Kvaka: Pestovanie, Vlastnosti a Využitie Zabudnutej Zeleniny

Kvaka je chutná a zdravá zelenina, ktorá sa v minulosti na našom území pestovala vo veľkom. Neskôr ju vytlačili nové druhy dovezené z Ameriky, medzi nimi hlavne zemiaky. Kvaka alebo celým menom brukev repka kvaka, ľudovo tiež dumlík, koliennik alebo kvak, je dvojročná rastlina z čeľade kapustovité. Táto zelenina je známa od staroveku, kedy sa preukázateľne pestovala v Stredomorí. Pravdepodobne vznikla krížením iných dvoch kapustovitých zelenín, a to kapusty kapustovej a kapusty repáku. Zaujímavé je, že o Turíne sa zmieňujú tak slávni autori ako Hérodotos (staroveké Grécko) alebo Plinius starší (staroveký Rím). Kvaka (Brassica napus subsp. napobrassica), niekedy ľudovo nazývaná turín či runkla, je svojím charakterom a využitím podobná okrúhlici. Turín je veľmi zaujímavou zeleninou, a preto je škoda, že je v súčasnosti trochu zabúdaný. Kvaka je svojím charakterom a využitím podobná okrúhlici.

Kvaka obsahuje pomerne veľké množstvo vlákniny a vody, preto sa môže pochváliť nízkou kalorickou hodnotou. Okrem toho telu dodá potrebné vitamíny a minerály, najmä vitamíny C, A, B, K a draslík, fosfor, horčík a vápnik. Jej konzumácia má priaznivý efekt na imunitu, srdcovo-cievny systém a podporuje trávenie. Vhodná je aj pri cukrovke a potláča rozvoj rakovinových buniek (najúčinnejšia je v surovom stave). Kvaka je veľmi zdravá a má preukázateľne liečivé účinky - je skvelým zdrojom vitamínu A, dokonca ho má údajne zo všetkých druhov zeleniny najviac. Okrem toho obsahuje vitamín C, rastlinné bielkoviny, karotén, draslík a vápnik. V zvýšenej miere ju konzumujte pri zlomeninách a osteoporóze. Listy obsahujú tiež dôležitú kyselinu listovú, ktorej nedostatok spôsobuje okrem iného i vznik depresií. Ideálna je jej konzumácia pri redukčných diétach a detoxikačných kúrach, je totiž plná vlákniny a zhruba z 90 % je tvorená vodou. Listy kvaky sú bohaté na vápnik, preto je vhodná pri liečbe zlomenín. Obsahuje tiež vysoké množstvo antioxidantov a vlákniny, napomáha účinnej detoxikácii a dobrému tráveniu. Priaznivo pôsobí na srdcovocievnu sústavu a prítomné glukozinoláty potláčajú rozvoj rakovinových buniek.

Pestovanie kvaky

Kvaka je nenáročná plodina a v našich zemepisných šírkach sa jej veľmi dobre darí. Obľubuje slnečné stanoviská s výživnou pôdou a na svoj rast potrebuje dostatok miesta. Kvaka je nenáročná plodina a počas vegetačného obdobia nepotrebuje takmer žiadnu starostlivosť. Len v prípade sucha je potrebné ju poliať. Kvaka potrebuje na svoj vývoj naozaj veľa živín. Znesie sypké hnojivo aj hnojivo rozpustné, ale je potrebné ho aplikovať každých 14 dní, a to buď zapraviť do pôdy, alebo zálievkou ku koreňom. Výborne sa hodí Hnojík, pretože sa dá použiť oboma spôsobmi. Kvaka nie je príliš náročná. Kvaka porastie na hlinito-piesočnatej, piesočnato-hlinitej, hlinitej, aj hlinito-ílovitej pôde. Neznáša len samotný piesok, alebo naopak samotný íl. Kvaka je nenáročná na pestovanie a dobre sa jej darí v hlinitých a mierne kyslých pôdach s dostatkom živín.

Semená kvaky vysejte priamo na záhon v priebehu apríla až mája. Výsev môžete pokojne posunúť aj o mesiac neskôr a úrodu zberať až na konci jesene. Kvaku je najlepšie vysievať priamo na konečné pestovateľské miesto v záhone. Pripravte si miesto, ako je vysvetlené vyššie, a potom urobte plytkú cestičku hlbokú asi 2 cm. Zalejte pozdĺž základne a keď sa voda vsiakne zasejte semená natenko. Medzi riadkami si ponechajte 40 cm medzeru. Keď majú sadenice 3 týždne, prerieďte ich na vzdialenosť 20 cm od seba. Kvaku môžete zasiať vo vnútri od polovice jari, do modulárnych podnosov naplnených viacúčelovým kompostom, aby ste znížili narušenie koreňov pri presádzaní vonku. Kvaku by sa mala vysievať od konca mája do začiatku júna a pestovať ako jesenná plodina, pretože sa vyvíja pomaly, potrebuje čas na vytvorenie koreňa a tiež neznáša letné horúčavy. Kvaku je možné zasiať, keď pôda dosiahne 4 °C. Semená klíčia najlepšie pri 15-30 °C a vzídu za cca 7-10 dní. Korene kvaky sa najlepšie vyvíjajú, keď sú teploty nižšie ako 24 °C. Vyberte si otvorené, slnečné miesto s vlhkou, ale voľne priepustnou pôdou, ktorá je veľmi úrodná a pridajte záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj. Môžete použiť aj všeobecné hnojivo s obsahom stopových prvkov. Ak je vaša pôda kyslá, aplikujte vápno na zvýšenie pH. Pred siatím alebo výsadbou odstráňte burinu a všetky veľké kamene a pôdu dobre spevnite prechádzaním sa po jej povrchu. Potom zhrabte úroveň pôdy a vytvorte jemnú, drobivú štruktúru. Kvaka ´Magres´ je vynikajúca koreňová zelenina, ktorá je vhodná na priamy konzum ale aj na tepelnú úpravu. Tvarovo vyrovnaný koreň má atraktívnu fialovú farbu a veľmi dobrú skladovateľnosť. Dužina má jemne žltkastú farbu. Odroda je vhodná na jarné a skoré letné výsevy ale je aj tolerantná voči mrazu pre pestovanie vo vyšších polohách. Pestovanie: Kvaka sa ľahko pestuje. Vysievame najlepšie v období apríl - máj na hrobčeky do sponu 45 x 20 cm do hĺbky 1,5 cm. Zberá sa za 20 až 24 týždňov od výsevu. Semená vysievame do voľnej pôdy v apríli až máji. Zber potom prebieha v septembri až októbri. Ak ju nemáte kde uskladniť, zberajte ju priebežne, v pôde ju môžete nechať pokojne až do decembra. Bez problémov znesie i teplotu -5 °C, krátkodobo i -10 °C. Semená vysievame riedko, do riadkov vzdialených cca 40 centimetrov od seba. Po výseve pravidelne zalievame, aby klíčky nevyschli. Vzídené rastlinky jednotíme na vzdialenosť 25 až 30 centimetrov. V období vegetácie záhon pravidelne okopávame a zbavujeme buriny.

Kvaku si môžete tiež predpestovať. V takom prípade vysejte semienka do pripravených nádob v interiéri už v marci. Mladé rastlinky kvaky pravidelne zalievajte, kým sa dobre nezakorenia. Potom sa snažte udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú zavlažovaním počas suchých období, aby ste zabránili praskaniu a drevnateniu buliev a aby sa zabránilo múčnatke na listoch. Na ochranu sadeníc pred mrazom (skorým alebo neskorým) a hmyzom použite látkové kryty. Aplikujte organický mulč (pokosená tráva, lístie, slama a kompost) okolo rastlín počas leta, keď teploty stúpajú. Mulčovanie ochladzuje pôdu, znižuje vodný stres a udržiava vlhkosť v pôde. Kolísanie vlhkosti spôsobuje poruchy koreňov, ako je praskanie, drevnaté buľvy a hutnosť, a prispievajú k horkej chuti. Aplikujte ¼ šálky na 3 m radu dusíkatého hnojiva 6 týždňov po vzídení (v lete), aby ste podporili rýchly rast rastlín. Udržujte sadenice a mladé rastliny kvaky bez buriny, aby ste znížili súťaž o svetlo, vodu a živiny. Kvaka potrebuje veľa vody, aby dobre rástla, a nemala by sa nechať vyschnúť, pretože korene sa môžu rozštiepiť alebo zhorknúť.

Choroby a škodcovia

Hoci je kvaka odolná voči mnohým chorobám a škodcom, existujú niektorí škodcovia, ktorí môžu spôsobiť problémy. Medzi najčastejšie patria:

Vošky: Tieto malé hmyzy sa živia rastlinnými šťavami a môžu oslabiť rastlinu.
Babcínovité larvy: Larvy týchto chrobákov sa živia koreňmi a neskôr buľvami, ktoré celé prevŕtajú.
Slimáky a slizniaky: Tieto mäkkýše si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.
Pleseň: Spôsobuje biely, prašný povlak na listoch, stonkoch a kvetoch. Najviac sú postihnuté spodné listy, ale pleseň sa môže objaviť na ktorejkoľvek nadzemnej časti rastliny.

Prevencia a včasná identifikácia sú kľúčové pri ochrane vašej úrody.

Zber a skladovanie

Kvaka je veľmi všestranná a dá sa zbierať v akejkoľvek veľkosti, ktorú uprednostňujete - ako mikrozeleninu už po niekoľkých týždňoch, ako mladé buľvy s priemerom cca 5 cm alebo najčastejšie, keď má priemer 10-15 cm. Kvaka je zvyčajne pripravená na zber od skorej jesene, ale môžete ju nechať v zemi až do zimy alebo dokonca do jari a zberať ju, kedykoľvek to bude potrebné. V závislosti od toho, kedy ste kvaku vysiali, môžete vyrastené buľvy zberať od septembra až do decembra. Zber býva obvykle v septembri až októbri. Kvaka by sa mala vysievať od konca mája do začiatku júna a pestovať ako jesenná plodina, pretože sa vyvíja pomaly, potrebuje čas na vytvorenie koreňa a tiež neznáša letné horúčavy. Zberá sa za 20 až 24 týždňov od výsevu. Koreň sa zbiera podľa potreby od jesene až do prvých mrazov. Kvaka Champion dozrieva približne 90 - 120 dní po výseve. Kvaka má osrienené listy, žlté tóny a je náročnejšia na teplú polohu a výživnejšie pôdy. Vysievame ju v apríli až máji, vyžaduje dostatok miesta - spon aspoň 40 x 40 cm. Zber býva obvykle v septembri až októbri. Kvaka nie je príliš náročná. Kvaka porastie na hlinito-piesočnatej, piesočnato-hlinitej, hlinitej, aj hlinito-ílovitej pôde. Neznáša len samotný piesok, alebo naopak samotný íl. Turín by mal zostať v krajine čo najdlhšie, ale zase nie do prvých mrazíkov. Najlepším uskladnením je krecht (ako pri ostatnej podobnej zelenine). Menšie množstvo sa dá skladovať v sklepe, ale musí tu byť chladno. Ak je pravdepodobné, že pôda zamrzne, zozbierajte korene a uložte ich do nádob so zeminou alebo kompostom v chladnej kôlni, garáži alebo koreňovej pivnici - ideálna teplota by mala byť 0-4 °C a relatívna vlhkosť by mala byť 95%. Ak tieto možnosti skladovania nemáte, očistené buľvy môžete skladovať v chladničke, kde vám vydržia cca 1-2 týždne. Pri zbere kvaku zrežete tak, že necháte cca 2 centimetre listov nad buľvou. Podobne ako ostatnú koreňovú zeleninu ju dajte do debny s pieskom, ktorá drží vlhkosť, a potom uložte do pivnice. Takto uložené buľvy vám vydržia až do jari a pritom nesplesnivejú, pretože piesok dýcha. Ak nemáte pivnicu, môžete rastliny založiť do pôdy v skleníku či v parenisku. Kvaka Champion je osvedčená odroda s výnimočne chutnými koreňmi, ktoré sa vyznačujú jemnou dužinou a sladkastou chuťou. Popis ploduKorene kvaky Champion sú guľaté až mierne sploštené, s hladkou žltooranžovou šupkou a krémovo-žltou dužinou.

Využitie v kuchyni

Kvaka je vynikajúca čerstvá, napríklad, ako súčasť zeleninových štiav. Môžete ju tepelne upraviť, podobne ako zemiaky. Kvaková kaša poslúži ako vynikajúca príloha k mäsu a obľúbené sú tiež pečené kvakové hranolky. Za skúšku určite stoja kvakové placky alebo polievka. Máte radi sladké? Listy nevyhadzujte, sú vhodné na konzumáciu a bohaté na obsah vápnika. Kvaka má lahodnú chuť a množstvo prospešných látok, ktoré telo ocení najmä v zime. Kvaku môžete konzumovať surovú, varenú, pečenú, ale môžete ju aj nakladať. Mladé listy kvaky sa považujú za vynikajúcu listovú zeleniny a môžu sa konzumovať surové. Kvaka je veľmi všestranná a dá sa zbierať v akejkoľvek veľkosti, ktorú uprednostňujete - ako mikrozeleninu už po niekoľkých týždňoch, ako mladé buľvy s priemerom cca 5 cm alebo najčastejšie, keď má priemer 10-15 cm. Kvaka je chutná pečená alebo uvarená a popučená s maslom alebo sa používa do polievok, dusených pokrmov a podobne. Kvaka je vynikajúca koreňová zelenina, ktorá je vhodná na priamy konzum ale aj na tepelnú úpravu. Kvaku môžete konzumovať surovú, varenú, pečenú, ale môžete ju aj nakladať. Mladé listy kvaky sa považujú za vynikajúcu listovú zeleniny a môžu sa konzumovať surové. Kvaka má lahodnú chuť a množstvo prospešných látok, ktoré telo ocení najmä v zime. Kvaka je veľmi všestranná a dá sa zbierať v akejkoľvek veľkosti, ktorú uprednostňujete - ako mikrozeleninu už po niekoľkých týždňoch, ako mladé buľvy s priemerom cca 5 cm alebo najčastejšie, keď má priemer 10-15 cm. Kvaka je chutná pečená alebo uvarená a popučená s maslom alebo sa používa do polievok, dusených pokrmov a podobne. Kvaka je vynikajúca koreňová zelenina, ktorá je vhodná na priamy konzum ale aj na tepelnú úpravu. Kvaka je chutná pečená alebo uvarená a popučená s maslom alebo sa používa do polievok, dusených pokrmov a podobne. V kuchyni má široké využitie - pripraviť z nej môžete kašu, pyré, hodí sa do polievok, omáčok, k dusenému mäsu, výborne chutí pečená v trúbe, upraviť sa dá i ako kapusta, výborné sú aj kvakové hranolky osmažené na oleji. Dá sa naložiť na kyslo alebo ako kvasená zelenina. Mladé buľvy sa dajú konzumovať i surové, sú skvelým doplnkom šalátov, kam môžete pridať tiež jej listy.

Recept na polievku z kvaky

Budete potrebovať:

1/2 kvaka alebo jeden menší
1 stredný zemiakov
1 mrkva
1/4 zeleru
Kúsok póru alebo niekoľko jarných cibuliek
Sterilizovaný zelený hrášok
Kúsok masla
100 ml smotany
1 l vývaru
Štipka muškátového orieška
Soľ
Opečenú klobásu na ozdobu (nemusí byť)

Postup: Kvaka, zemiakov, mrkva a zeler olúpeme a nakrájame na kocky. Na masle orestujeme nakrájaný pór alebo jarné cibuľky, vložíme ostatnú zeleninu (okrem hrášku), osolíme, pridáme muškátový oriešok a zalejeme vývarom. Varíme domäkka, ku koncu pridáme sterilizovaný hrášok. Potom časť zeleniny vyberieme, zvyšok rozmixujeme. Pridáme nerozmixovanú zeleninu, smotanu a popr. dochutíme. Podávame ozdobené opečenou klobásou.

Recept na hranolky z kvaky

Budete potrebovať:

1 kvaka
1 lyžicu oleja
Bylinky (tymián, rozmarín atď.)
Štipku sušeného cesnaku
Soľ

Postup: Kvaka olúpte a nakrájajte na cca 1 cm široké plátky, tie potom na hranolky. Vhoďte do osolenej vriacej vody a povarte asi 5 minút. Sceďte, dajte do misky, pokvapkajte olejom, posypte bylinkami a soľou, prehoďte, aby boli dobre obalené.

tags: #kvaka #pestovanie #semena