Kuriatko jedlé: Pestovanie, charakteristika a využitie
Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) je jednou z najobľúbenejších a najcennejších jedlých húb, známa svojou charakteristickou žltooranžovou farbou, jemnou ovocnou vôňou a pevnou konzistenciou. Tento článok sa zameriava na pestovanie, charakteristiku a kulinárske využitie tejto obľúbenej huby.
Charakteristika Kuriatka jedlého
Kuriatko jedlé je výborná jedlá huba, ktorá rastie v prírode v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch. Jeho jasne žltá farba, jemná vôňa a pevná konzistencia z neho robia vyhľadávanú pochúťku. Kuriatka sú nielen chutné, ale aj zdravé a ľahko rozpoznateľné. Klobúk kuriatka jedlého je široký 2 až 10 cm, v mladosti vypuklý, neskôr lievikovitý, s nepravidelným zvlneným okrajom. Farba klobúka je žltá až zlatožltá, povrch je hladký, suchý a matný. Hlúbik je krátky, pevný, zvyčajne žltý, rovnakej farby ako klobúk. Dužina je biela až žltkastá, pevná, s jemnou ovocnou vôňou pripomínajúcou marhule. Kuriatka jedlé majú príjemnú broskyňovú alebo mirabelovú chuť. V tradičnej medicíne sa využívali ako prostriedok proti parazitom.
Existuje viacero druhov rodu Cantharellus, ale najznámejší a najrozšírenejší je práve C. cibarius. U nás rastú tri druhy kuriatok, ktoré bežní hubári veľmi nerozlišujú, pretože všetky sú dobré a jedlé: kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius), kuriatko bledé (Cantharellus pallens) a kuriatko ametystové (Cantharellus amethysteus), ktoré má fialové šupinky na klobúku. Niektorí odborníci sa domnievajú, že to nie je samostatný druh, ale len forma kuriatka jedlého, je však veľmi nápadné a ľahko sa dá rozlíšiť.
Pestovanie Kuriatka jedlého
Kuriatko jedlé je mykorhízna huba, čo znamená, že rastie len v symbióze s koreňmi určitých drevín. Preto sa nedá pestovať intenzívne a neexistuje zaručený spôsob jej umelého pestovania. K pestovaniu sú nutné živé stromy, ideálne dub, breza, ale aj ihličnany. Pôda by mala mať pH 4,5-5,5. Substrát musí byť stále vlhký, bohatý na organickú hmotu, ideálne pokrytý machom a rozkladajúcim sa lístím, prípadne ihličím.
Odporúčaný spôsob pestovania spočíva v sadení tekutého mycélia v okolí stromov. V okolí stromov obnažíme korene a polievame ich tekutým mycéliom. Korene opäť zasypeme pôdou, ktorá musí ostať stále vlhká. Podhubie rastie 2-5 rokov, kým vytvorí dostatočný objem a začne plodiť. Rast môžeme podporiť pravidelným prilievaním tekutého mycélia v blízkom okolí pôvodnej sadby (pôvodnú sadbu už neodkrývame a snažíme sa po nej ani nechodiť, nestúpať). Čím viac tekutého mycélia použijeme, tým vyššia je šanca na úspech.
Lesná pôda predstavuje podstielku z vrchnej humusotvornej vrstvy, ktorá je bohatá na organické látky a kyseliny. Pri odobraní a aplikácii zostáva lesná pôda kúskom prírodného prostredia húb. Na založenie plantáže kuriatok jedlých je možné použiť pozemok pod dospelými stromami. Pôda by sa mala odoberať spod dospelých stromov, ktoré nie sú vysychajúce alebo suché, ideálne spod takého druhu, ktorý bude použitý aj na očkovanie. Najlepšie obdobie na tieto práce je koniec leta - začiatok jari. Na mieste výskytu húb sa vykope vrstva pôdy s rozmermi 20 x 20 cm alebo 30 x 30 cm v hrúbke 15 cm. Po zbere musí lesná pôda prejsť fázou prípravy, ktorá posilní kvality vhodné na rozvoj sadby. Doba skladovania pôdy je obmedzená na maximálne 15 mesiacov. Výsev - očkovanie sadby kuriatok sa zvyčajne vykonáva koncom júna. V blízkosti stromu sa vykopú 3 jamky s priemerom 10 cm a hĺbkou 20 cm do kruhu okolo seba. Jamky sa naplnia po okraj pripravenou lesnou pôdou aj so sadbou húb a do každej jamky sa naleje 1 liter vody. Okolo jamôk sa pôda zavlaží dostatočným množstvom vody. Naočkované jamky sa zakryjú vrstvou machu alebo listov. Pokiaľ po výseve bude prevládať suché počasie, je potrebné pravidelné zavlažovanie miesta výsevu.
Využitie Kuriatka jedlého v kuchyni
Kuriatka sú výborné na praženie, dusenie, do omáčok, rizota, polievok a slaných koláčov. Výborne sa kombinujú s vajíčkami, smotanou, cesnakom, bylinkami a vínom. Nepoužívajte vodu na umývanie húb, pretože nasiaknu ju a stratia chuť. Kuriatka sú jedny z mála húb, ktoré takmer nikdy nebývajú červivé.
Po zbere je možné kuriatka uskladniť v chladničke pri teplote asi 10-15 °C, rozložené v debničkách v jednej vrstve. Ak nie sú mokré, môžu vydržať aj trochu dlhšie, podľa potravinového kódexu tri dni.
Kuriatka sú vhodné aj na zaváranie do sladkokyslého nálevu, podobne ako rýdziky, hríby a iné huby.
Recepty s kuriatkami:
Cestoviny s "kuriatkami"
Potrebujete: 400 g húb, 2 PL olivového oleja, 4 strúčiky cesnaku, hrsť petržlenovej vňate, štipku soli, cestoviny (motýliky alebo vrtielky).
Postup: Cestoviny uvaríte "al dente", huby umyjete a pokrájate na kocky. Do hlbšej panvice nalejte olej a zľahka osmažíte na tenké plátky cesnaku. Pridáte huby a pomaly podusíte. Pred dokončením osolíte a pridáte nasekanú petržlenovú vňať a potom cestoviny. Celú zmes ešte asi minútku prehrejete a môžete podávať.
Kuriatka so zeleninou
Potrebujete: 1 l skleného pohára húb, 100 g slaniny, 4 ks veľké zemiaky, 2 ks mrkvy, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 1 koreň petržlenu, 200 ml kyslej smotany, 100 ml zeleninového vývaru, čierne korenie, soľ a hrsť kôpru.
Postup: Huby umyjete a veľké kusy rozkrojíte na polovicu. Nadrobno nakrájanú slaninu a cibuľu osmažíte v hlbšej panvici. Postupne pridáte huby, mrkvu a petržlen nakrájané na kolieska, zemiaky nakrájané na kocky, pretlačený cesnak, polovicu nasekaného kôpru. Všetko zalejete vývarom, osolíte a okoreníte a dusíte do zmäknutia.
Odchov hydiny
Časté otázky
Môžu sa kuriatka pestovať umelo? Kuriatka sú mykorízne huby, čo znamená, že rastú len v spojení s koreňmi niektorých drevín. Preto by ste museli pestovať aj stromy, podobne ako sa to robí pri hľuzovkách, ale úrodu by ste ani tak nemali zabezpečenú, pretože plodnice by sa tvorili podľa toho, ako prší.
Ako dlho sa dajú kuriatka uchovávať v surovom stave? Podľa potravinového kódexu tri dni pri teplote asi 10-15 °C, rozložené v debničkách v jednej vrstve. Ak však nie sú mokré, možno vydrža aj trochu dlhšie.
Existujú rôzne druhy kuriatok? Áno, u nás rastú tri druhy kuriatok: kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius), kuriatko bledé (Cantharellus pallens) a kuriatko ametystové (Cantharellus amethysteus).
Ako sa líši kuriatko od Líšky žltej? Líška žltá (Hygrophoropsis aurantica) nie je jedovatá, ale môže byť príčinou hnačiek. Kuriatko jedlé má pevnejšiu dužinu a ovocnejšiu vôňu.
Kuriatko jedlé je zlatý poklad našich lesov - krásne, chutné, zdravé a spoľahlivo jedlé. Každý hubár ich rád zbiera a každý kuchár rád pripravuje. Ak ich raz vyskúšate, zaradia sa medzi vaše obľúbené lesné úlovky.
tags: #kuriatko #jedle #pestovanie