Pestovanie a využitie kustovnice čínskej (Goji) na Slovensku

Presnejšie v tomto slovnom spojení sa najčastejšie jedná o plody rastliny kustovnice čínskej (v tradičnej východnej medicíne sa ďalej používa i sušený koreň) v rôznej podobe. Stretávame sa najčastejšie s plodmi sušenými, zavarenými, naloženými v rôznom alkohole, olejoch, s výťažkami tejto rastliny, dokonca sa výťažky objavujú aj v kozmetických prípravkoch. Táto rastlina je zaradená do skupiny "čínskych životabudičov a „zaručuje“ svojimi účinkami dlhovekosť", čiže patrí medzi rastliny využívané v ázijskej, ale aj európskej prírodnej medicíne k posilneniu organizmu, k celkovému zlepšeniu funkcií orgánov. Nie sú to novo objavené rastliny, ale už po stáročia využívané rastliny, ktoré zažívajú v poslednej dobe renesanciu.

Kustovnica čínska patrí medzi tradičné rastliny čínskej medicíny a k týmto účelom môžeme použiť všetky jej časti, hlavne však plody. V Číne, ako krajine svojho pôvodu, patrí rozsahom pestovania medzi významné liečivé rastliny. Goji, alebo inak kustovnica čínska (Lycium chinense), je cenný ovocný ker, ktorého plody boli po stáročia využívané v tradičnej čínskej medicíne. V tradičnej čínskej medicíne je goji vďaka svojmu obsahu antioxidantov používané na liečenie kardiovaskulárnych a zápalových ochorení, pričom sa neužívajú len samotné bobule, ale tiež výluhy z koreňa alebo listov rastliny. Konzumácia goji vraj tiež pomáha pri poruchách zraku (zelený očný zákal alebo degenerácia žltej škvrny).

Goji, alebo kustovnica čínska (Lycium chinense), je v mnohých východných krajinách považovaná za posvätnú rastlinu, vďaka ktorej sa jej konzumenti dožijú dlhého a zdravého života. Ohlasy na pozitívne účinky tejto rastliny sa dostali postupne aj na naše územie a záujemcov o pestovanie tejto bohatej plodiny stále pribúda.

Charakteristika rastliny

Je to rastlina veľmi bujne (aj v našich podmienkach) rastúca, čiastočne až plne mrazuvzdorná (uvádza sa cca - 23 ° C). Habitom sa jedná o ker dosahujúci výšku až k 3,5m s prevísajúcim charakterom vetiev, ktorý vzniká vďaka vytváraniu dlhých tenších letorastov. Rastlina pochádza z oblasti Ázie, uvádza sa oblasť Číny Ning - Sia. Radí sa do čeľade Solanacea - Ľuľkovité, teda je príbuzná paradajok, zemiakov, baklažánu, tabaku atď. Tomuto zodpovedajú aj kvety, ktoré sú hviezdicovité fialovobiele veľmi podobné napríklad baklažánu. Kvitne v letnom období od júna až do septembra. Rastliny sú obojpohlavné, čiže vytvára samčie aj samičie kvety a opeľujú ich najlepšie včely.

Kustovnica čínska je ker dorastajúci do výšky 2 - 3 m. Pokiaľ porast neudržujeme rezom, rýchlo vytvára súvislé vzájomne popreplietané, ťažko preniknuteľné porasty. Kustovnica čínska je krík, dorastajúci asi 2,5m. Vetvičky sa slabo roztvárajú, listy sú na vetvičkách jednotlivo aj vo zväzkoch po troch. Sú kopijovité až vajcovité. Podľa zemepisnej polohy a klímy kvitne od júna do augusta. Kvety sú sfialovené, opeľované hmyzom. Plodom je červená bobuľa asi 2,5cm pozdĺžne oválna.

Kustovnica je odolný, opadavý ker, ktorý sa v posledných rokoch teší čoraz väčšej obľube. Kustovnica (Lycium barbarum L.), alebo goji, pochádza z tropických alebo teplých oblastí východnej a juhovýchodnej Ázie a Južnej Afriky. Rastliny sa medzi kultivarmi výrazne líšia, od ťahavých po vzpriamené. Goji sa ľahko pestuje a plodí a kvitne počas leta až do prvého mrazu. Na väčšine kultivarov sú prítomné tŕne, ale líšia sa veľkosťou a počtom. Koncom jari má kustovnica naozaj pekné, malé, fialové kvety (hoci niektoré druhy majú zelenkasté alebo krémové kvety) a po nich asi o 4 až 6 týždňov nasledujú malé oranžové až červené plody.

Pestovanie na Slovensku

Rastlina je veľmi bujne (aj v našich podmienkach) rastúca, čiastočne až plne mrazuvzdorná. V podmienkach Slovenska je kustovnica čínska dostatočne mrazuvzdorná len v južnejších oblastiach. Ak ju chceme pestovať vo vyšších polohách Slovenska, vyberáme len tie najteplejšie, slnečné a výhrevné stanovištia a na zimu odporúčame rastliny chrániť pred silnejšími mrazmi prikrytím. Goji, alebo kustovnica čínska, obľubuje slnečné a teplé stanoviská, chránené pred vetrom. Je mimoriadne vhodná do teplejších oblastí Slovenska, kde má dostatok svetla na tvorbu kvalitných plodov.

Na pôdu je rastlina veľmi nenáročná, neznesie iba zamokrené pôdy, dokonca znáša aj ľahké chudobnejšie a zasolené pôdy. Goji nie je náročná na typ pôdy, ale najlepšie rastie v priepustnej, ľahkej a mierne zásaditej pôde. Kustovnica rastie dobre v ľahších pôdach a pôdach chudobných. Pôda by mala mať pH okolo 8, skôr ľahšia pieskovito-ílovitá. Nevhodné sú ílovité a trvale zamokrené pôdy. Vytvára hustý koreňový systém, preto ju môžeme vysadzovať aj na svahy ohrozené eróziou.

Najlepšie je vysádzať v marci až apríly na vzdialenosť 2,5m, v radoch môže byť 1-1,5m. Oplatí sa dať do jamy buď vyzretý hnoj, lepšie kompost. Pevný hnoj sa dáva podľa možnosti na jeseň. Pri výsadbe zabezpečte kustovnici dostatok miesta vo všetkých smeroch, aby rastlina dosiahla plnú veľkosť a plody sa dali ľahko zbierať (asi 1,2 až 1,5 m vo všetkých smeroch). Podobne ako maliny a čučoriedky, aj goji sa dajú vysádzať do nádob. Vyberte si hlbokú nádobu (minimálna veľkosť 20 l), do ktorej sa zmestí dlhý koreň goji. Mala by tiež mať dobré množstvo drenážnych otvorov. Použite črepníkovú zeminu s pridaným štrkom, perlitom alebo hrubým pieskom.

Zalievajte každých 25 dní od konca apríla až do polovice júna podľa možností. Jeden až dva krát v septembri a októbri. Cieľom je zaistiť skoré nasadenie plodov. Novovysadené rastliny goji dobre zavlažujte - pretože rýchlo vysychajú - počas prvého vegetačného obdobia. Hoci je kustovnica po usadení pomerne odolná voči suchu, na usadenie koreňov nových rastlín je potrebné častejšie zavlažovanie. Potreba zavlažovania sa líši v závislosti od typu pôdy a ročného obdobia. Piesočnaté pôdy je potrebné zalievať častejšie ako hlinité, pretože voda z nich rýchlo odteká. Rastliny je možné polievať povrchovým zalievaním, mikropostrekom alebo kvapkovou závlahou. Kvapková závlaha je najúčinnejšou metódou a bráni prerastaniu buriny a chorôb. Ak nemáte k dispozícii kvapkovú závlahu, dobre funguje hlboké polievanie hadicou na spodku rastliny.

Hnojenie goji ide ruka v ruke v reze, pričom sa vykonávajú nie len približne v rovnakom čase, ale ich dopad na plody dokáže byť rovnako rozsiahly. Koncom apríla 500-600kg/ha močoviny, v máji až júli 500-600kg/ha fosforečnanu amonného. Kustovnicu hnojíme pravidelne, na jeseň pridaním maštaľného hnoja, na konci apríla prídavkom močoviny a počas mája a júna aplikujte fosforečnan amónny.

Grafické znázornenie správneho rezu kustovnice

Rez a tvarovanie

Dôležitý je rez. Rastliny rastú veľmi bujne a začínajú rodiť už v druhom roku po výsadbe. Kvalitnú plnú úrodu dosahujú v treťom roku, čiže ako štvorročné rastliny. Jedným zo základných agrotechnických opatrení je rez. Ak vám kustovnica neplodí, je to pravdepodobne spôsobené jeho absenciou alebo je nesprávne urobený. Tvarovací rez kustovnice je pritom pomerne jednoduchý. Treba ho však vykonávať každoročne, a to dostatočne včas - do konca júna. Ak ho neurobíte, rodivosť bude minimálna až nulová a plody budú drobné.

Pri budovaní plodiacej „korunky“ postupujte v niekoľkých krokoch. V prvom kroku treba odstrániť všetky výhony do dvoch tretín kra, ktoré obrastajú kmienik. Ten vytvoríte z niekoľkých nosných, pevných, vztýčených výhonov v prvom roku k sebe zviazaných a upevnených ku kolíku. Pretože kustovnica kmienik prirodzene netvorí, je nutné ho vytvoriť takýmto alebo podobným spôsobom. Do koruny takéhoto „stromčeka“ má potom lepší prístup slnečné žiarenie, vďaka čomu plody lepšie vyzrievajú a sú väčšie.

Nasledujúcim krokom je skrátenie všetkých zostávajúcich výhonkov o tretinu až polovicu, aby sa podporilo sekundárne rozkonárenie. Ak sa neskrátia, budú ďalej pokračovať v predlžujúcom raste na úkor rodivosti a dosiahnu dĺžku niekoľkých metrov. Väčšina kvetov by opadla a len zopár by dozrelo do veľmi malej veľkosti. Rastlina by vydala viac energie na rast ako na tvorbu plodov.

Po reze treba kry prihnojiť základným hnojivom, ktoré sa motykou plytko zapraví do pôdy. Pozor, kustovnica má plytko položený koreňový systém. Vhodné sú napríklad hnojivá Osmocote, Cererit, NPK, Basacote, Nutricote či Plantacote.

Správny rez je kľúčom k bohatej úrode. Plody dozrievajú od augusta do októbra a dajú sa sušiť, mraziť, variť aj lisovať. Goji je nenáročná, dlhoveká a vysoko úžitková rastlina, ktorú ocení každý záhradkár. Rez goji je veľmi dôležitý z pohľadu získavania plodov. Rez preto vykonávame skoro na jar, najlepšie však neskoro na jeseň. Goji sa radí medzi kre, ktoré sa počas plodného obdobia veľmi rozvetvia, preto odporúčame vykonávať hlboký rez, ktorý taktiež plní úlohu presvetlenia.

Jarné prerezávanie sa prevádza od polovice do konca apríla. Odstránime suché vetvičky (kôli dehydratácii) zo zimy. Cieľ letného prerezávania je odstrániť posiľňujúce výhonky z hlavného kmeňa a hlavných vetvičiek. Avšak, pokiaľ vznikla v korune medzera alebo predĺženie kmeňa odumiera, udržujte ich a skracujte po druhotnom rozvetvení. Zimné prerezávanie sa prevádza po zbere alebo v februári a marci ďalší rok. Odstráňte silné výhony zo spodu a vnútri koruny. Použite silné výhony vyštipovaním k vyplneniu koruny a predĺženiu plodného obdobia. Zrežte prerastené výhony. Najnižšie výhony by mali byť 30cm nad zemou.

Zber a spracovanie plodov

Plody sa zberajú postupnou prebierkou (na plantážach každý týždeň) po dobu približne jeden až dva mesiace. Zrenie prebieha podľa podmienok od júla do októbra. Optimálny zber je, keď ovocie je zrelé na 80-90%. Vyvarujte sa zberu po daždi.

Plody goji zberajte, keď dosiahnu plnú farbu (približne 35 dní po úplnom rozkvitnutí). Na rozdiel od niektorých druhov ovocia, ktoré sa dajú z rastlín vytriasť alebo obrať pomocou mechanických zberačov, plody goji sa musia zbierať ručne, pretože sa nedajú ľahko oddeliť od stonky a otlačené bobule sčernejú. Rastliny tiež neustále vytvárajú nové kvety, takže ovocie dozrieva počas dlhého časového obdobia.

Listy je možné zbierať aj počas celého roka a konzumovať ich čerstvé alebo sušené. Plody môžete sušiť, odšťavovať, mraziť alebo jesť čerstvé. Pravdepodobne najbežnejším spôsobom konzumácie je sušené ovocie podobné hrozienkam a môžete ich konzumovať samotné alebo použiť pri pečení. Sušené bobule tiež môžete cez noc namočiť do vody a získate šťavu bohatú na živiny. Bobule sa dajú dobre zmraziť a rozmraziť, pričom si zachovajú svoju farbu a chuť.

Sušenie

Vzduchom: rozmiestnite plody vo vrstve 2cm a behom sušenia ich neotáčajte pokiaľ nie sú suché.Mechanická dehydratácia: k sušeniu použite prúd horúceho vzduchu. Sušiarna je rozdelená do troch teplotných sekcií. V prvej je teplota 40-50°C a plody sa tu nechajú 24hodín. V druhej sekcii je teplota 50-55°C, kde zostanú 36 hodín. V tretej je teplota 55-65°C a tu ostanú 24 hodín.

Nutričná hodnota a účinky

Goji býva ospevované predovšetkým kvôli svojej vysokej výživovej hodnote. Bobule obsahujú jedenásť minerálov, osemnásť aminokyselín, šesť základných vitamínov, stopové prvky, polysacharidy, mastné kyseliny, karotenoidy (napr. Beta karotén), fenol, kyselinu linoleovú, antioxidanty a iné.

V tradičnej čínskej medicíne je goji vďaka svojmu obsahu antioxidantov používané na liečenie kardiovaskulárnych a zápalových ochorení, pričom sa neužívajú len samotné bobule, ale tiež výluhy z koreňa alebo listov rastliny. Konzumácia goji vraj tiež pomáha pri poruchách zraku (zelený očný zákal alebo degenerácia žltej škvrny).

Podľa tradičnej medicíny majú kou-čchi sladkú chuť, neutrálnu povahu a pôsobia na meridiány pečene a ľadvín, ďalej vyživujú krv, rozháňajú jing a jang, tonizujú pečeň a ľadviny, zvlhčujú pľúca tiež zlepšujú zrak, ktorého ostrosť podľa tradičnej čínskej medicíny závisí práve od stavu pečene. Tradičná čínska medicína je využívaná aj v liečebných formuláciách pri liečbe chorôb z nedostatku jingu, ktoré sú sprevádzané smädom, vrátane napr. tuberkulózy či cukrovky v ich začiatkoch, ďalej pri závratoch, zhoršenom videní a chronickom kašli.

Moderné výskumy - Múdrosť starých Číňanov potvrdil i nedávny výskum plodov kustovnice čínskej. Bolo zistené, že kou- čchi podporujú imunitný systém, odozvu organizmu a redukujú počet antigénov, ktoré súvisia s alergickými chorobami. Z tohto dôvodu aj pri liečbe lupienky (často pri kondícii súvisiacej s nedostatkom jingu). Kustovnica rovnako zvyšuje fagocytózu retikuloendotelového systému, zlepšuje imunitu a krvotvorbu a ovplyvňuje zníženie krvného tlaku. Rovnako afrodiaálne vlastnosti plodov kustovnice boli do istej miery preukázané. Keď totiž muži, ktorý mali problém s potenciou, užívali kou-čchi alebo likér z nej pripravený, zvýšila sa im hladina mužských pohlavných hormónov v ich krvi a pacienti boli vitálnejší.

Účinný betain - kou - čchi obsahujú betakarotén, vitamín C, vitamíny B1 a B2, betasitosterol, kyselinu linolovú, imunologicky aktívne polysacharidy, seskviterpenoidy a zlúčeninu betain. V sedemdesiatych rokoch bolo preukázané, že betain lieči rôzne chronické pečeňové choroby a priaznivo pôsobí na regeneráciu pečeňových buniek. Ďalej podporuje rast, znižuje hladinu cukru v krvi a hladinu krvných lipidov. Keď bol betain podávaní myšiam, znížila sa i nich hladina choresterolu a cukru v krvi, u zajacov tlmil vznik aterosklerózy.

Odborníci sa na módny zázrak pozerajú skepticky. Niektorí dokonca varujú, že goji môže byť len marketingovým trikom a nafúknutou bublinou - táto verzia je trochu podporovaná faktom, že liečivé účinky goji nie sú doložené, neexistujú takmer žiadne odborné štúdie ani posudky. Existujú len dva čiastkové výskumy - jeden ukazuje, že pacienti s rakovinou reagujú na liečbu lepšie, ak užívajú goji. Nikto však tomuto ovociu neupiera miesto v zdravom jedálničku - bobule goji sú rozhodne veľmi zdravé. Niektorí ho dokonca označujú za najhodnotnejšie ovocie na planéte, hoci ide skôr o nadsázku a marketing.

Osobné skúsenosti s užívaním goji:

Goji som objavil v roku 2009. Mal som vtedy presne 33 rokov. Spávať v noci bez ponožiek bola pre mňa nepredstaviteľná záležitosť. Išlo o to, že ako náhle ma trochu v noci „ofúklo“, alebo som mal studené nohy, tak hneď na druhý deň som „cítil“ hrdlo. Hrdlo ma bolel takým spôsobom, že som väčšinou v tom lepšom prípade nedokázal 3-5 dní poriadne prehĺtať, prípadne som musel používať antibiotiká. Ročné obdobie nezohrávalo v mojom prípade žiadnu rolu.
A vtedy sa to stalo. Nasypal som si do dlane plody goji a pomaly som ho prežúval na kašu a potom prehltol. A tak som to robil každý jeden deň. Hrdlo ma za deň, dva prestalo bolieť.
Goji som od vtedy jedol denne - dal som ho vyluhovať do čaju, ten som vypil a goji som zjedol. To ma časom omrzelo a nechutilo mi v čaji.
Takže teraz zjem goji niekedy len 1x za týždeň, pokiaľ nezabudnem... a nedodržiavam pravidelnosť. Odvtedy, keď mám čo i len malý náznak, alebo pocit, že by ma išlo bolieť hrdlo, tak za hrsť nasypem do úst a pomaly požujem na kašu a prehltnem. Náznak bolesti je preč.
Moje zhrnutie a konštatovanie je také, že či mi veríte alebo nie, tak od roku 2009 ma nebolelo hrdlo a nebol som chorý. Pochybnosti o kvalitách goji sa však týkajú jeho schopnosti liečiť ochorenia.

Možné problémy a rozlíšenie od príbuzných druhov

Vzhľadom k tomu, že je Goji v čeľade ľuľkovitých, Kustovnicu čínsku "trápi" najčastejšie, tak ako mnoho iných rastlín múčnatka, pleseň zemiaková. Múčnatka je plesňové ochorenie, ktoré vo vlhkých podmienkach vytvára biele práškové škvrny na listoch a stonkách. V teplejšom počasí sa na nich môžu objavovať molice skleníkové, alebo rôzne druhy vší a molíc.

Tak ako kľukva (Cranberry) sa mylne považuje za brusnicu, je to podobné aj s kustovnicou. Wolfberry (anglický zľudovelý názov), ktorý sa používa už dlhoročne vo Veľkej Británii mylne predajcovia označujú ako Goji (Lycium chinense). Jedná sa o Európsku "sestru" tejto kustovnice (Lycium barbarum), ktorá invazívne rastie aj u nás. A nemá úplne rovnaké účinky a množstvo plodov. Môžete ju vidieť vo viniciach, popri cestách a pod. Žiaľ aj u nás na Slovensku jeden veľmi známy (najznámejší) zásielkový obchod s rastlinami predával roky odrodu kustovnica cudzia (Lycium barbarum L). Ani po mojich výzvach a listoch nereagovali. Snažil som sa im vysvetliť, že to čo oni predávajú ako GOJI - kustovnicu čínsku, je obyčajná invazívna rastlina, ktorá rastie u nás popri cestách. Bez reakcie zrazu začali po rokoch predávať už GOJI, ktoré by mohlo byť už pravou kustovnicou čínskou. Nám trvalo roky, kým sme prišli na to, prečo nám od nich kúpené GOJI len bohato kvitlo, ale stále nerodilo.

V našich podmienkach plody kustovnice čínskej dozrievajú len maximálne do 300 m n.m., preto k liečebným účinkom je možné použiť len vňať, listy príp. korene. Bobule dozrievajú len v priaznivých, teplejších krajinách.

Pestujte si doma super výživné goji bobule

Recepty s goji

Ak nás nezaujme jedinečná sladkokyslá chuť a nechceme ich teda jesť samotné, môžeme ich (podobne ako hrozienka) vmiešavať do rozmanitých cereálnych kaší, múčnikov či ovocných šalátov. Ak vám vadí, že sú trochu tvrdšie, nechajte ich vylúhovať v horúcej vode alebo v čaji, kde tvrdé plody napučia a zmäknú, a potom ich môžete zjesť.

1. Polievka s kustovnicou

Kustovnicu dáme do misky a zalejeme vodou.
Na oleji speníme cibuľku, pridáme chilli, kustovnicu a pasírované paradajky.
Potom všetko zalejeme 0,5l vývarom, ktorý sme si urobili zaliatím bujónu vriacou vodou.
Na úplný záver pridáme nasekanú petržlenovú vňať.

2. Cuketa s goji

Pripravíme si cuketu - umyjeme, ošúpeme, pozdĺžne prerežeme, vydlabeme stred a najemno postrúhame.
Zmiešame ju s vajcom, cukrom (buď trstinovým alebo ho zameníme za MED), múkou (špaldovou), práškom do pečiva, olejom a nakoniec pridáme rozpustenú čokoládu (kvalitnú) vymiešanú s maslom.
Pridáme goji - "ovocie šťastia", a potom už čo len chceme.

3. Energetické guľky

Goji a hrozienka namočíme na cca hodinu do teplej vody. Do mixéra s ostrým nožom vložíme orechy, môžeme ich dať aj trochu viac, scedené goji a hrozienka a dôkladne rozmixujeme. Ak sa nám bude zdať hmota kyslejšia, môžeme pridať lyžicu medu. Hmotu zľahka natlačíme do formy na muffiny, papierové košíčky môžeme ale nemusíme použiť. Po schladení by sa mali dať vyklopiť, ale nemusíme to riskovať. Kým pripravíme náplň, vložíme predpripravené košíčky do mrazničky.

4. Jablkovo-banánové košíčky s goji

Jablká očistíme a nakrájame na menšie kúsky, pridáme k nim nakrájaný banán, citrónovú šťavu a kokosový olej a dôkladne rozmixujeme na hladký krém. Ak by náplň bola kyslá, čo nepredpokladám, tak môžeme pridať med, agáve sirup. Jablkovo banánovú náplň pridáme do košíčkov, vrch môžeme ozdobiť strúhaným kokosom, goji a dáme aspoň na hodinku stuhnúť do mrazničky.

Cena je dosť vysoká, ale každý aj menej schopný pestovateľ akýchkoľvek rastlín zvládne pestovať kustovnicu - GOJI- sám, výrazne sa tým ušetrí rodinný rozpočet. Rady ohľadne pestovania som popísal vyššie.

tags: #kustovnica #cinska #pestovanie #na #slovensku