Rafflézia: Kvet nad priepasťou informácie a schody do neba
Vo svete rastlín nie sú ničím výnimočným parazitické druhy, ktoré čerpajú živiny z hostiteľských rastlín. Nájdeme ich v exotických krajinách, ale aj v európskej prírode. Na rozdiel od našich nenápadných druhov sa v tropických lesoch juhovýchodnej Ázie vyvinuli doslova parazitické monštrá s najväčšími kvetmi v celej rastlinnej ríši.
Rod Rafflesia: Monštrá z juhovýchodnej Ázie
Rod raflézia (Rafflesia) z čeľade rafléziovité (Rafflesiaceae) zahŕňa minimálne 16 druhov (podľa niektorých autorov až okolo 30). Rod bol pomenovaný po sirovi Thomasovi Stamfordovi Rafflesovi. K obrovským kvetom, ktoré udivili celý svet, ho v roku 1818 priviedli domorodci. Nebolo to však na Malajskom polostrove, kde tento Brit založil Singapur, ale na Sumatre. V tom čase bol Raffles guvernérom krátko existujúcej britskej kolónie na tomto ostrove. Treba však podotknúť, že na Jáve podobné parazitické raflézie pozoroval Luis Deschamps už koncom 18. storočia.
Rafflesia arnoldii: Kráľovná parazitov
Raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldii), ktorá dostala druhové meno po botanikovi Josephovi Arnoldovi, nerastie v pralesoch pevninskej časti juhovýchodnej Ázie, ale len na priľahlých indonézskych ostrovoch Borneo a Sumatra. Jej najväčšie kvety majú priemer až 1,5 m a vážia približne 10 kg.
Biológia parazitizmu raflézií
Podobne ako väčšina raflézií aj raflézia Arnoldova parazituje na koreňoch a spodnej časti stoniek niektorých drevnatejúcich lián z rodu Tetrastigma (napr. T. rafflesiae) z čeľade viničovité. Rastliny parazitického rodu Rafflesia sú tak veľmi špecializované, že nemajú korene, stonky a listy. Žijú v povrchových pletivách hostiteľa (endoparazity), s ktorým sú spojené spleťou vláken koreňového pôvodu pripomínajúcou mycélium húb. Bez ohľadu na to, či prenikli do koreňov alebo do nadzemných častí lián, neobsahujú chlorofyl. Toto zelené asimilačné farbivo by im bolo pod kôrou hostiteľa zbytočné. Keďže tieto rastliny nie sú schopné fotosyntézy, čerpajú z hostiteľa nielen vodu a minerálne látky, ale aj všetky potrebné živiny. Ide teda o úplné parazity.
Ako ukázali posledné výskumy, niektoré druhy raflézií, najmä R. cantleyi, nekradnú svojim dobrodincom len asimiláty, ale dokonca aj gény. Vedci predpokladajú, že sa parazit snaží zabudovaním cudzích génov do svojho genómu zamaskovať vlastnú identitu, a tak preľstiť hostiteľa, ktorý ho považuje za súčasť svojho organizmu. Keďže pohlavné rozmnožovanie je nevyhnutným predpokladom udržania genetickej variability pri väčšine rastlín a živočíchov, ani parazitické raflézie sa bez neho nezaobídu.
Ostatné druhy a ich kvety
Kvôli svojim gigantickým rozmerom predstavujú kvety raflézií veľké lákadlo pre mnohých turistov navštevujúcich krajiny juhovýchodnej Ázie. Nemusí ísť vždy len o najpopulárnejšiu rafléziu Arnoldovu. Do 90 cm v priemere majú po rozvinutí aj kvety niektorých ďalších druhov, napríklad R. keithii a R. pricei z Bornea. Ich okvetné lupene sú pokryté nepravidelnými bielymi bradavicami. Medzi drobčekov nepatrí ani R. micropylora - endemit ostrova Sumatra. Raflézia Kerriho (R. kerrii) má priemer kvetov od 50 do 90 cm. Svojou biológiou sa nelíši od ostatných zástupcov rodu, rozšírená je v južnej časti Malajského polostrova, kde parazituje na lianách Tetrastigma leucostaphylum, T. papillosum a T. quadrangulum.
Na lokalite v blízkosti Národného parku Khao Sok boli zaregistrované kvetné puky raflézie Kerriho. Všetky boli na zemi, teda možno predpokladať, že vyrástli z koreňov, resp. zemou pokrytých výhonkov hostiteľskej rastliny. Veľmi pripomínali malé hlávky červenej kapusty. Tmavý lupeňovitý obal sa z ich povrchu pri raste odlupuje a pod ním sa objavuje ružovkastohnedé lesklé pletivo okvetných lístkov. Kým pupeň vyrastie do správnej veľkosti a kvet sa otvorí, ubehne obyčajne veľa týždňov. Niektorí znalci týchto rastlín tvrdia, že často aj dve tretiny pupeňov zhnijú.
Kvet medzi priepasťami: Metafora života
Román Bystríka Šikulu "Kvet medzi priepasťami" zachytáva obdobie od začiatku 90. rokov minulého storočia po súčasnosť. Spoločenské udalosti troch desaťročí sú však „iba“ literárnymi kulisami a časopriestorovými súradnicami osobného príbehu učiteľa vyrovnávajúceho sa po rozvode s podvodmi na strednej škole a prehlbujúcim sa ľúbostným vzťahom k svojej žiačke. Práve táto línia sa stáva základom druhej časti románu, príbehu o láske redaktora literárneho časopisu a zdravotnej sestry nachádzajúcich svoje šťastie. Príbeh plný nehy a tajomstva, no aj láskavého či drsnejšieho humoru, groteskných a satirických pasáží sa pritom napĺňa v tretej časti, keď do života manželov vstupuje smútok - narodí sa im autistický syn. No nestrácajú nádej, zmysel a naplnenie svojho života, lebo ani osobná dráma ich neobrala o pamäť, čím ich život obdaroval.
Kniha "Kvet medzi priepasťami" je dostupná v 33 knižniciach a bola vydaná vydavateľstvom PERFEKT a.s. v roku 2020. Má 384 strán a ISBN 9788080469788. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| ISBN | 9788080469788 |
| Autor | Bystrík Šikula |
| Väzba | pevná |
| Vydavateľ | PERFEKT a.s. |
| Počet strán | 384 |
| Rok vydania | 2020 |
Ferata Intersport: Schody do neba
Hľadáte zážitok, pri ktorom vám stuhne krv v žilách a zároveň sa vám naskytne pohľad ako z iného sveta? Potom si do svojho zoznamu pripíšte feratu Intersport na vrchu Donnerkogel v Rakúsku. Toto miesto je známe vďaka svojej ikonickej atrakcii - 40-metrovému rebríku, ktorý visí v priestore a nesie príznačný názov „Schody do neba“. Dobrá nálada a úsmevy tu však veľmi rýchlo strieda kamenná tvár a stopercentná koncentrácia. Toto nie je výlet pre začiatočníkov.
Všetko sa začína nevinne a priam rozprávkovo. Zaparkujete pri nádhernom jazere Gosausee, ktorého tyrkysová voda a výhľad na masív Dachsteinu vás okamžite očaria. Lanovkou sa pohodlne vyveziete hore a po krátkej prechádzke sa dostanete k nástupu na feratu. Práve tu sa však idylka končí. Už prvé metre vám dajú jasne najavo, že toto nebude prechádzka. Skala je strmá, exponovaná a vyžaduje si silu v rukách aj nohách. Partia stíchne, vtipy ustanú a každý bojuje sám so sebou a s oceľovým lanom.
Po náročných úsekoch prichádza zlatý klinec programu. Zrazu pred vami stoja ony - legendárne Schody do neba. Ide o 40 metrov dlhý oceľový rebrík, ktorý spája dve skalné veže a pod vami je len vzduch a niekoľko stoviek metrov hlboká priepasť. Keď stúpite na prvú priečku, adrenalín vám vystrelí na maximum. Vietor, hojdanie rebríka a pohľad do prázdnoty preveria aj tých najskúsenejších lezcov. Každý krok nahor je malým víťazstvom. Keď konečne prekonáte rebrík a opäť sa dotknete pevnej skaly, zaplaví vás vlna čistej eufórie. Všetok strach a námaha sú preč. Nasleduje už len hrebeňová časť, ktorá je síce dlhá, no technicky jednoduchšia. A potom to príde. Postavíte sa na vrchol Donnerkogelu a pred vami sa otvorí dychberúca 360-stupňová panoráma. Ako na dlani uvidíte ľadovec Dachstein, majestátne vrcholy Gosaukammu a hlboko pod vami tyrkysové jazerá Gosausee.
Náročnosť a vybavenie
Treba to povedať na rovinu. Táto ferata rozhodne nie je pre každého. Ak s lezením len začínate alebo máte strach z výšok, na toto miesto radšej zabudnite. Ferata je klasifikovaná obtiažnosťou D, čo znamená, že je určená výhradne pre skúsených lezcov s výbornou fyzickou kondíciou. Celá túra trvá približne 5-6 hodín a je mimoriadne vyčerpávajúca. Nevyhnutnosťou je kompletná feratová výbava, teda prilba, sedací úväz a feratový set.
Výstup na Donnerkogel nie je len o lezení. Je to o prekonávaní vlastných limitov. Je to o momente, keď si myslíte, že už ďalej nemôžete, no napriek tomu nájdete silu pokračovať. Po takomto dni sa žiadna párty nekoná. Všetci pociťujú únavu, no zároveň obrovské šťastie. Tento zážitok vás zmení. Ukáže vám, aká silná vie byť príroda a akí silní môžete byť.
tags: #kvet #nad #priepastou