Kosatce: Váš Sprievodca Pestovaním a Starostlivosťou

Kosatce sú typické jarnou záplavou pomerne veľkých, tvarovo a farebne zaujímavých kvetov. Ich pestovanie je pomerne jednoduchou záležitosťou, ktorú hravo zvládnu aj začiatočníci. Táto rastlina z rodu Iris, u ktorej z jedného stvolu vyrastá niekoľko výrazných kvetov s typicky usporiadanými šiestimi okvetnými lístkami, je veľmi odolná.

Kosatce sú pôvodom z Európy, Ázie, Severnej Ameriky a severnej Afriky. Ich prirodzeným prostredím sú vlhké lúky a brehy vodných tokov. Rod kosatcov (Iris) je pomenovaný podľa gréckej bohyne dúhy Iris. Za vlády Karola Veľkého bol kosatec symbolom rímskej ríše. Touto kvetinou sa inšpiroval aj štátny znak Francúzska. Kosatce záhradné boli obľúbené v minulosti, veľkej popularity sa tešia aj v dnešnej dobe. Kosatce (Iris) sú ohromujúce kvety, ktoré očarujú svojou krásou a rozmanitosťou.

Kosatce sú rôznorodé rastliny, ktoré zahŕňajú stovky druhov. Rozdeľujeme ich do skupín podľa typu koreňov. Majú buď cibule, zväzkovité korene alebo podzemky. V každej skupine nájdeme viaceré druhy a kultivary s nádhernými kvetmi, ktoré vyrastajú na stonkách jednotlivo alebo ako súkvetia. Môžu byť jednofarebné alebo viacfarebné, neraz sú zaujímavo tónované. Listy bývajú mečovité alebo trávovité. Kosatce kvitnú na jar, od apríla do júna. Farebnosť kosatcových kvetov je ohromujúca a často aj ich vôňa. Šľachtenie týchto obľúbených okrasných rastlín je veľmi intenzívne.

Druhy kosatcov

Existuje viac ako 200 druhov kosatcov, z ktorých každý má svoje charakteristické vlastnosti. Niektoré druhy sú viac vhodné na pestovanie v záhradách, zatiaľ čo iné sú prispôsobené pre prirodzené prostredie.

Bežné druhy kosatcov

Iris germanica (Nemecký kosatec): Tento druh je najznámejší a pestuje sa pre svoje veľké, voňavé kvety v rôznych farbách. Dosahuje výšku medzi 70 a 120 centimetrami a je charakteristický svojimi širokými a mečovitými listami.
Iris sibirica (Sibírsky kosatec): Tento druh je známy pre svoje tenké, trávovité listy a jemné kvety, ktoré kvitnú v odtieňoch modrej, fialovej a bielej. Dosahuje výšku okolo 60 až 90 centimetrov.
Iris pseudacorus (Žltý kosatec): Tento druh rastie v blízkosti vodných plôch a je známy svojimi žiarivo žltými kvetmi. Dorastá až do výšky 120 centimetrov a preferuje vlhkú pôdu.
Iris pumila (Kosatec nízky): Tento kompaktný a nízky druh kosatca je cenený pre svoje krásne kvety a príťažlivý vzhľad. Dosahuje výšku okolo 20 až 30 centimetrov a je ideálny pre okrajové záhony a skalky.
Iris reticulata (Sieťkovaný kosatec): Tento nízky druh kosatca kvitne skoro na jar a má jasné modré alebo fialové kvety. Je ideálny pre pestovanie v skalkách alebo v kvetináčoch a dosahuje výšku približne 10 až 15 centimetrov.
Iris ensata (Kosatec Kaempferov): Exoticky pôsobiaci, prekrásne kvitnúci kosatec Kaempferov sa hodí k jazierkam a do záhrad ázijského typu.

Pestovanie kosatcov

Kosatce sú relatívne nenáročné rastliny, pokiaľ im poskytnete správne podmienky. Väčšina druhov kosatcov vyžaduje minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne, aby naplno kvitli. Miesto: Vyberte miesto na južne orientovaných záhonoch, kde budú kosatce vystavené dostatočnému slnečnému žiareniu. Niektoré druhy, napríklad kosatec sibírsky, znášajú aj polotieň.

Pôda a výsadba

Kosatce potrebujú pôdu, ktorá sa rýchlo odvodňuje. Ak máte ťažkú alebo ílovitú pôdu, vylepšite ju pridaním piesku, perlitu alebo kompostu. Kosatce preferujú mierne zásadité až neutrálne pôdy. Ideálnym obdobím na presádzanie je august, keď si ich môžeme rozmnožiť delením trsov. Kosatce, ktoré sú v predaji v plastových kontajneroch, môžeme vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Kosatce z hľúz sa vysádzajú od polovice júla až do konca septembra do vopred pripravenej pôdy. Cibuľky kosatcov vsádzajte smerom od severu na juh, a to zhruba vo vzdialenosti 30 až 60 centimetrov od seba. Dajte si pozor na to, aby ste cibuľky nezasadili príliš hlboko. Pri správnom zasadení z cibuľky vyrastie rastlina, ktorá vám vykvitne nádhernými kvetmi už nasledujúce leto.

Druhy s podzemkami a cibuľami prosperujú na slnečných a teplejších miestach so suchšou a priepustnou pôdou. Tie, ktoré majú zväzkovité korene, obľubujú aj polotieň s vlhkou pôdou. Kosatcu vyhovuje pôda s dobrou priepustnosťou, ktorá je mierne kyslá až neutrálna. Príliš ťažká a zamokrená pôda môže viesť k hnilobe koreňov.

Zavlažovanie a hnojenie

Kosatce sú do istej miery odolné voči suchu, no pravidelná zálievka počas obdobia rastu a kvitnutia je dôležitá pre zabezpečenie bohatého kvitnutia. Kosatce preferujú pravidelné zalievanie, najmä počas suchých období. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie zaplavenú. Na jar a v čase kvitnutia ich prihnojujeme viaczložkovým hnojivom alebo kompostom. Kosatce najlepšie reagujú na hnojivo bohaté na fosfor a draslík. Aplikujte ho na jar, pred kvitnutím, aby ste podporili vývoj kvetov. Vhodné sú aj fosforečné hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie. Vyhnite sa naopak dusíkatým hnojivám, v dôsledku ktorých by mohli začať kosatcom žltnúť listy.

Starostlivosť po odkvitnutí

Po odkvitnutí je dobré odstrániť uschnuté kvety a stonky. Na jar každoročne skoro na jar porast očistíme od suchých listov. Neskôr odstraňujeme odkvitnuté kvety aj so stonkou. Po odkvitnutí kvetov odstrihnite stvol nad zemou, listy mu ale zatiaľ ponechajte, naďalej v nich prebieha fotosyntéza dôležitá na ďalší rok (len suché listy priebežne odstraňujte).

Čo robiť a nerobiť s kosatcami po odkvitnutí - Ako deliť a presádzať - Kosatec fúzatý germanica

Presádzanie a rozmnožovanie

Na jednom mieste kosatce pestujeme najviac 4 - 5 rokov, potom je lepšie trsy zmladiť, čiže vykopať, rozdeliť a porozsádzať na nové miesta. Každé 3 až 4 roky je dobré kosatce rozdeliť, aby sa zabránilo prehusteniu. Prehustené kosatce môžu začať menej kvitnúť a byť náchylné na choroby. Pri presádzaní dáme pozor, aby na každom podzemku boli zdravé korene, a listy skrátime o dve tretiny. Podzemky vysádzame tak, aby ich horná časť trčala z pôdy.

Kosatce sa najčastejšie množia delením podzemkov (rizómov). Každé 3-4 roky oddelíte podzemky a presadíte ich na nové miesto. Kosatce sa rozmnožujú aj semenami, ale tento proces je dlhší a menej spoľahlivý pre dosiahnutie rovnakých vlastností ako má pôvodná rastlina.

Škodcovia a choroby

Kosatce sú pomerne odolné voči škodcom, no občas sa môžu objaviť slimáky alebo vošky. Škodcom kosatcov je napríklad kvetienka kosatcová, ktorej larvy požierajú vnútrajšky pukov (a tie sa tak neotvoria - to môže byť znamenie že k vám zavítala kvetienka), či pilatka kosatcová, ktorej larvy požierajú listy. Oba tieto škodce vyzerajú ako bežné muchy a existujú proti nim postreky.

Najvážnejšia choroba je škvrnitosť listov - presnejšie Heterospóriová škvrnitosť listov. Kosatce môžu byť náchylné na hnilobu koreňov v prípade, že sú pestované v príliš vlhkej pôde. Riziká premočenia sú pre kosatce nebezpečné.

Využitie kosatcov v záhrade

V záhradách majú kosatce rozmanité využitie. Vzrastovo nízke druhy a kultivary sa uplatnia v skalkách, suchých kvetinových múrikoch a štrkových záhonoch, vyššie druhy v zmiešaných kvetinových záhonoch, niektoré pri jazierkach. Nižšie až stredne vysoké sa pekne vynímajú aj vo vegetačných nádobách.

Kosatce sa často používajú v krajinnom dizajne. Dobre sa kombinujú s rastlinami, ktoré majú radi voľnú pôdu a veľa slnka. Krík vyzerá skvele s inými kvetmi. Na vytvorenie harmonického zloženia je dôležité správne zvoliť svojich susedov. Kosatce sa výborne kombinujú s kvetmi, ako sú vlčí bôb, fialky, karafiáty, denivky, strapatce.

Kosatce sú elegantné a ľahko pestovateľné rastliny, ktoré dodajú vašej záhrade nádych luxusu a farby. Či už si vyberiete tradičný alebo menej známy iris kvet, s trochou starostlivosti vám budú rok čo rok kvitnúť a tešiť vás svojou krásou.

tags: #kvet #iris #podrobny #postup