiá žubrienok majú pri pohľade zhora občas pruhovaný „čenich“ (predná časť trupu medzi ústnym diskom a očami).

Dospelosť a dĺžka života

Pohlavnú dospelosť dosahujú jedince v druhom až treťom roku života a dožívajú sa v priemere do 15 rokov. Pohlavne dospelé môžu byť kunky žltobruché niekedy už po prvom prezimovaní, väčšinou však až po druhom prezimovaní.

Tabuľka porovnávajúca kunku žltobruchú s kunkou červenobruchou:

Potrava a predátori

Na rozdiel od kunky červenobruchej konzumuje kunka žltobruchá prevažne suchozemské článkonožce, čo zodpovedá jej viac suchozemskému spôsobu života. Jedálniček kunky žltobruchej sa skladá z 31 % chrobákov, 15 % mravcov, 7-9 % motýľov, 7-9 % svrčkov, 7-9 % stonožiek, 7-9 % pavúkov a 7-9 % vodného hmyzu (rozbor vzoriek z ukrajinských Karpát). Zvyšok tvoril rôzny organický a anorganický materiál. Larvy kunky bývajú často obeťami lariev vážok, ktoré ich aktívne lovia. Larvy kunky tiež často požierajú dospelí mloky. Čerstvo metamorfované jedince sú často lovené rôznymi druhmi vtákov napr. strakou, vranou, ale aj menšími druhmi. Napríklad užovke obojkovej neprekážajú ani jedové žľazy na tele kunky žltobruchej a je voči jej jedu imúnna.

Kunka žltobruchá má silný, málo pohyblivý terčovitý jazyk, ktorý je spodnou časťou prirastený a nemôže ho teda vymršťovať, ako napríklad ropucha. Obeť chytá len čeľusťami.

Ochrana druhu

Kunka žltobruchá je zaradená do najnižšieho stupňa ochrany - chránený živočích. Vplyvom menej vhodnej súčasnej starostlivosti o krajinu je u tejto kunky zrejmý výrazný pokles početnosti. Occupované štvorce v mape teda v mnohých prípadoch neznamenajú plošný výskyt, ale len ostrovčekovitý, v niekoľkých prípadoch znamená occupovaný štvorec napríklad len jedinú izolovanú lokalitu. Hlavnou príčinou miznutia celých populácií je devastácia prostredia - veľkoplošná aplikácia biocídov, miznutie a intoxikácie vhodných stanovíšť. V lesoch je na vine používanie ťažkej mechanizácie a povrchové úpravy ciest asfaltovaním. Ďalším faktorom je zriaďovanie skládok v mieste bývalých lomov. Je chránená bernským dohovorom a patrí do sústavy Natura 2000.

Kunka žltobruchá vyžaduje v krajine dostatok rôznych narušení (disturbancií), či už vznikajúcich prirodzene, alebo činnosťou človeka. Kunka potrebuje prítomnosť obnaženého pôdneho povrchu a drobné tône - kaluže. Veľkým problémom tak pre ňu je absencia starostlivosti o krajinu (najmä absencia pastvy), zarastanie plôch vegetáciou a zarovnávanie (úprava) všetkých prirodzene vzniknutých narušení - typicky zarovnávanie vyjazdených koľají na poliach, lúkach a v lesoch. Žiaľ, súčasný spôsob „starostlivosti“ o krajinu nie je pre kunku žltobruchú príliš priaznivý. Pretože sa často tento druh vyskytuje vo vojenských a ťažobných priestoroch (najčastejšie kaolínové bane, pieskovne), je pre ňu rizikové aj kompletné zavážanie a nevhodne vykonané rekultivácie priestoru. Tiež absencia starostlivosti o opustené ťažobné a vojenské priestory je pre ňu zásadná a nemalo by k nej dochádzať.

Vhodná starostlivosť o biotopy kunky žltobruchej patrí medzi základy jej ochrany (tak ako u iných druhov obojživelníkov). V oblastiach jej výskytu je nutné priebežne vykonávať zásahy, smerujúce k vzniku obnaženého pôdneho povrchu. Na tento účel je veľmi vhodná krátkodobá a maloplošná intenzívna pastva. Tú však môžu veľmi dobre nahradiť prejazdy vojenskej alebo off-roadovej techniky, pokiaľ sa však jazdí mimo hlavného obdobia jej rozmnožovania, alebo sa v dobe rozmnožovania jazdí len v menšom rozsahu. Ak tieto možnosti nie sú, je potrebné vykonávať občasné obnažovanie pôdy napr. za pomoci bagra alebo buldozéra. Pri rekultiváciách bývalých ťažobných priestorov je nutné vždy časť vyťaženého priestoru nezavážať a naopak tu naďalej vykonávať nejakú formu starostlivosti. Podporiť môžeme kunku žltobruchú ale aj ďalšími opatreniami, len je potrebné zmeniť náhľad na narušenie krajiny. Nelpieť na upravených a esteticky dokonalých tvaroch, ale naopak ponechávať vyjazdené koľaje na cestách, poliach aj v porastoch, ponechávať občas nejaký ten vývrat a nesnažiť sa za každú cenu všetky nespevnené cesty nahrádzať spevnenými. Vhodné parametre novo budovaných tôní pre rozmnožovanie kunky žltobruchej sú: veľkosť od niekoľkých dm2 do 100 m2 (optimálne do 30 m2) s maximálnou hĺbkou do 80 cm a priemernou hĺbkou do 40 cm, aspoň na polovici plochy tône by mali byť plytčiny do 30 cm hĺbky. Tône by mali byť vždy nepretočné. Miesto pre tône, ktoré majú slúžiť na rozmnožovanie kuniek žltobruchých, by nemalo byť úplne zatienené drevinami. Naopak úplne oslnené plochy pre tento druh nie sú významnejšie dôležité. Vhodné je vždy na lokalite budovať viac tôní rozdielnych parametrov, s rozdielnou mierou oslnenia a len s miernou prevahou úplne oslnených tôní. Tône nesmú byť využívané na chov rýb ani do nich ryby nesmú byť nasadzované. Jazdy terénnych vozidiel nie sú vždy pre obojživelníky škodlivé - naopak, pokiaľ sa jazdí vo vhodnú dobu a po vhodných plochách, napr. kunke žltobruchej táto aktivita výrazne prospieva.

tags: #kunka #zltobrucha #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Sprievodca pestovaním floxu
• Kľúč k bohatému kvitnutiu hortenzií
• Čo znamená dutina na stonke orchidey
• Veda o GMO
• Ako pestovať gerbery v kvetináči