Hrach siaty: Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní a využití
Hrach siaty (Pisum sativum) je cenená strukovina z čeľade bôbovité, ktorá nachádza široké uplatnenie v gastronómii, poľnohospodárstve a dokonca aj ako prírodné hnojivo. Hoci je v gastronómii bežne považovaný za zeleninu, botanicky hrach siaty patrí medzi ovocie. Táto jednoročná rastlina je jednou z najrozšírenejších strukovín na svete a jej pestovanie je rozšírené v mnohých oblastiach, najmä počas prechodných mesiacov, ako je jar a začiatok leta.
Pôvod a história hrachu
Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku. Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje pôvod drobnozrnných hrachov z prednej a juhozápadnej Ázie, hrachy veľkozrnné sa naopak vyskytovali v oblasti Stredomoria. Zo začiatku sa na prípravu pokrmov používali len dokonale vyzreté a suché semená hrachu. Nezrelé, oveľa sladšie semená hrachu sa začali konzumovať až v 17. storočí. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.
Botanické vlastnosti
Hrach siaty je jednoročná rastlina so stredne hlbokým koreňovým systémom, ktorý je tvorený výrazným hlavným koreňom a množstvom bočných koreňov, ktoré sú kolonizované hľúzkovými baktériami. Stonka je priama, vystúpavá alebo popínavá a slabo vetvená. Listy vyrastajú zo stonky a sú perovito zložené. Majú jeden až tri páry lístkov, posledný jeden až dva páry a vrcholový lístok sú premenené na úponky, prostredníctvom ktorých sa hrach prichytáva o oporu a šplhá sa nahor. Biele kvety sa tvoria na rôzne dlhých, pevných pazušných stopkách, najviac po dvoch na jednej stopke. V niektorých varietach sú kvety s ružovým až fialovým sfarbením. Rozkvitajú odspodu stonky. Plod je struk, ktorý obsahuje semená - hrášky.
Nutričné a chemické zloženie
Semená hrachu sú výnimočným zdrojom bielkovín pre výživu ľudí aj zvierat. Zrelé semená obsahujú vysoké percento dusíkatých látok (22 - 28 %), škrobu (46 - 56 %), vlákniny (5 - 7 %) a tuku (3 %). Okrem toho sú bohaté na enzýmy a vitamíny ako A1, B1 a B2. Hrach tiež obsahuje vitamíny C, K, kyselinu listovú, karotén, železo, zinok a antioxidanty. Vďaka svojmu zloženiu má omladzujúce účinky, aktivizuje bunkový metabolizmus, pomáha zlepšovať kvalitu vlasov a pleti a dodáva energiu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami, vitamínmi skupiny B a tak posilňuje srdce, krvný obeh, nervový systém a dodáva telu energiu.
Výhody konzumácie hrachu:
- Zlepšuje krvný obeh.
- Posilňuje imunitný systém.
- Zlepšuje zásobovanie buniek živinami.
- Dodáva energiu.
- Má protirakovinové, protinádorové, protizápalové, močopudné pôsobenie.
Pestovateľské podmienky
Hrach siaty preferuje mierne podnebie a nemá rád príliš horúce počasie. Preto sa v miernom pásme pestuje skoro na jar alebo na jeseň. Hrach nie je náročný ani na polohu ani na pôdu. Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov.
Pôda a umiestnenie
Pre hrach sú ideálne pôdy stredne ťažké, piesočnatohlinité až hlinité, ktoré sú dostatočne vzdušné, biologicky činné a obohatené o vápnik a fosfor. Hrachu vyhovuje najmä stredne ťažká, mierne zásaditá, priepustná, humózna pôda s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez koreňov trvácich burín. Hrachu sa príliš nedarí na stanovištiach s ílovitou a veľmi kamenistou, zmáčanou alebo kyslejšou pôdou. Túto zeleninu tiež nepestujte opakovane na tých istých miestach. Hrach nie je náročný na polohu, úspešne rastie na slnku aj v polotieni. Výsev skoro na jar je kľúčový pre dosiahnutie bohatej úrody, pretože pri nedostatku svetla sa rastlina primárne vyvíja vegetatívne (stonky a listy), zatiaľ čo dostatok svetla podporuje tvorbu generatívnych orgánov (kvety a plody). Nemá rád pôdy veľmi bohaté na dusík, pretože hrach dokáže pomocou hľuzkatých baktérií viazať vzdušný dusík. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0.
Príprava pôdy
Pôda by pred výsevom mala byť pripravená. Dbajte na to, aby bola kyprá a mala drobnohrudkovitú štruktúru. Už počas jesene do nej môžete zapracovať maštaľný hnoj, a to aj v granulovanej podobe. Odporúča sa aj hlboká jesenná orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm.
Výsev a výsadba
Hrach sa vysieva skoro na jar, najlepšie v druhej polovici marca až začiatkom apríla. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy. Rastlina nie je príliš citlivá na chlad a dokáže odolávať aj miernym mrazíkom. Minimálna teplota potrebná na klíčenie je 1 - 3 °C, optimálna teplota pre rast je 15 - 20 °C. Hrášok sa pestuje zásadne priamou sejbou. Na namočenie semien pred výsadbou nie je nevyhnutné, ale môže urýchliť klíčenie. Osivo by malo byť morené. Je totiž lepšie chránené pred chorobami a škodcami. Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osivo. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon).
Pri výseve je dôležité dbať na správnu hĺbku a rozostupy semien:
- Hrach lúskavý a cukrový vysievame od konca marca do polovice apríla.
- Hrach stržňový vysievame od polovice apríla do začiatku júna do riadkov širokých 0,25 m a do hĺbky asi 50 mm.
- Zrnká hrachu, ktoré ste vopred namočili na aspoň dve hodiny do vody kvôli rýchlejšiemu vyklíčeniu, vysievajte do riadkov na vzdialenosť cca 3 až 5 cm od seba, riadky medzi sebou 30 cm.
- Hrášok vysievajte do hĺbky 4 - 5 cm, po jednotlivých zrnkách 3- 5 cm od seba a do riadkov vzdialených 15 - 30 cm.
- Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm, vzdialenosť riadkov 0,125 m.
Výsev ukončite tým, že hriadku urovnáte a napokon ju dôkladne utlačíte drevenou doskou, označíte menovkou a zavlažíte. V nasledujúcich dňoch sa snažte pôdu udržiavať stále mierne vlhkú, no nie dlhšie zmáčanú. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme.
Starostlivosť a zálievka
V nasledujúcich dňoch sa snažte pôdu udržiavať stále mierne vlhkú, no nie dlhšie zmáčanú. Zálievka má byť primeraná, pozor na premokrenie, hrach je náchylný na hnilobu. Vyššie požiadavky na vlahu sú pri klíčení a začiatku tvorby generatívnych orgánov - púčikov a kvetov. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie. Po vzídení udržujte porast v bezburinovom stave. Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. Väčšine kultivarov musíme poskytnúť oporu, po ktorej sa rastliny ovíjajú. Najlepšie hneď pri výseve zabezpečte hrachu oporu (napríklad z ostrihaných konárov stromov a kríkov), na ktorej sa bude môcť prostredníctvom svojich úponkov prichytávať a šplhať nahor. Použiť môžete aj pletivo, sieťku alebo šnúru. Zabezpečíte si tým vyššiu úrodu. Vysoké odrody hrachu vyžadujú kvalitnú a pevnú oporu.
Praktické a jednoduché opory pre rastlinky každého druhu.
Hnojenie
Hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach.
Odrody hrachu siateho
Rod Pisum zahŕňa dva botanické druhy, Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma, ktorá nemá významné hospodárske využitie. Botanický druh Pisum sativum L. je pestovaný. Existuje viacero odrôd hrachu siateho, ktoré sa líšia účelom pestovania, vzhľadom a vlastnosťami. Výber vhodnej odrody zásadne ovplyvňuje výsledok pestovania. Pre správny výber odrody je dôležitým kritériom predpokladaný spôsob realizácie produkcie, spolu s požiadavkami odrôd na klimatické a pôdne podmienky. Podľa farby semien odrody hrachu delíme na žltosemenné a zelenosemenné. Intermediárne hrachy delíme na listové a úponkaté (semi-leafless), pri ktorých boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast. Úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber. V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu. Z tohto počtu je 201 slovenských genotypov. V rámci slovenských genotypov máme uložených 34 slovenských odrôd.
Typy hrachu siateho:
- Hrach siaty (Pisum sativum convar. Sativum Alef.):
- Pestovaný na konzumné a krmné účely.
- Kvitne bielo, zrelé semená sú guľaté, žlté alebo zelené.
- Hrach siaty pravý kŕmny - peľuška (Pisum sativum convar. Speciosum Dierb.):
- Pestovaný je najmä na zelenú fytomasu, obyčajne v miešankách s obilninami.
- Kvitne pestro, zrelé semená sú sivej alebo hnedej farby, často s kresbou.
- Hrach siaty dreňový al. stržňový (Pisum sativum convar. Medullare Alef.):
- Kvitne bielo.
- Využívaný je v konzervárenskom priemysle, zbierajú a konzumujú sa nedozreté semená.
- Dozreté semená sú kockatého tvaru, väčšinou zelené, vráskavé a nie sú varivé.
- Hrach siaty cukrový (Pisum sativum convar. Saccharatum Ser.):
- Má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé.
- Ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie.
- Na rozdiel od ostatných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách.
Zber úrody
Hrach má vegetačné obdobie 65-85 dní. Dôležitý je správny čas zberu, ktorý závisí od účelu, na ktorý sa hrach pestuje. Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Zber zeleného hrášku teda prebieha od polovice júna až do polovice júla. Zbiera sa, keď sú plné struky, odtrhnutím a ochutnaním zistíte, či sú plody sladké. Ak áno, hrach je pripravený na zber. Ak chcete použiť semená na sušenie, treba ich nechať na rastline čo najdlhšie, aby preschli. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %.
Využitie hrachu
Hrach má výbornú sladkastú chuť a čerstvé obsahujú veľké množstvo vitamínu C, B1, B2, B3, karotén aj železo a zinok. Hrach má všestranné využitie:
- Gastronómia: Čerstvý alebo mrazený sa pridáva do rôznych zeleninových šalátov, rizota alebo jarnej zeleninovej polievky, prípadne sa môže rozmixovať do zeleného hráškového krému. Zo sušeného hrachu sa varí sýta hrachová polievka alebo kaša. Najviac nám chutí čerstvý, uchovať na dlhší čas si ho však môžete v mrazenom a aj sterilizovanom stave. Hrach by sa nemal dlho tepelne upravovať, pretože stráca veľké množstvo vitamínov. Po otrhaní a olúpaní by sa mal skladovať v chlade, ideálne v chladničke alebo mrazničke, pretože pri izbovej teplote začína schnúť.
- Kŕmna zložka: Používa sa ako krmivo pre zvieratá.
- Zlepšenie pôdy: Vďaka symbióze s baktériami fixuje dusík v pôde, čím ju obohacuje. Po zbere plodov sa odporúča odstrihnúť rastlinu od zeme a ponechať koreňový systém v pôde, aby ju naďalej vyživoval.
Liečivé využitie hrachu
Hrach má vďaka svojmu zloženiu aj liečivé účinky. Bylinkárka Anna Kopáčová z Vrbového sa alternatívnou liečbou zaoberá od chvíle, keď sama potrebovala pomoc. Je držiteľkou certifikátu, ktorý ju oprávňuje pestovať a spracovávať liečivé rastliny. Pozná všetky bylinky, ktoré rastú v našich lesoch, na lúkach i v záhradách. Náš seriál voľne nadväzuje na sériu článkov, ktoré sme už uverejnili v minulosti.
Hrachová tinktúra
Zloženie: Čerstvá vňať hrachu, pálenka alebo lieh.
Postup:
- Zaváraninový pohár s objemom 7 dl naplňte nasekanou vňaťou hrachu.
- Zalejte pálenkou alebo liehom.
- Pohár uzavrite a nechajte na suchom a teplom mieste odstáť 21 dní.
- Potom prefiltrujte a odložte na tmavé, suché miesto.
Hrachová masť
Zloženie: Vňať hrachu, 150 g bravčovej masti.
Postup:
- Do kastrólika dajte nasekanú vňať hrachu a 150 g bravčovej masti.
- Popražte asi 20 minút.
- Odstavte, prikryte a nechajte 24 hodín odstáť.
- Potom zmes opäť mierne zohrejte a preceďte cez sitko do nádobiek.
Hrachová maska na tvár
Zloženie: Rozmixovaná vňať hrachu, biely jogurt.
Postup:
- Vňať rozmixujte a zmiešajte s jogurtom.
- Nanesieme na tvár na 20 minút raz týždenne.
- Potom tvár opláchnite vlažnou vodou.
Škodcovia a choroby hrachu
Pri pestovaní hrachu sa môžu objaviť rôzne škodcovia a choroby. Ochranu proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne.
Choroby:
- Vírusové ochorenia: Napríklad mozaika zvinovania hrachu, žltá fazuľová mozaika, mozaika hrachu. Chemická ochrana neexistuje, zameriava sa na zakročení proti prenášačom, najmä voškám. Zdrojom vírusov môžu byť aj porasty ďateliny a lucerny.
- Pleseň hrachová, pleseň šedá.
- Komplex antraknóz: (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma).
- Komplex koreňových chorôb: (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani).
Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu.
Škodcovia:
- Listárik čiarkovaný (Sitona lineatus): Najčastejší škodca v období po vzídení hrachu až do vytvorenia listov.
- Strapky hrachové (Kakothrips robustus): Vyskytujú sa v horúcich a suchých letách, najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách. Dospelé strapky a larvy cicaním spôsobujú zasychanie kvetov, brzdenie rastu a deformáciu strukov.
- Voška hrachová (Acyrthosiphon pisum): Môžu prenášať vírusové ochorenia. Proti voškám postrekujeme prúdom vody, roztokom mydla, či postrekom.
- Zrniarka hrachová: Chrobák spôsobujúci pravidelné okrúhle otvory na semenách. V chodbičke sa nachádza larva škodcu.
- Vtáky: Proti vtákom rastlinu chránime drôtom alebo sieťami.
Produkcia hrachu na Slovensku a vo svete
Podľa ŠÚ SR spotreba jedlých strukovín (hrachu, fazule, šošovice) je na Slovensku dlhodobo nízka. Pri hrachu sa pohybuje okolo 0,5 - 0,7 kg na 1 obyvateľa za rok.
| Rok | Produkcia hrachu siateho (tony) | Medziročná zmena (%) | Podiel hrachu jedlého (%) | Zberová plocha (ha) | Medziročná zmena zberovej plochy (%) |
|---|---|---|---|---|---|
| 2018 | 16 617 | -19,2 | 40,3 | 8 038 | -6,8 |
| 2019 (k 30.6.) | 14 200 | +19,0 (oproti predchádzajúcemu obdobiu) | 6 946 (k 20.5.) | -13,8 |
Hrach sa pestoval tradične najmä v Nitrianskom kraji (44,1 %). Najväčší podiel na celkovom vývoze strukovín dosiahol hrach (73,4 %), z toho hrach na osivo tvoril 2,6 %. Hrach sa vyviezol najmä do Poľska, Talianska, Českej republiky a do Nemecka. Zo strukovín pestovaných v EÚ a vo svete je najrozšírenejšie pestovanie hrachu (50,5 %), menej sa pestuje bôb, lupina, fazuľa a šošovica. Najväčšie výmery týchto plodín sú vo Francúzsku, Poľsku, Veľkej Británii, Litve, Španielsku a v Nemecku.