Komplexný sprievodca bojom proti holubom: Kvet holubie hniezdo a osvedčené metódy riešenia problémov
Holuby predstavujú početnú skupinu vtákov, ktoré sa vyskytujú takmer po celom svete. V Európe žije niekoľko druhov, ktoré patria do dvoch rodov: holuby a hrdličky. Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú: hrdlička záhradná, hrdlička poľná, holub hrivnák, holub plúžik a, samozrejme, dobre známe divo žijúce mestské populácie domácich holubov. Spolunažívanie holubov a človeka siaha do dávnej minulosti. V súčasnosti sa však z dobre známeho pomocníka, poštového holuba a jeho potomkov, stáva často úhlavný nepriateľ ľudí. Preto si v tomto článku priblížime, ako to vlastne s holubmi u nás je, kto za súčasný stav môže a aké sú možné riešenia konfliktov medzi občanmi a holubmi, aby sa dal zabezpečiť priestor na ich ďalšie spolunažívanie.
Druhy holubov a ich výskyt na Slovensku
Všetky vyššie vymenované druhy holubov a hrdličiek (okrem mestských holubov) patria medzi zákonom chránené vtáky. Holub plúžik a hrdlička poľná patria medzi druhy, ktoré sa v mestách nevyskytujú často a nerozmnožujú sa tu. Holuby plúžiky hniezdia v dutinách stromov v starých lesoch a hrdličky poľné si stavajú hniezda na stromoch mimo ľudských sídiel.
K bežnému koloritu urbanizovanej krajiny patrí hrdlička záhradná, vyskytuje sa takmer v každej obci či meste. Hniezdi ďalej od človeka, najmä na stromoch, často však aj na rôznych technických objektoch, ktoré slúžia ako podklad na stavbu hniezda.
Čoraz častejším a početnejším obyvateľom miest je aj holub hrivnák, ktorého synantropizácia posledné roky vrcholí. Pôvodne ako druh, ktorý žije vo voľnej krajine so stromovou vegetáciou a riedkymi lesmi, hniezdi na stromoch, často na sídliskách a v mestských parkoch. Príčiny prechodu holubov na život v mestskom prostredí spočívajú najmä v závažných zmenách v krajine, ktorú osídľovali (najmä ničenie životného prostredia, lesov a stromovej vegetácie), a ponuka bezpečnejšieho prostredia na výchovu mláďat v mestách (bez predátorov, bez poľovníkov).
Všetky tieto druhy sú zákonom chránené a ich poranenie alebo usmrtenie sa trestá v zmysle platnej legislatívy. Treba však podotknúť, že holub hrivnák aj hrdlička záhradná sú pre ľudí nekonfliktnými druhmi, keďže nehniezdia na miestach, ktoré obsadzujú mestské holuby.
Holub hrivnák (Columba palumbus)
Holub hrivnák je holub z čeľade holubovitých. Hniezdi v severnej Afrike, v západnej a centrálnej Palearktíde a v Oriente. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov holub hrivnák patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci. Dokáže obsadiť biotopy pozmenené ľudskou činnosťou, na Škandinávskom polostrove sa rozšíril smerom na sever a obsadil aj Faerské ostrovy. Je to najväčší európsky holub.
Na hlave, šiji a na hrdle je tmavomodrý, na prsiach červenkastosivý a inde svetlomodrý až sivý. Starým holubom sa na krku tvorí golier, po bokoch biele škvrny. Samec aj samica sú sfarbení rovnako. Upozorňuje na seba pomerne silným trepaním krídel a najtypickejší je preň zvuk „ku-ku-ku“ a „gru-úhu“ či "du-dúú, dudú du", opakované 3 - 4 razy.
Je to sťahovavý vták, na Slovensko prilieta v prvej polovici marca a začína hniezdiť v polovici apríla, odlieta v septembri až v októbri, najčastejšie do teplejších oblastí juhozápadného Francúzska. Obýva celé územie Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa, najvyššie hniezdenia boli preukázané 1 250 m n. m. na Vtáčniku a 1 330 m n. m.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 0 - 20. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý. Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status.
Hniezdi 1 - 2 razy do roka, len ojedinele býva aj tretie hniezdenie. Vytvára veľmi nedbalé hniezdo zo suchých konárov. Rodičia sa o potomstvo striedavo starajú a mláďatá opúšťajú hniezdo približne 30 dní po vyliahnutí.
Ako potravu obľubuje v lesoch Európy najmä semená dubov, bukov a ihličnatých stromov, na poliach sa semenami obilnín. Zbiera aj kukuricu, hrach a šošovicu, živí sa aj semenami burín a podobne. Ak nie je dostatok semien, ozobáva aj zelené časti rastlín, mladé ihličie, puky listnatých stromov, rôzne bobule, plody, hálky i koreňovú zeleninu, v obciach a mestách sa naučil na chlieb a pečivo. Príležitostne prijímajú aj živočíšnu potravu hlavne červce, húsenice a kukly, tiež ale zriedkavejšie článkonožce a dážďovky. Z dôvodu príjmu vápnika žerie kamienky, mäkkýše a lastúrniky. Na rozdiel od ostatných holubov a hrdličiek žijúcich v strednej Európe vyhľadáva potravu nielen na zemi ale aj na kríkoch a stromoch. Pri zbere potravy mimo svojho teritória sa spája do malých skupín.
Holub figovníkový (Treron calvus)
Holub figovníkový (Treron calvus) je novým druhom v zbierke vtákov. Chovný pár tohto zaujímavého afrického holuba odchováva svoje prvé mláďa. Ide o nápadne, prevažne zeleno sfarbeného holuba, ktorý pochádza z Afriky. Obýva rôzne typy biotopov, no najčastejšie lesnaté savany, často aj figovníkové lesy v blízkosti vodných tokov. Podobne ako iné príbuzné druhy je to stromový holub, s dobrou schopnosťou lezenia po vetvách a konároch, čo mu umožňuje ľahko sa dostať k ovociu na stromoch. V prírode sa živí najmä plodmi figovníkov a ďatlovníkov. V období rozmnožovania si stavajú veľmi jednoduché hniezda.
Mestské holuby a problémy s nimi spojené
Mestské holuby hniezdia často priamo na balkónoch, na povalách a v rôznych ďalších priestoroch, často technicky poškodených budov, prípadne opustených častí budov. Tu sa stretávajú s človekom. Vznik kolónií mestských holubov môže viesť k problémom. Mestské holuby nie sú zákonom chránené, týka sa ich však Trestný zákon, ktorý definuje pojem týranie zvierat a nehumánne zaobchádzanie so živočíchmi. Preto treba čitateľov upozorniť na tento rozmer problému. Keďže ide o živé tvory, zaobchádzanie s nimi musí byť adekvátne a v žiadnom prípade nesmie dochádzať ani k týraniu nechránených živočíchov. Za zmienku stojí aj morálny aspekt. Má človek právo brať možnosti prežitia alebo dokonca život iným živočíchom?
Vznik mestských populácií holubov majú na svedomí ľudia, presnejšie chovatelia holubov. Mestské divo žijúce holuby sú potomkami poštových a domácich holubov, ktoré sa chovajú ešte aj dnes a ktoré sa po vypustení nevrátia k svojim majiteľom. Holuby s krúžkami možno často vidieť v spoločnosti mestských holubov, ku ktorým sa pridávajú. Problém teda nevznikol sám od seba, ale vznikol aj pričinením ľudí.
Početnejšie výskyty holubov spôsobujú znečisťovanie stavieb a pamiatok trusom. Na miestach, kde existujú dlhé roky veľké kolónie, môžu vznikať problémy s nahromadeným trusom a aj potenciálnymi chorobami a výskytom hlodavcov. Ustráchanejší obyvatelia niekedy v nevedomosti a strachu vytvárajú zbytočnú paniku. Šíria sa prípady hromadného hubenia holubov, ako aj rôzne nové vychytávky, ktoré môžu zasiahnuť nielen samotné mestské holuby, ale aj chránené vtáky. Vlastníci bytov si mnohokrát kladú otázku, či im hrozí nejaká nákaza, ak sa im na balkóne zahniezdil holub. Chcú vedieť, ktoré choroby môžu holuby na nich preniesť. Strach o zdravie dáva vietor do plachiet firmám, ktoré si na odchyte a hubení holubov založili svoje podnikanie. Tieto firmy, žiaľ, šíria rôzne poplašné informácie o možných chorobách od holubov, ktoré mnohokrát vyúsťujú do extrémnych situácií.
Na tomto mieste treba povedať, že nikde na Slovensku ani vo svete nie sú známe prípady, že by prelet holuba pred človekom alebo ojedinelé hniezdenie na balkóne či v budove spôsobili nejakú nákazu. V takýchto prípadoch ide o zbytočnú paniku. Rovnako ako všetky živočíchy, aj vtáky majú svoje choroby, ktoré však obyvateľov miest neohrozujú. V drvivej väčšine sa chorobami vtákov nakazili ľudia, ktorí s nimi pracujú - zamestnanci hydinární, chovateľských obchodov, holubiari alebo zamestnanci pracujúci na miestach s obrovskou koncentráciou chovaných vtákov a hydiny, ktorí nedodržiavali hygienické zásady. Človek sa určite nenakazí žiadnou chorobou, keď pred ním na ulici preletí holub.
Poštové holuby
Ako riešiť problém s holubmi humánne a efektívne
Na balkón sa nám vracajú holuby, na parapete trus, v kvetináčoch hniezda, povala odpísaná... Ako toto vyriešiť tak, aby sme mali od holubov pokoj a zároveň im neublížili? Aj napriek tomu, že mestské holuby nie sú zákonom chránené živočíchy, nesmieme im ubližovať. Narábanie s holubmi sa riadi veterinárnymi predpismi a nie je ich možné len tak beztrestne tráviť či dokonca strieľať. Nehovoriac o etickom a humánnom aspekte problému, sú to zvieratá a zviera nie je vec. Koniec koncov, časť holubov má stále aj svojho majiteľa, čo sa dá zistiť podľa krúžku na nohe. Druhým aspektom, ktorý sa už tradične spája s riešením neželanej prítomnosti mestských holubov na balkónoch, strechách a parapetných doskách, je ich prispôsobivosť. Vďaka nej sa stali v mestskom prostredí jednou z najúspešnejších skupín vtákov, hoc aj nepôvodných. Rozmnožujú sa takmer celoročne, na hniezdenie im stačí akýkoľvek podklad, ktorý vylepšia len malou hŕstkou konárikov. Sú majstrami vo vyhľadávaní potravy, nie sú pritom vyberavé. Vystačia si s kúskami pečiva a semenami tráv. Holuby sú mimoriadne inteligentné. Podľa rôznych behaviorálnych výskumov dokážu riešiť náročné logické úlohy, takmer ako papagáje. Majú dokonalú priestorovú mentálnu mapu svojho okolia zahŕňajúcu nielen objekty, ale aj pachy a poštové holuby, vyšľachtené na dlhé prelety, majú aj úžasný orientačný zmysel. Holuby dokážu vďaka svojej inteligencii ľahko odhaliť potenciálneho predátora. Tým pádom sa neboja skoro ničoho, čo im nainštalujeme v meste na strechu bytovky. Rôzne atrapy dravcov, sov a vrán, zvukové plašiče a ligotavé strapce o chvíľu prekuknú. Niečo ale predsa len zaberá.
S riešením neželaných stretov populácie mestských holubov a ľudí máme dlhoročné skúsenosti. Osvedčili sa nám kombinácie rôznych opatrení pôsobiacich kumulatívne. Pri dodržaní našich odporúčaní by ste sa mali holubov zbaviť účinne aj humánne.
Zodpovednosť a prvé kroky
Návštevy či hniezdenie holubov určite neriešte svojpomocne, nechajte to buď na kompetentných, správcu bytového domu a obec, alebo na firmu, ktorá sa takémuto niečomu venuje. Skôr ako sa navrhne riešenie šité na mieru, je potrebné odhaliť príčiny prítomnosti holubov. Objekty záujmu si nevyberajú náhodne. Často si môžu za výskyt holubov v podkroví aj samotní vlastníci domov. Dlhodobo zanedbané povaly slúžia holubom nielen na nocovanie, ale aj na opakované rozmnožovanie. Takéto nenápadné hniezdiská potom zásobujú populácie v celej lokalite. Pohundrať si môžete aj na ľudí, ktorí kŕmia holuby a tým ich lákajú do zasnúbenej lokality. Kŕmenie holubov je v poriadku, len ak sa vykonáva mimo zastavaného územia, tam, kde to nikomu nevadí. Balkóny si vyberajú tiež podľa istého kľúča. Hlavnú úlohu tu zohráva kľud a neporiadok. Na strechy si sadajú s obľubou v blízkosti komínov, kde im je teplo. Vo všeobecnosti ale majú s holubmi väčšie problémy tie mestá, ktoré sú zanedbanejšie alebo historicky a funkčne členitejšie. Často ide o tie, ktoré ležia uprostred poľnohospodárskej krajiny, ktoré majú staré budovy so sedlovou strechou a povalou (kde hniezdia), tie, ktoré ležia v blízkosti železničnej infraštruktúry so schátranými objektami, s družstvami so silami, s opustenými budovami a stavbami atď. V mestách s takýmito objektami ťažko hovoriť o nejakom účinnom riešení bez toho, aby sme odstránili primárne príčiny. Riešenia musia byť dlhodobé, napríklad holubník s riadenou reprodukciou (výmena znesených vajíčok za umelé), sanácia povál a podpora prirodzenej predácie inštaláciou búdok pre sokoly a kavky (hniezdny predátor). Ak je problém s holubmi len lokálny, využívame kombináciu plašičov, prípadne odchyt s relokáciou holubov. Často zaberú aj kroky, ktoré by málo kto očakával.
Ak sa problém týka balkónu, väčšinou ho stačí iba častejšie navštevovať, preorganizovať. Treba odložiť kvetináče, poličky a skrinky, kde holuby radi hniezdia, upratať alebo dočasne zatarasiť dekou, závesom, roletou či pletivom. Ak sedávajú na okennú parapetnú dosku, stačí tu umiestniť pár prekážok, kvetináče, dosky, tehly.
Riešenie hniezdenia na balkóne
Ak sa vám na balkóne prišťastilo hniezdo, postup bude závisieť od veku jeho obsahu. Ak ešte holuby nezniesli vajíčka, hniezdo systematicky odstraňujte, kľudne aj s vajíčkami, nenechajte to prerásť do stavu, kedy budete mať v hniezdočku vyliahnuté dve utešené mláďatá (vždy znesú 2 biele vajíčka). Tie už zlikvidovať nemôžete, resp. veríme, že na toto by už nemal každý žalúdok. Počkajte do vyhniezdenia, netrvá to dlho, pripravte sa na takých 4-5 týždňov. Prípadne pošlite foto obsahu hniezda, vyrátame, kedy úspešne opustia váš balkón. V extrémnych prípadoch vieme mláďatá odobrať a dokŕmiť (v spolupráci s chovateľmi), je to ale spoplatnená služba a týka sa iba stavieb a prevádzok, kde dohniezdenie nie je akceptovateľné.
Ešte jedno varovanie. Pri akejkoľvek likvidácii hniezda mestského holuba s vajíčkami si musíte byť istí, že sa nejedná o holuba hrivnáka (Columba palumbus), ktorý je zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je 600 EUR za jedinca. Tento druh holuba sa posledné roky rýchlo prispôsobuje ľudským sídlam a čoraz častejšie hniezdi aj na balkónoch.
Hodnotenie najčastejšie používaných riešení
V súčasnosti sa na Slovensku aplikuje niekoľko opatrení, ktoré však nie sú účinné alebo sú radikálne a neakceptovateľné v humánnej spoločnosti.
Zvukové plašiče
Zvukové plašiče sú, dá sa povedať, najobľúbenejšie a najčastejšie kupované, ale sú pritom, paradoxne, najmenej účinné alebo je ich použitie riadne diskomfortné pre susedov a okoloidúcich. Zvukmi sú buď škreky čajok znamenajúce vo vtáčej reči stres či ohrozenie, alebo hlasy dravcov. Zo začiatku sa holuby zľaknú, ale keďže tieto zvuky nie sú non-stop pustené, vracajú sa. Časom si zvyknú a to najmä v prípadoch, keď je plašenie permanentné. Keď počujú hlas dravca, ktorý nie a nie zaútočiť, rýchlo sa naučia ignorovať ho. Aj napriek tomu máme opakované skúsenosti, že tieto hlasy dravcov väčšinou účinkujú lepšie ako škreky čajok (tie môžete počuť napríklad na staniciach, dravce sú zase obľúbenejšie na bytových domoch).
Ultrazvukové plašiče
Ultrazvukové plašiče sú komfortnejšie riešenie. Ich účinnosť ale závisí striktne na frekvencii a kmitočte. Vtáky sa prirodzene neboja ani ultrazvuku, vadí skôr cicavcom, dôležitejšia je teda ako samotný zvuk jeho zmena. Štandardné UZV plašiče majú jednu frekvenciu a pípajú pravidelne, holuby si takýto zvuk veľmi rýchlo zaradia do kategórie „bezvýznamný okolitý šum“. Aby takéto UZV plašenie malo zmysel, frekvencia aj kmitočet sa musia nepredvídateľne alebo aspoň nepravidelne meniť. To je niečo, na čo si už holub tak rýchlo nezvykne a začne mu to vadiť. Pozor na psíkov, ultrazvuk im môže vadiť.
Ihlicové zábrany a drôty
Ihlicové zábrany sú neskutočne rozšírené, používajú ich všade, pritom, keď sa rozprávame s vlastníkmi a správcami týchto „pichľavých“ budov, takmer vždy ich použitie oľutovali. Prvým problémom je to, že holub nie je slepý, má veľmi dobrý zrak a nejaké miestečko si nájde aj medzi takýmito zábranami. Často sú to teda len vyhodené peniaze. Druhým problémom je ich environmentálna nevhodnosť. Stále častejšie zaznamenávame prípady usmrtených vtákov, aj zákonom chránených vzácnych druhov. Pri rýchlom lete, napríklad pri úniku pred predátorom, sa zbrklo rozletia a v tom chaose sa napichnú na hroty proti holubom. Za podobným účelom sa používajú aj našponované drôty, často s elektrinou. Aj tie sa míňajú účinku, nakoľko nie sú v dostatočnej hustote, nejaké tie medzery si holuby vždy nájdu a ich použitie je nákladné.
Špirály
Čiastočnou bezpečnou alternatívou voči ihliciam sú špirály proti sadaniu holubov. Ak chcete zamedziť sadaniu na parapety či zábradlie, tam je to ideálne riešenie. Holub si nesadne na nestabilný pohyblivý drôt, bude sa takémuto miestu vyhýbať. Ak chcete pokryť väčšie plochy vrátane striech, tu ich už treba poukladať vedľa seba viac.
Siete a pletivo
Siete sú z humánneho hľadiska jedným z najhorších možných riešení. Holuby si jednak vždy dokážu nájsť nejakú tú medzeru či slabé miesto alebo si ho vytvoria, opotrebovaním, násilným preniknutím. Preniknú dnu a potom nevedia z takého zasieťovaného priestoru uniknúť. Často sa v sieti, ktorá nie je dostatočne našponovaná, zachytia a hynú od hladu a smädu. Toto je zlá voľba. Už vhodnejšie sú pletivá, ich nesporná výhoda je v pevnosti a tým sa dá eliminovať práve riziko prieniku či zachytenia.
Gélové kapsule a repelenty
Ide o relatívne nový fenomén, gélové kapsule napustené látkou, ktorá imituje oheň, ktorého sa holuby boja. Aspoň takto interpretuje fungovanie gélu výrobca. Má to však jeden háčik a tým je vysoká cena a krátka životnosť. Je to dobré riešenie, veľmi účinné, ale len pre toho, kto si to môže dovoliť. Repelenty sami o sebe nie sú zlým riešením, avšak ich účinnosť silno limituje čas a vzdialenosť k holubovi. Treba ich aplikovať opakovane a presne na miesto sadania. Holuby, ako jedni z mála vtákov, používajú čuch, majú ho slabý, ale pri orientácii ho využívajú a takéto „slzotvorné“ výpary im zrovna moc nevoňajú.
Atrapy dravcov a havranov a optické plašiče
Atrapy dravcov a havranov nefungujú vôbec, resp. len ojedinele, individuálne a krátkodobo. Holuby vždy prídu na to, že sa atrapa nehýbe a že to nie je skutočná hrozba a to môže byť dravec aj havran akokoľvek vierohodný.
Optické plašiče sú už trošku lepší „level“ ako statické napodobneniny. Pointa je v pohybe. Ak sa atrapa hýbe v správny čas a správnym spôsobom, môže holuby vyplašiť. Avšak, ak je to ich obľúbené miesto, za krátko si všimnú, že s pohybujúcim sa dravcom, nie je niečo v poriadku. Ide teda o operatívne náročnejšiu metódu, pretože účinná bude len, ak pohybujúcu sa maketu, atrapu či siluetu sem tam premiestnite. Ale aj to je cesta.
Biologická ochrana budov
Toto je na trhu absolútnou novinkou, ale overenou dlhoročnými pozorovaniami. Pri „vytesňovaní“ populácie mestských holubov je možné využiť vzájomné ekologické vzťahy. V iných odvetviach sa tomu hovorí biologická ochrana. „Nasadia“ sa prirodzené predátory a o pár sezón už prichádzajú prvé výsledky. Je to dlhodobá metóda s lokálnym efektom. Treba sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti. Na to, kým prilákate buď sokoly, alebo kavky sa čaká v lepšom prípade 1-2 roky. Prítomnosť sokola myšiara aj kavky tmavej holubom prekáža, niekde menej, niekde viac. Celkom bežné sú aj prípady lovu holubov dospelým sokolom a kavka zase často preduje práve holubie hniezda. Je to pre ňu ľahko dostupný zdroj potravy.
Odporúčané plašiče a odpudzovače
Našimi odporúčaniami sa nemusíte riadiť, ale máme v tejto oblasti rozhodne dlhé a bohaté skúsenosti, návrhy sa opierajú o vedecké poznatky a prax.
- Na balkón a parapety: Na zábradlie a parapety rozhodne špirálové zábrany, na podlahu holubí repelent.
- Na strechy, budovy, sklady: Na malé strechy a ku vstupom do hál dravec na flexiprúte a špirálové zábrany, na väčšie strechy ultrazvukový plašič s meniacou sa frekvenciou.
- Na areály, ulice, mestá: Ak je početnosť holubov vo vašej oblasti, podľa vás, neprimerané veľká, oslovte bytové spoločenstvo alebo rovno obec/mesto, aby zabezpečili systémové riešenia. Za tie sa pokladajú pravidelný odchyt do živolovných pascí, čistenie a sanácia povál a budovanie holubníkov s regulovaným rozmnožovaním holubov, tiež inštalácia búdok pre sokoly a kavky.
Ak vás žiadna z metód plašenia neoslovila, stačí keď tlesknete rukami. Samotný človek je tým najlepším strašiakom. Je to osvedčené a funguje to vždy. Vzduchovky a petardy ale rozhodne odložte! Treba si uvedomiť, že je to nielen protizákonné, ale aj nehumánne.
Mestské holubníky - vojna alebo mier?
V iných krajinách sa s problematikou mestských holubov vyrovnávajú oveľa efektívnejšie. Napríklad vo Viedni alebo v Budapešti vznikli mestské holubníky, ktorých cieľom je skoncentrovať holuby na jedno miesto, zabezpečiť hygienické podmienky a postupne obmedzovať reprodukciu, čím sa populácia dostane pod kontrolu a počty sa začnú postupne znižovať. Ide o systémové riešenie, ktoré by mohlo fungovať aj v našich podmienkach. Vyžaduje však isté náklady, čo je pravdepodobne hlavnou prekážkou realizácie.
Princíp takzvaných mestských holubníkov je jednoduchý. Holubom sa vyčlení povala, kde sa vtáky prikrmujú a vďaka tomu zhromažďujú z celého okolia. Holubníky sa pravidelne čistia a dezinfikujú. Vajíčka sa neustále odoberajú a nahrádzajú umelými, z ktorých sa nevyliahnu mláďatá. Tým sa zabraňuje ďalšej reprodukcii a prírastkom v populácii. Postupným starnutím populácie, prirodzeným úhynom a tiež lovom dravcov v okolí mesta sa dá postupne množstvo holubov dostať pod kontrolu.
Biele kvety ako prevencia proti holubom
Holuby sa môžu zdať celkom neškodné. Holuby môžu v záhradách spôsobiť spúšť. Odborníci však tvrdia, že jedna konkrétna farba kvetov ich pomôže odradiť a tento odtieň úzko súvisí s nebezpečenstvom. Biela farba je pre vtáky výstražná, rovnako ako je červená výstražnou farbou pre ľudí. Na prvý pohľad sa holuby môžu zdať neškodné. Zhlukujú sa na terase a okusujú omrvinky alebo trávia čas zbieraním vetvičiek na stavbu dosť pochybne vyzerajúcich hniezd. Biele kvety sú účinným odstrašujúcim prostriedkom nielen pre holuby, ale aj pre vtáky. Aby ste ich nadobro odradili, medzi najlepšie kvety na výsadbu patria biele ruže, petúnie a hortenzie, ako aj pivonky a sedmokrásky.
Existujú aj iné spôsoby, ako vtákov odplašiť. Môžete si kúpiť aj odstrašujúcu pásku, ktorá má rovnaký účinok ako zrkadlo. Rozprestrite na parapety a balkóny.
