Rastliny, ktoré môžu byť nebezpečné: Od jedovatých krás po rastliny s tŕňmi
Niektoré rastliny sú krásne na pohľad, no zároveň môžu byť nebezpečné kvôli obsahu jedovatých látok alebo ostrým tŕňom. Je dôležité poznať ich vlastnosti a dbať na opatrnosť pri manipulácii s nimi.
Krása rastlín môže byť niekedy dvojsečná. Rastliny obsahujú veľa druhov látok so špecifickými účinkami na náš organizmus, ktoré sa po konzumácii môžu prejaviť tráviacimi problémami, v horšom prípade poškodzujú životne dôležité orgány - srdcovocievne, dýchacie, nervové orgány, prípadne pečeň, obličky, oči. Takzvané fotosenzibilizujúce rastliny pokožku scitlivejú na UV žiarenie až tak, že po ožiarení slnkom sa vytvoria vodou podliate pľuzgiere ako pri popálenine. Alkaloidy patria medzi jedy, niektoré z nich sú aj veľmi prudké. Vyskytujú asi v 4 000 druhoch rastlín mnohých rodov a čeľadí. Výnimkou sú čeľade ružovité (Rosaceae) a hluchavkovité (Lamiaceae), tie ich vôbec neobsahujú. Glykozidy sú relatívne zložité látky skladajúce sa z cukornej a necukornej zložky. Sú fyziologicky veľmi účinné. Často sa používajú aj ako liečivá. Patrí sem i známejší amygdalín, ktorý sa nachádza napríklad v semenách marhúľ, broskýň, ale i ďalších ovocnín. Saponíny sú tiež glykozidického charakteru, vo vode tvoria penivé koloidné roztoky a pri styku s krvou spôsobujú jej rozklad. Nachádzajú sa napríklad vo vranovci štvorlistom a v kúkoli roľnom, v ktorých sú prudko jedovaté. Silice sú bohaté zmesi organických zlúčenín. Majú olejovitú konzistenciu, vo vode sú prakticky nerozpustné, na vzduchu ľahko živicovatejú. Sú nositeľkami vôní a pachov. Mnohé sú pre človeka veľmi užitočné, no iné dráždia sliznice či pokožku a spôsobujú ťažko liečiteľné zápaly. Pri vnútornom použití niektoré spôsobujú vážne zápaly tráviaceho traktu, obličiek i močových ciest. Toxalbumíny sú látky príbuzné bielkovinám a majú schopnosť zrážať červené krvinky.
Počasie - horúce a suché letné počasie zvyšuje obsah alkaloidov, glykozidov a silíc. Rozdiely v obsahu silíc vplyvom rozdielnej intenzity slnečného žiarenia v južných krajinách a u nás sa silne prejavia napríklad pri šalvii lekárskej. Denný rytmus tiež ovplyvňuje obsah metabolitov v rastlinách, a teda i obsah jedovatých látok; noc teda znamená určitý útlm metabolizmu, čo sa prejaví znížením obsahu alkaloidov, glykozidov i silíc, pričom ráno sú obsahy najnižšie; od 10. do 16. Vtáky bobuľkami nepohrdnú, ale my by sme ich jesť nemali.
Jedovaté rastliny v záhrade
Ich jedinečná krása môže byť klamlivá a vďaka obsahu jedovatých alkaloidov často môžu i zraniť. Obozretnosť je na mieste a určite sa oplatí vedieť, s ktorými rastlinami sa neradno zahrávať.

Náprstník červený (Digitalis purpurea)
Svojou nevšednou krásou očarí azda každého, efektne vynikne v trvalkových záhonoch a okrasných záhradách. V prísne určenom množstve je používaný ako liek na srdce, no v opačnom prípade sa z neho vykľuje vysoko účinný jed, využívaný šamanmi už v staroveku. Už dva lístky môžu byť pre človeka smrteľne nebezpečné, no našťastie majú dosť horkú chuť, ktorá konzumenta včas odradí.

Narcis (Narcissus pseudonarcissus)
Nie je narcis ako narcis.. a tento dokáže teda poriadne ublížiť. Najčastejšie k otrave dochádza po zámene s cibuľou kuchynskou. Opatrný buďte aj pri iných okrasných cibuľovinách (tulipány, bledule, snežienky,…), obsahujú nebezpečné alkaloidy, ktoré môžu poškodiť zdravie.

Tis červený (Taxus baccata)
S obľubou používaná okrasná drevina je celá jedovatá, s výnimkou dužiny červených bobúľ, ktoré obaľujú semeno. Tis obsahuje jedovatý alkaloid taxín, ktorý vyvoláva kŕče, zvracanie a pri vysokých dávkach i smrť.

Štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides)
Tento „zlatý dážď“ patrí medzi najtoxickejšie rastliny, ktoré sa u nás pestujú. Stačí požiť pár kvetov alebo semien a následky môžu byť fatálne. Obzvlášť dajte pozor, ak máte malé deti a radšej sa ho zrieknite.

Brečtan popínavý (Hedera helix)
Napriek tomu, že všetky časti rastliny sú jedovaté, obsahujú liečivé látky, nápomocné pri kožných problémoch, hemoroidoch a reumatizme. Najjedovatejšou časťou rastliny sú plody, bobule. Otrava môže nastať už po užití troch bobuliek a prejavuje sa zvracaním, preháňaním alebo bolesťou hlavy. Preto neriskujte a pri vnútornom používaní siahnite po certifikovaných liečivách z lekárne.

Poniklec obyčajný (Pulsatilla vulgaris)
Zákonom chránená, no jedovatá rastlina, ktorá môže spôsobiť podráždenie pokožky a pri vnútornom požití črevné problémy a poruchy centrálneho nervového systému. Pri manipulácii s ňou si určite nasaďte rukavice.

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
Patrí medzi najnebezpečnejšie invazívne a toxické rastlinné druhy na našom území. Obsahuje fototoxické furanokumaríny, ktoré v tme dráždia pokožku a vplyvom svetla spôsobujú poleptanie kože a bolestivé pľuzgiere. Pri odstraňovaní boľševníka buďte obzvlášť opatrní, nasaďte si ochranný oblek, tvarový štít, prípadne respirátor.

Mliečnik myrtový (Euphorbia myrsinites)
Okrasná sukulentná rastlina, v súčasnosti s obľubou vysádzaná do skaliek a moderných štrkových záhonov. Pri zlomení vyteká z nej biele toxické mlieko, ktoré spôsobuje opuchy, zápaly a podráždenie kože. Obzvlášť opatrní buďte pri presádzaní, nasaďte si rukavice a nikdy si nepretierajte oči.

Jasenec biely (Dictamnus albus)
„Ohnivým krom“ sa nenazýva nadarmo, obsahuje totiž silice, ktoré počas horúcich letných dní dokážu i splanúť. Okrem toho obsiahnuté fotosenzibilné furanokumaríny vyvolávajú podráždenie a začervenanie pokožky. Počas slnečného počasia sa mu preto s určitosťou vyhýbajte.

Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale)
Už v staroveku vedeli, kam siaha jed tejto rastliny. Vo svojich dielach ju spomínali i slávni básnici Horácius a Ovídius. Patrí medzi najnebezpečnejšie a najzákernejšie, otrava sa prejaví až keď je už neskoro. Toxická je celá rastlina, najmä hľuzy. Pozor dajte aj na vodu vo váze, kde boli namočené jej kvety.

Ricín obyčajný (Ricinus communis)
Dekoratívne a exoticky ker, s obľubou pestovaný v okrasných záhradách, vo svojich semenách obsahuje tzv. bunečný jed. Príznaky otravy sa podobajú najprv bežnej chrípke, ktorá neskôr končí až vnútorným krvácaním. Olej zo semien pri vypočúvaní väzňov používal Mussolini, známych je niekoľko atentátov a pred deviatimi rokmi boli doručované výhražné listy s ricínom významným politickým predstaviteľom USA.

Snežienka jarná (Galanthus nivalis)
Nežný kvietok končiacej zimy obsahuje alkaloidy, ktoré vyvolávajú tráviace problémy. Najviac sa ich nachádza v cibuľke. Pre človeka však otrava nie je smrteľná, telo jed dokáže samo odstrániť.

Iskerník prudký (Ranunculus acris)
Celá rastlina je jedovatá, obsahuje protoanemonín, ktorý má silný dráždivý účinok. Pri kontakte s ňou sa vyskytne podráždenie kože, pálenie a začervenanie.

Rebarbora vlnitá (Rheum rhabarbarum)
Kyslú chuť rebarbory určite oceníte pri príprave koláčov, no s jej používaním by ste to nemali preháňať. Je síce bohatá na obsah vitamínov a minerálov, no ukráva v sebe i kyselinu šťaveľovú, ktorá spôsobuje obličkové kamene. Stonky rebarbory je dobré zbierať len do Jána, keby je jej obsah počas roka najnižší. Najvyššiu koncentráciu tejto kyseliny obsahujú jej listy, preto sa im určite vyhnite!

Rododendron (Rhododendron)
Nádherné kry, ozdoby jarných záhrad sú bohužiaľ taktiež jedovaté. Najnebezpečnejšie sú listy, obsahujúce neurotoxín andromedotoxin, ktorý spôsobuje nevoľnosť a v krajnom prípade zástavu srdca. Známe sú i otravy z medu včiel, ktoré opeľovali rododendróny.

Konvalinka voňavá (Convallaria majalis)
Na jar si ju ľahko pomýlite s medvedím cesnakom, ktorý však raší našťastie skôr a je dobre rozpoznateľný podľa špecifickej cesnakovej vône. Pár lístkov odrovná aj statného chlapa, dokonca otrava môže nastať aj vypitím vody z vázy, v ktorej boli konvalinky namočené. Príznaky otravy sú nevoľnosť, zažívacie problémy, zvýšené močenie, mdlosť a kŕče.

Oleander obyčajný (Nerium oleander)
Tak ako je oleander krásny, tak môže byť i nebezpečný. Je považovaný za jeden z najjedovatejších záhradných rastlín, už požitie jedného listu dokáže usmrtiť dospelého človeka. Dokonca otrava nastáva aj po konzumácii medu, ktorý včely vyrobili z peľu jeho kvetov.

Prilbica modrá (Aconitum napellus)
Prilbica, inak nazývaná aj vlčí mor, je považovaná za najjedovatejšiu rastlinu Európy. Rastie aj na Slovensku, hlavne vo vyšších nadmorských výškach. Spoznáte ju podľa krásnych modrých kvetov, pripomínajúcich prilby. Otrava prilbicou sa prejavuje slinením, dusením, triaškou, zvýšeným pulzom a silným dýchaním.

Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum)
Silne jedovatá rastlina sa na popravy používala už v starovekom Grécku. Smrtiaci odvar z tejto rastliny bol naservírovaný aj odsúdenému antickému filozofovi Sokratovi. Rastlina sa vyskytuje takmer v celej Európe, pričom je jedovatá pre ľudí i zvieratá. Pri dotyku môže spôsobiť prudké alergické reakcie, preto sa od neho držte čo najďalej.

Čemerica (Helleborus)
Neúnavne kvitnúca kráľovná zimnej záhrady sa v minulosti používala ako jed alebo otrava pri bojoch na šípy. Celá rastlina, vrátane koreňa, je prudko jedovatá.

Durman voňavý (Datura suaveolens)
Jeho kvety sú nesmierne krásne, poznať ho môžete aj pod názvom anjelské trúby. Celá rastlina je prudko jedovatá, pri práci s ním vždy používajte rukavice. Obzvlášť zákerné sú semená, preto nikdy pod durman neumiestňujte misky domácich zvierat, lebo by tam mohli napadať. V stredoveku bol dôležitou súčasťou čarodejníckych rituálov, odvarov, ale i nápojov lásky.

Lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus)
Hoci v súčasnosti môžete na trhu nájsť lupinovú múku, rozhodne si ju neskúšajte vyrobiť svojpomocne z plodov okrasných druhov lupiny, ktoré vám rastú v záhrade. Patria medzi vysoko jedovaté rastliny, ktoré obsahujú veľké množstvo zdraviu škodlivých toxínov. Spomínaná múka sa vyrába z lupiny bielej (L. albus).
Rastliny s tŕňmi a ostňami
V záhradách nájdeme rastliny, ktoré môžu spôsobovať problémy pri ošetrovaní, no zároveň slúžia ako účinné prírodné bariéry. Ich ostré tŕne sú charakteristické pre mnohé úžitkové aj okrasné druhy. Rastliny s tŕňmi môžu byť síce problémové pri údržbe, ale zároveň predstavujú výbornú ochranu záhrady pred nežiaducimi návštevníkmi, ako sú zvieratá či ľudia.

Dráč Júliin (Berberis julianae)
Jedným z najpichľavejších druhov je dráč Júliin, ktorý sa právom považuje za jeden z najhorších. Hoci je dráč Júliin veľmi dekoratívny listami, kvetmi aj plodmi, jeho údržba je nepríjemná.

Citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata)
Ďalší druhom, ktorý vyniká výraznými ostňami, je citrónovníkovec trojlistý. Tento okrasný ker môže mať ostne dlhé až 10 cm. Ker znáša tvarovanie veľmi dobre, ale práca s nastrihaným materiálom môže byť problémová kvôli jeho výraznej pichľavosti. Ak hľadáte rastlinu, cez ktorú neprenikne žiadne zviera ani človek, citrónovníkovec je ten pravý. Na druhej strane, bohato kvitne a to už skoro na jar krásnymi bielymi kvetmi. Na konci sezóny prináša množstvo žltých citrusových plodov, ktoré v interiéri uvoľňujú atraktívnu arómu.

Ruža vráskavá (Rosa rugosa)
Ruža vráskavá je okrasný tŕnitý ker, ktorý je tiež vhodný ako živá zátarasa. Pochádza z Japonska a Číny a dorastá do výšky približne 150 cm. Názov „vráskavá“ odkazuje na jej hlboko zvráskavené listy. Vyniká tiež veľmi dlhým obdobím kvitnutia - od mája až do mrazov. Kvety sú od bielej cez strakaté a prskané s ružovou až jemne fialovočervenou farbou, často sú celé sýto ružové. Plody tejto ruže tiež stoja za zmienku.

Dulovec japonský (Chaenomeles japonica) a dulovec nádherný (Chaenomeles speciosa)
O dulovcovi japonskom a dulovcovi nádhernom nie je až tak známe, že majú ostne. Tento ker je populárny najmä pre svoje kvety, ktoré rozkvitajú medzi prvými v sezóne. Plody dulovca majú výraznú arómu a niekedy sa používajú na spríjemnenie atmosféry v príbytkoch.

Gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos)
Posledným druhom je vzrastný strom, ktorý nájdeme v záhradách len zriedka - gledíčia trojtŕňová. Táto drevina pochádza zo Severnej Ameriky a patrí do čeľade bôbovité (Fabaceae). Je známa svojim extrémnymi a agresívnymi ostňami, ktoré pokrývajú nielen konáre, ale aj kmeň stromu. Gledíčia môže dorásť až do 20-30 metrov a je typická aj svojimi dlhými, mierne poskrúcanými strukmi, ktoré obsahujú množstvo semien. Tento strom sa s obľubou používa v mestských výsadbách, niekedy sa tiež vysemení aj do záhrad. V kultúre sa často pestuje aj jej zlatolistá verzia ‘Sunburst’ alebo ‘Skyline’, ktoré sa líšia zlatožltými listami, najmä v prvotných štádiách.
tags: #kvet #ktorz #ta #uskrti
