Rastliny ako prirodzení ochrancovia pred žiarením a škodlivinami
Moderný svet je plný chemických exhalátov a elektromagnetického smogu. Niektoré toxíny nás sprevádzajú až do našich príbytkov. Ako sa ich zbaviť? Z nábytku, podlahy, zo stien sa uvoľňujú rôzne prchavé chemické rozpúšťadlá, zmäkčovadlá, exhaláty z kúrenia, rovnako aj z rôznych čistiacich a osviežujúcich prostriedkov. Tieto látky atakujú naše zdravie a pôsobia na nás aj v spánku. Našťastie, príroda nám ponúka riešenie v podobe rastlín, ktoré dokážu tieto škodliviny absorbovať a čistiť vzduch v našich domovoch.
Znie to bláznivo, ale mnohé nasvedčuje tomu, že rastliny naozaj vidia svoje okolie. Vnímajú, či stojíme vedľa nich, alebo nad nimi. Zároveň si všimnú, či máme na sebe červený, alebo modrý sveter. Ak rastú pred naším domom, zistia, že medzičasom sme premaľovali fasádu. Nuž, a keď ich pestujeme vnútri, neujde im, ak ich presunieme z okenného parapetu do rohu miestnosti. Samozrejme, rastliny nevidia to, čo my a tak, ako my. Dokážu však vnímať svetlo nielen rôznymi spôsobmi, ale navyše aj v takom širokom spektre, že nám sa o tom môže len snívať. Popri viditeľnom totiž vidia aj ultrafialové svetlo, ktoré nás opaľuje a taktiež infračervené žiarenie, ktoré nás zohrieva. Rastliny merajú intenzitu svetla a vedia rozlíšiť, či ide o sliepňajúci plamienok malej sviečky, oslepujúcu žiaru na poludnie, alebo mäkké svetlo krátko pred západom slnka. Poznajú nielen smer, z ktorého k nim svetlo prichádza, ale dokonca aj čas, ktorý mu boli vystavené.
Botanické „oči“
Ľudský zrak definujeme ako fyzikálno-chemický zmysel, pri ktorom je svetelný impulz najprv zachytený okom, následne transformovaný na elektrický signál a ten je finálne interpretovaný mozgom ako priestorová reprezentácia videného objektu v zmysle jeho polohy, tvaru, veľkosti a farby. Naša sietnica obsahuje špeciálne fotoreceptory - svetlocitlivé tyčinky a farbocitlivé čapíky - ktoré registrujú svetlo a tmu, ako aj celú paletu farieb viditeľného spektra. Náš mozog spracúva signál z optického nervu cez talamus až po vizuálnu kôru. Rastliny však, na rozdiel od nás, nemajú tyčinky ani čapíky, ktorými by registrovali svetlo a farbu. Taktiež nemajú nervový systém, ktorý by transformoval impulzy na „obrázky“. Namiesto toho však premieňajú svetelné signály na iné výstupy, potrebné pre svoj život. A podobne ako my, aj ony vnímajú nielen smer, trvanie alebo intenzitu svetla, ale dokonca aj jeho vlnovú dĺžku. Akurát v oveľa širšom spektre.
Rastlinnými „očami“ sú botanické fotoreceptory, ktoré sa na základe ich špecifickej citlivosti pre konkrétny typ elektromagnetického vlnenia dajú rozdeliť na tri hlavné skupiny: ultrafialové receptory, modrocitlivé kryptochrómy a fototropíny, a červenocitlivé fytochrómy. Chemicky ide o proteínové molekuly, ktoré sú súčasťou veľkých membránových bielkovín. Každý z receptorov sa zároveň vyznačuje charakteristickým mechanizmom fungovania, založeným na odlišných fotochemických procesoch. S tým súvisia aj ich rôzne funkcie: UV receptory spúšťajú ochranu pri strese, kryptochrómy riadia biologické hodiny, fototropíny napomáhajú pohyb za svetlom a fytochrómy regulujú klíčenie alebo kvitnutie.
Tak, ako my nepotrebujeme pre život (ich) listy, rastliny nepotrebujú pre život (naše) oči. Zjavne oba organizmy dokážu detegovať svetlo, akurát každý z nich evolučne sebe vlastným, na mieru šitým spôsobom. Poriadna definícia zraku však zahŕňa nielen schopnosť organizmu svetlo registrovať, ale taktiež naň aj primerane reagovať. Nuž a podobne, ako si človek zapne v tme baterku, a naopak, prižmúri oči pri pohľade do slnka, aj rastliny vykazujú jednoznačné fyziologické reakcie na svetlo.
Za svetlom
Počas miliónov rokov evolúcie sa u rastlín vyvinulo viacero efektívnych techník, ktoré im umožňujú zachytávať maximum slnečného svetla. Jednou z nich je fototropizmus, inými slovami unikátna schopnosť „ťahať sa“ za aktuálnym zdrojom svetla. Stačí si len všimnúť aromatické bylinky v kvetináči na parapete. Všetky bez výnimky nakláňajú svoje listy a stonky smerom k sklu, a to z evidentného dôvodu: zachytiť čo najviac fotónov, ktoré im slúžia ako životodarná energia a zároveň palivo pre fotosyntézu. Všetci vedia, že Charles Darwin sa preslávil svojou „živočíšnou“ knihou O pôvode druhov. Menej známa je však skutočnosť, že po jej vydaní uskutočnil spolu so svojím synom Francisom sériu botanických experimentov, ktoré sa medzičasom stali už klasikou výskumu fototropizmu. Dôležitým v tomto kontexte bol objav nemeckého botanika Juliusa von Sachsa z roku 1864, ktorý zistil, že spúšťačom fototropizmu je najmä modré svetlo viditeľného spektra. Pričom dnes už vieme, že tie časti rastliny, ktoré sú osvetlené len z jednej strany, registrujú túto smerovú asymetriu prostredníctvom modrocitlivých fototropínov. Po ich aktivácii dochádza v pletivách vrcholového výhonku k syntéze špeciálnych fytohormónov (auxínov), ktoré sa medzibunkovým prenosom transportujú do neosvetlených častí rastliny. Auxíny v nich následne spôsobia rýchlejší rast a predĺženie buniek, v dôsledku čoho sa zvýši mechanické napätie na jednej strane stonky a rastlina sa definitívne začína nakláňať k zdroju svetla.
Fytohodiny a čistenie vzduchu
Schopnosť vnímať svetlo je pre rastliny obzvlášť dôležitá na začiatku ich životného cyklu. Mnohé semená totiž klíčia v pôde a ich jediným zdrojom výživy v tmavom prostredí sú iba obmedzené zásoby škrobu a tukov. Preto výhonok začína rýchlo rásť k povrchu zeme, v smere opačnom ku gravitačnému ťahu, ktorý mu vlastne poskytuje kľúčovú počiatočnú orientáciu. Akonáhle však klíčok vykukne z tmy do svetla a vyraší mu prvý lístoček, dochádza k aktivácii fytochrómov, čím sa následne spúšťa celá kaskáda biochemických reakcií zodpovedných za rast a vývoj rastlinky. Avšak na rozdiel od modrocitlivých fototropínov fytochrómy reagujú iba na červené svetlo viditeľného spektra.
Nuž a práve tieto biomolekuly prepožičiavajú rastlinám ďalšiu unikátnu črtu: schopnosť vnímať čas prostredníctvom svetla. Už v polovici 19. storočia si botanici všimli, že prirodzená distribúcia rastlín na Zemi koreluje s rôznou dĺžkou letných dní v závislosti od zemepisnej šírky. Sofistikovanými experimentmi postupne zistili, že dôležité životné etapy - rast a kvitnutie - sú ovplyvnené časom (nie však intenzitou) osvitu, ktorému boli rastliny vystavené. Dlhodenné rastliny, ako napríklad kosatce, jačmeň alebo šalát, rastú ako o život počas predlžujúcich sa dní koncom jari a kvitnúť začnú hneď, ako sa noci začnú skracovať. Na rozdiel od krátkodennej sóje, tabaku alebo chryzantém, ktoré si veselo rastú až dovtedy, kým sa letné noci nezačnú predlžovať, čo na severnej pologuli nastáva koncom júna, keď už konečne začínajú kvitnúť.
Paradoxne, názvy oboch kategórií sú úplne zavádzajúce, pretože rastliny v skutočnosti nereagujú na dĺžku dňa, ale na dĺžku po sebe idúcich nocí. (Dlhodenné rastliny by sa teda mali správne nazývať krátkonočné a krátkodenné, naopak, dlhonočné.) Počas druhej svetovej vojny sa zistilo, že kvitnutie rastlín je možné spoľahlivo regulovať jednoduchým zapínaním a vypínaním svetla počas noci. Keď krátkodennú (dlhonočnú) sóju v noci osvetlíme len na pár minút, nebude kvitnúť, ani keby bolo leto. Naopak, dlhodenné (krátkonočné) kosatce poľahky „prinútime“ rovnakým spôsobom zakvitnúť hoci aj v decembri. Vedcov však zaujímalo najmä to, aké konkrétne svetlo je tým skutočným spínačom (ne)kvitnutia. Zistenie bolo prekvapujúce: všetky rastliny reagovali výlučne na červenú farbu viditeľného spektra, modré ani zelené svetlo u nich nevyvolali žiadne kvitnutie. Čo ale značí, že rastliny de facto vidia farebne - zatiaľ čo modré svetlo používajú na pohyb za zdrojom fotónov, červeným zase merajú dĺžku noci.
Nasledovali však ďalšie zaujímavé objavy. Po vojne sa prišlo na to, že špeciálny typ červeného (far-red) svetla s vlnovou dĺžkou na hranici viditeľného spektra dokáže úplne zrušiť efekt samotného červeného svetla. Keď napríklad skleníkové kosatce, ktoré normálne nekvitnú v období krátkych dní, v noci osvetlíme na pár sekúnd červeným svetlom, zakvitnú rovnako krásne, ako ich súkmeňovci vo voľnej prírode. Ak však hneď po dávke červeného svetla kosatce ožiarime zábleskom far-red svetla, neudeje sa s nimi vôbec nič. Jednoducho nezakvitnú. Stačí však opäť rozsvietiť červené svetlo a kosatce rozkvitnú, ako keby sa nechumelilo. Za tento fascinujúci jav je zodpovedný už spomínaný fytochróm, ktorý funguje ako svetlom aktivovaný spínač. Červené svetlo ho „zapne“, čím sa stane citlivým na far-red svetlo. To ho následne dezaktivuje a tým pádom môže opäť reagovať na červené svetlo. V prírode sú na sklonku dňa rastliny vystavené práve far-red svetlu, ktoré sa objavuje krátko pred západom slnka. Rastlina tým dostáva signál, aby sa „vypla“. Na druhý deň ráno ju však pri východe slnka ožiari červené svetlo, ktoré ju opäť „zapne“. Týmto spôsobom rastlina dokáže spoľahlivo zmerať dĺžku predchádzajúcej noci a následne prispôsobiť konkrétnu fázu svojho životného cyklu.
Nebezpečné elektromagnetické žiarenie na nás neustále pôsobí z bytových elektroinštalácií, televízorov, počítačov, mobilov, ba aj z niektorých druhov osvetlení. Tieto mnohoraké škodliviny nás však neovplyvňujú jednotlivo, ale v nebezpečnom kokteile - ich synergický vplyv sa zosilňuje, násobí, čo je v konečnom dôsledku nebezpečnejšie ako ich individuálne negatívne pôsobenie. Našou najúčinnejšou ochranou či záchranou pred takýmito nebezpečnými civilizačnými atakmi je návrat k prírode, v ktorej budeme aktívne tráviť maximálne množstvo voľného času. Izbové rastliny nie sú len estetickým prvkom - mnohé z nich dokážu prirodzene znižovať vlhkosť a tým aj množstvo plesní a zlepšiť kvalitu vzduchu v interiéri. Mnohé rastliny fungujú ako prirodzené odvlhčovače, čím znižujú vlhkosť, ktorá podporuje rast plesní.
Rastliny, ktoré čistia vzduch a pohlcujú škodliviny
Pri biologickom čistení nášho životného aj pracovného prostredia využijeme princíp kolobehu prvkov, ktorý je v prírode bežný. To, čo je na jednej strane odpad, môže byť pre niektoré organizmy živinou. Vedci testovali množstvo bytových rastlín, aby zistili, či ony samotné, alebo ich korene a mikroorganizmy v koreňovom substráte sú schopné absorbovať nepriaznivé látky. Medzi také patria:
- Kaktusy sú nenáročné rastliny, ktoré dokážu pohlcovať elektrosmog z ovzdušia. Vedci dokonca potvrdili jeho pozitívny vplyv na znižovanie bolesti hlavy. Pokojne si ich dajte na stolík vedľa televízora alebo počítača.
- Dracéna patrí medzi nenáročné izbové rastliny. Výborne sa jej bude dariť aj v kancelárii, kde čistí vzduch a produkuje kyslík. Nevyžaduje veľa vody a je skromná na stanovište. Vyhovuje jej teplota medzi 15 a 25 stupňami Celzia.
- Zamioculcas je nenáročná rastlina, ktorej nevadí ani nedostatok svetelného žiarenia. V stonkách dokáže zadržiavať vodu, preto ho netreba príliš často polievať, aby nedošlo k hnitiu. Pozor, zamioculcas je citlivý na premokrenie a nízke teploty.
- Svokrin jazyk dokáže pohlcovať škodliviny ako sú trichlóretylén, benzén, xylén, formaldehyd aj elektrosmog. Je to nenáročná rastlina, ktorá nie je citlivá na svetlo ani nepravidelnosť zálievky. Zadovážiť si môžete mini svokrine jazyky, ktoré vám nezaberú veľa miesta na pracovnom stole.
- Aloe vera má rada svetlo a nevyžaduje veľké množstvo zálievky. Listy niektorých druhov obsahujú priesvitnú tekutinu obsahujúcu vitamíny, enzýmy, aminokyseliny a látky, ktoré napomáhajú hojeniu rán. Stačí si odrezať kúsok z listu a priložiť na ranu, pôsobí protizápalovo a antibakteriálne. V kancelárii vám skrášli pracovné prostredie, vyčistí vzduch a môže byť aj vašou prvou pomocou pri poraneniach.
- Areková palma, známa aj ako motýlia palma, je prirodzený pohlcovač vlhkosti, čím eliminuje podmienky vhodné pre rast plesní. Pomáha vyvážiť úroveň vlhkosti v miestnosti. Zlepšuje kvalitu vzduchu pri minimálnej údržbe.
- Lopatkovec je známy svojou schopnosťou čistiť vzduch - pohlcuje nielen spóry plesní, ale aj toxíny ako formaldehyd a benzén. Premieňa spóry plesní na živiny, ktoré podporujú jeho rast.
- Brečtan je ideálny pre vlhké priestory, ako sú kúpeľne či kuchyne, kde účinne absorbuje spóry plesní zo vzduchu. Znižuje množstvo alergénov v ovzduší.
- Papraď funguje ako prirodzený odvlhčovač, ktorý pomáha znižovať vlhkosť v miestnosti a predchádza tvorbe plesní.
- Zelenec je odolná rastlina s nízkymi nárokmi na starostlivosť. Filtruje spóry plesní a iné toxíny zo vzduchu, čím prispieva k zdravšiemu prostrediu. Pôsobí ako prirodzený odvlhčovač.
- Sansevieria (svokrin jazyk) má podobné liečivé účinky ako aloa pravá a navyše reguluje vzdušnú vlhkosť, čo z nej robí ideálnu rastlinu pre kúpeľne a kuchyne.
- Chryzantéma je dekoratívna a mimoriadne účinná pri odstraňovaní plesní a zvyšovaní hladiny kyslíka vo vzduchu. Vytvára tropickú atmosféru.
- Fikus (Ficus elastica, F. benjamina) má hrubé voskové listy. Odstraňuje formaldehyd, je známy ako odsávač prachu z miestnosti - na prach pôsobí elektrostaticky, ten sa potom usádza na jeho listoch.
- Potos (Epipremnum aureum) je nenáročný ťahavý potos, ktorý mierne dráždi citlivú pokožku. Táto rastlina nie je náročná ani na svetlo, ani na zálievku. Absorbuje trichlóretylén, benzén, xylén aj formaldehyd.
- Gerbera sa uplatní v domácnostiach, kde sa fajčí vnútri.
- Kaktus (stĺpovitý kaktus) je dobrý pohlcovač elektrosmogu.
- Cisus (Cissus rhombifolia) je ako stvorený do spálne pre svoju vysokú schopnosť absorbovať formaldehyd, oxid uhoľnatý, benzén aj splodiny fajčenia. Nie je pestovateľsky náročný ani na vodu, ani na svetlo, dobre rastie aj v polotieni niekoľko metrov od obloka alebo za záclonou.
- Nefrolepka (Nephrolepis exaltata) je dekoratívna papraď, ktorá má rada svetlo (nie však priame slnko) a teplotu od 10 do 20 °C.
Okrem toho, rastliny dokážu vďaka technológii UV Boosting stimulovať svoje obranné mechanizmy proti škodcom a chorobám. UV Boosting využíva krátke, cielene aplikované impulzy UV-C žiarenia, ktoré bezpečne simulujú signál stresu, podobný tomu, aký rastlina zažíva po daždi, keď hrozí výskyt plesní. Reaguje aktiváciou obranných mechanizmov, predovšetkým produkciou fytoalexínov - prírodných antimikrobiálnych látok. Táto technológia umožňuje znížiť počet chemických postrekov až o 40 až 60 %, čo výrazne znižuje náklady na prípravky aj pracovný čas.
Čistý vzduch? ODHALENÉ NAJLEPŠIE izbové rastliny čistiace kyslík!
Výber rastlín do interiéru
Pri výbere rastlín do bytu je dôležité zohľadniť ich nároky na svetlo, teplo, substrát a zálievku. Miesto, ktoré v lete rastline vyhovuje, môže byť pre ňu v zime nepostačujúce. Preto je niekedy potrebné meniť ich vzdialenosť od okna alebo ich prisvetľovať.
Rastliny do obývacej izby:
- Filodendron červený
- Palma datľová
- Palmenka nízka
- Svokrin jazyk
- Lopatkovec
- Šeflera
- Dracéna
- Gerbera
- Chryzantéma
- Areka
- Antúria
- Potos
- Zelenec
- Fikusy (Ficus benjamina, F. elastica)
Rastliny do spálne:
- Dracéna ’Janet Craig’
- Nefrolepka
- Cisus
- Zelenec
- Svokrin jazyk
- Fikus malolistý
Rastliny do kuchyne:
- Antúria
- Palmenka nízka
- Dracéna
tags: #kvet #ktori #pohlcuje #ziarenie #pc