Potosovec (Divý Janko): Nenáročná rastlina s mnohými benefitmi

Potosovec, známy aj ako Divý Janko alebo Divý Jano, je jednou z najobľúbenejších izbových rastlín pre svoju nenáročnosť a schopnosť rásť aj v menej ideálnych podmienkach. Táto krásna rastlina so srdcovitými listami je skvelou voľbou pre začiatočníkov aj skúsených pestovateľov. V posledných rokoch sa z tejto dlho prehliadanej izbovej rastliny stáva štýlový doplnok interiérov, a to najmä vďaka atraktívnym odrodám a skvelým vlastnostiam, ktoré ponúka.

Potosovec (Epipremnum aureum), ľudovo zvaný aj Divý Janko, je obľúbená ťahavá rastlinka, ktorá už dlhé roky zdobí mnohé poličky a skrine v domácnostiach aj kanceláriách. Má lesklé, srdcovité listy, ktoré sú zelené s bledými pruhmi. Listy môžu byť hladké alebo mramorované. Rastlina sa obvykle pestuje ako popínavá liana, a preto jej dlhé stonky môžu byť usmerňované na oporu, ak sa chce dosiahnuť kompaktný a bujný rast. V zahraničí má však mnoho názvov napríklad: diabolský brečtan (z angličtiny Devil’s ivy), zlatý pothos (golden pothos), cejlónska popínavá rastlina (ceylon creeper), či dokonca poľovnícke rúcho (hunter’s robe).

Dôvod, prečo sa teší toľkým názvom, je najpravdepodobnejšie ten, že je prvou voľbou všetkých začiatočníkov vo svete rastlín. Potosovec je skutočne nenáročná, ťahavá izbovka, ktorá znesie aj minimum svetla a je nenáročná na zálievku. Ideálny je pre zábudlivcov a ľudí, ktorí nie sú často doma. Potosovec je výnimočne nenáročná rastlina, ideálna pre začiatočníkov, ale aj pre tých, ktorí nemajú času nazvyš. Dokáže prežiť aj s minimálnou pozornosťou.

Pestovanie a starostlivosť

Pestovať potosovec zvládne aj pestovateľ-začiatočník. Rastlina sa dobre prispôsobí rôznym podmienkam. Výborne sa jej bude dariť, ak jej doprajete svetlo bez priameho slnka, pretože priame slnečné lúče môžu spáliť listy, no dobre znáša aj rozptýlené či stredné svetlo. Nemá rada priame slnko, preto je lepšie ju umiestniť tam, kde bude mať dostatok svetla, no bez priamych slnečných lúčov. Toleruje aj umiestnenie ďalej od okna. Pri umiestňovaní potosovca svojej kreativite nemusíte klásť medze. Vytvorte si modernú mestskú džungľu, ktorá zaručene upúta pozornosť a zaveste svoj potos na strop pomocou makramé či závesného kvetináča. Izbové rastliny v závesnom kvetináči sú hitom posledného roka. Dokážu nahradiť obrazy a dodajú obývačke prírodný vzhľad. Najvhodnejšie izbové rastliny do závesného kvetináča sú ťahavé, nenáročné na údržbu a svetlo.

Pôda by mala byť mierne vlhká, a zalievajte ju len vtedy, keď vrchná vrstva preschne. Potosovec je pomerne náchylný na hnilobu koreňov, preto treba dávať pozor na premokrenie. Potos treba poliať, až keď zemina preschne. Lepšie zvládne mierne preschnutie substrátu než príliš časté polievanie. V zimných mesiacoch, keď rastlina vstupuje do obdobia pomalšieho rastu, znížime zálievku a predĺžime intervaly medzi polievaním. Vyžaduje priepustný substrát, ktorý polievame až po miernom preschnutí. Nesmie stáť vo vode, aby sa zabránilo hnilobe koreňov.

Rastline sa najlepšie darí v dobre priepustnom substráte a ocení aj občasné hnojenie počas vegetačnej sezóny (jar-leto), ktoré podporí jej zdravý rast a vitalitu. Je nenáročný na hnojenie. V domácich podmienkach nekvitne, preto ju hnojíme hnojivom pre rastliny okrasné listom, stačí občas. Vo svojej tropickej domovine kvitne až na výhonkoch dlhých niekoľko desiatok metrov.

Optimálna teplota pre rast je medzi 18-29 °C. Potosovec má veľmi rád aj vyššiu vzdušnú vlhkosť a rosenie listov, no zaobíde sa aj bez neho. Preferuje strednú až vyššiu vlhkosť vzduchu, takže miestnosti s vysokou vlhkosťou ako kúpeľňa sú pre ňu ideálne.

Potosovec ocení pravidelné čistenie listov od prachu a priebežné odstraňovanie žltnúcich lístkov. Pokiaľ máte svoj potos umiestnený v závesnom kvetináči alebo listy voľne visia z police či skrine, nemusíte pothos zastrihávať. Pokiaľ však začína byť príliš dlhý alebo prípadne sa vám zdá riedky, môžete spraviť odrezky, tie zakoreniť a zasadiť späť k „materskej rastline“. Staršie rastliny majú dlhé výhonky, ktoré môžete upevňovať o konštrukciu a ťahať do výšky pomocou sponiek a drôtikov, alebo ich nechajte voľne visieť zo skrinky. Keď sa vám budú zdať výhonky príliš dlhé, nebojte sa ich odstrihnúť. Z očka pod rezom zvykne vyrásť nový púčik.

Rozmnožovanie

Potosovec sa dá veľmi jednoducho rozmnožovať odrezkami. Stačí odrezať časť stonky so zdravými listami, vložiť ju do vody a čakať, kým sa vytvoria korene. Ideálna metóda na rozmnožovanie tejto rastliny je zakoreňovanie odrezkov vo vode. Najlepšie na jar alebo počas leta si môžeme potosovec rozmnožiť. Odstrihneme jeden alebo viac výhonkov. Vodu do pohára s odrezkami priebežne dolievame, občas ju vymeníme. Sledujeme tvorbu koreňov. Do kvetináča vysadíme dva až tri výhonky s korienkami. Tip: Pri presádzaní môžete rastlinu zahustiť pridaním viacerých odrezkov do jedného kvetináča, čím docielite plnší a bujnejší vzhľad.

Rozmnožovanie figovníka

Benefity

Potosovec je považovaný za prírodný čistič vzduchu, pretože pomáha odstraňovať prchavé organické zlúčeniny v domácnostiach. Áno, potosovec naozaj čistí vzduch vo svojom okolí. Výskum NASA ju dokonca zaradil medzi rastliny s najlepšou schopnosťou čistiť zo vzduchu toxíny. Odstraňujú z neho napríklad formaldehyd, toluén, xylén či beznén. Cez dýchacie orgány rastlín - prieduchy - sa škodliviny dostávajú do jej tela kde sa rozložia. Pre túto vlastnosť je Scindapsus ideálnou zeleňou do kancelárií a domácností. Pomáha odstraňovať niektoré škodlivé látky zo vzduchu a prispieva k príjemnejšej domácnosti.

Odrody

Existuje množstvo zaujímavých odrôd Potosovca, ktoré sa líšia sfarbením a vzorom listov:

Epipremnum aureum ‘Marble Queen’
Epipremnum aureum ‘Snow Queen’
Epipremnum aureum ‘Neon’
Epipremnum aureum ‘Golden Pothos’
Epipremnum aureum ‘Pearls and Jade’
Epipremnum pinnatum ‘Cebu Blue’ (aj keď táto odroda patrí už k inému druhu)

Dôležité informácie

Pothosy sa môžu dorastať až do dĺžky 20 metrov. V domácich podmienkach mávajú väčšinou okolo jedného či dvoch metrov. Listy sa môžu dorásť do veľkosti 100 na 45 centimetrov.

Je dobré vedieť, že potosovec je pri požití jedovatý. Patrí však medzi menej nebezpečné izbové rastliny. Epipremnum / pothosy sú jedovaté pre domácich miláčikov.

Pothosy sú rastliny nenáročné na zálievku aj svetelné podmienky. Najlepšie sa pothosu darí na svetlom mieste bez priameho slnka. Veľmi dobre však znáša aj umiestnenie v polotieni aj tieni. Nesmie však byť v miestnosti úplne bez svetla, ani naň nemôže svietiť priame slnečné svetlo. Panašované variety potrebujú svetlo o čosi viacej, pretože biele a žlté miesta neobsahujú chlorofyl a preto je pre tieto rastlinky náročnejšie fotosyntetizovať. Pri nedostatku svetla sa listy panašovaných odrôd nesfarbia a potos ostane zelený.

Listy epipremna môžu časom zachytávať prach, čo môže obmedzovať ich schopnosť prijímať svetlo. Bledé listy môžu signalizovať nedostatok svetla.

Pothosy je dobré presadiť každý rok, dva do novej zeminy, ktorá obsahuje dostatok živín, keďže z tej starej ich už rastlinka vyčerpala. Nový črepník by mal mať len o jeden, až dva centimetre väčší priemer ako ten pôvodný. Pre othosy je vhodný substrát pre zelené izbové rastliny. Nevyžaduje pravidelné presádzanie, stačí raz za pár rokov, keď začne byť kvetináč príliš malý pre rýchlo rastúce výhonky, alebo keď si všimneme, že korene začínajú prerastať drenážne otvory.

Pothosy sa môžu množiť delením - keď rastlinku presádzame, oddelíme menšie výhonky do nového kvetináča a necháme ich rásť samostatne. Ďalším spôsobom je množenie stonkovými odrezkami. Tieto odrezky môžu byť umiestnené priamo do zeminy, ktorá bude pravidelne zalievaná a teda udržovaná vo vlhkosti alebo ich môžeme dať zakoreniť do vody.

tags: #kvet #divy #jano #burinka