Pestovanie papriky: Kompletný sprievodca od výsevu po zber

Paprika je jednou z najobľúbenejších letných zelenín, ktoré si vychutnávame nielen čerstvé, ale aj v tradičných pokrmoch ako lečo či plnená paprika. Ak máte skúsenosti s pestovaním paradajok, s paprikami by ste nemali mať problém. Paprika je teplomilná rastlina s dlhým vegetačným obdobím, to znamená, že je veľmi náročná na teplo, svetlo a vodu. Pri dodržaní týchto troch faktorov bude pestovanie úspešné.

Paprika (Capsicum annuum) je známa sezónna zelenina, ktorú si aj v našich podmienkach vieme vypestovať. Jej domovom sú subtropické oblasti Ameriky, no darí sa jej po celej Európe a aj na ďalších kontinentoch. Je zásobárňou vitamínu B a C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá jej konzumácia v čerstvom surovom stave. Paprika je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí. Nie je nad to dopestovať si ju vo vlastnej záhrade. Prvým krokom v celom procese je samotné sadenie papriky. Či už chcete pestovať klasickú sladkú papriku alebo pikantné čili papričky, všetky druhy uprednostňujú dlhé a teplé vegetačné obdobie. Väčšina pestovateľov preto nesadí papriku priamo zo semienok, ale z predpestovaných sadeníc.

Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny).

Výsev a predpestovanie sadeníc

Ideálny čas na výsev paprík je koncom februára až začiatkom marca. Semená je potrebné vysievať do výsevného substrátu v interiéri alebo v skleníku, kde je stabilná teplota cca 20 až 25 °C. Sadenice tak budú mať dostatočný čas na rast, aby boli pripravené na presádzanie do záhrady po 15. máji.

Na výsev, samozrejme, možno použiť samotný výsevný substrát, ktorý je špeciálne vytvorený pre optimálne klíčenie a rast priesad. Čo je dôležité, je ľahký, vzdušný a neobsahuje škodce ani nebezpečné látky, ktoré môžu mladým rastlinám uškodiť. Rovnako môžete použiť aj pôdu zo záhrady, ktorá má viacero výhod, napríklad vyšší obsah živín, prirodzenú mikroflóru, zabezpečí lepšiu adaptáciu pri presádzaní priesad a jej použitie je ekonomicky výhodné, keďže do nej netreba nič investovať. Ideálna je však kombinácia pôdy zo záhrady s výsevným substrátom v pomere 1 : 1, tým sa pekne navzájom doplnia a poskytnú tak priesadám všetko potrebné, čo vyžadujú pre svoj optimálny rast.

Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé.

Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.

Ak osivo paprík zozbierate na jeseň a správne uskladníte, môžete ho použiť na výsev. Osivo po zbere paprík vyberiete z plodov, dôkladne odstránite zvyšky z dužiny a zo žiliek a necháte usušiť na teplom slnečnom mieste, prípadne ho môžete vysušiť v sušičke na ovocie či hríby pri teplote cca 40 °C. Osivo následne skladujte na suchom, chladnom mieste, aby sa zachovala klíčivosť.

Osivo z čerstvých paprík zakúpených v obchode je možné vysiať, ale tento postup má niekoľko rizík a môže byť menej spoľahlivý ako výsev semien zo zrelých plodov z vlastnej úrody. Pri takomto osive je riziko nižšej klíčivosti, keďže osivo nemusí byť úplne zrelé. Pri kúpe paprík môžete natrafiť na hybridné odrody, ktoré v ďalšom roku nemusia preukázať rovnaké vlastnosti pôvodného hybridu. Ak sa rozhodnete použiť osivo z čerstvých paprík, odporúča sa ho najprv vysušiť a následne ošetriť, aby ste minimalizovali riziko plesní a iných problémov. Pre istotu môžete otestovať klíčivosť osiva pred výsevom, aby ste zistili, či má dobrú šancu na úspech.

Starostlivosť o výsevy a priesady

Správna starostlivosť o výsevy paprík v domácich podmienkach zahŕňa niekoľko dôležitých krokov. Na začiatku je potrebné použiť kvalitný substrát, ktorého prípravu sme už spomínali. Pre úspešné klíčenie sú kľúčové tri faktory, a to správna teplota, dostatok svetla a udržiavanie neustále vlhkého substrátu. Teplota by mala byť v rozmedzí 25 až 30 °C. Po vyklíčení môžu rastlinky rásť pri mierne nižších teplotách, a to 20 až 24 °C cez deň a 16 až 18 °C v noci. Výsevy je vhodné umiestniť na slnečné miesto, aby neboli vytiahnuté. Substrát by mal byť stále mierne vlhký, ale nie premočený. Kým osivo nevyklíči, treba zalievať substrát rosením, aby sa nevyplavilo osivo a po vyklíčení a vzídení rastlín možno klasicky zavlažovať. Na zavlažovanie je najlepšie používať vlažnú vodu, aby sa nepoškodili jemné klíčky.

Padanie klíčnych rastlín je spôsobené hlavne hubou Pythium, ktorá sa šíri najmä vo vlhkom a zle prevzdušnenom prostredí. Padaniu klíčnych rastlín sa dá predísť použitím sterilného substrátu, ktorý môžete zakúpiť alebo doma sterilizovať, napríklad v rúre. Je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, zalievať len vtedy, keď je substrát suchý, a udržiavať dostatočné vetranie a osvetlenie. Ako prevenciu možno použiť chemické alebo biologické fungicídy, napríklad prípravky na báze Trichoderma. Smútivkám, drobnému hmyzu, ktorého larvy poškodzujú korene rastlín, sa vyhnete znížením vlhkosti substrátu, používaním sterilnej pôdy a nasadením žltých lepiacich pásikov na odchyt dospelých jedincov. Ak sa smútivky objavia, pomáhajú biologické predátory, napríklad hlístice, alebo prírodné insekticídy, ako je neemový (nimbový) olej. Ak už klíčne rastliny padajú, odstráňte napadnuté jedince, znížte zálievku a ošetrite substrát fungicídom.

Pikírovanie paprík nie je nevyhnutné, ale podporuje ich silný koreňový systém a zdravý rast. Ak sa rozhodnete pikírovať, ideálny čas je, keď majú rastliny 2 až 4 pravé listy. Koreňový systém je v tomto štádiu už dostatočne vyvinutý, ale stále jemný a ľahko manipulovateľný. Pri presádzaní treba byť opatrný, aby sa nepoškodili korienky. Nové miesto by malo byť dobre pripravené - podmienkou je kvalitný substrát a dostatok priestoru pre ďalší rast. Pikírovaniu sa dá vyhnúť, ak osivo zasejete priamo do jednotlivých malých kvetináčov, čím každá rastlina dostane dostatok priestoru už od začiatku. Tento spôsob je časovo úspornejší, no vyžaduje viac výsevného substrátu, precízne siatie a starostlivosť o každú rastlinu. Tento spôsob je vhodný najmä pri rastlinách, ktoré zle znášajú manipuláciu s koreňmi, napríklad niektoré druhy tekvíc, uhoriek alebo melónov. Ideálny čas na pikírovanie je, keď majú rastliny 2 až 4 pravé listy. Koreňový systém je v tomto štádiu už dostatočne vyvinutý.

Otužovanie priesad je dôležité, aby sa rastliny postupne prispôsobili vonkajším podmienkam, ako sú nižšie teploty, priame slnko a vietor, čím sa znižuje šok z presadenia a zlepšuje ich odolnosť. Proces trvá 7 až 14 dní, počas ktorých sa priesady každý deň prenášajú na niekoľko hodín von, najprv na chránené miesto, pričom sa postupne predlžuje ich pobyt a zvyšuje expozícia slnku a vetru.

Áno, odstránenie prvého kvetu na priesade papriky môže byť užitočné. Tento postup pomáha rastline presmerovať energiu z tvorby plodov na rast koreňového systému a výhonkov, čo môže podporiť neskorší rozvoj väčšieho množstva kvetov a plodov. Rastlina, ktorá sa príliš skoro sústredí na plodenie, môže zostať slabšia a menej produktívna. Táto metóda však nie je nevyhnutná pri všetkých odrodách paprík. Odporúča sa najmä pri silnejšie rastúcich odrodách alebo slabších priesadách.

Príprava pôdy a výsadba

Pred výsadbou paprík je dôležité pôdu dôkladne pripraviť, pretože papriky vyžadujú výživnú, kyprú a dobre odvodnenú pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH (6,0-7,0). Pôdu je vhodné obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý hnoj, ktorý zabezpečí dostatok živín. Ak je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, pridajte piesok či rašelinu na zlepšenie štruktúry.

Papriky môžete vysadiť na záhon, kde sa predtým pestovali šaláty a reďkovky, pretože tieto plodiny nepatria k rovnakej čeľadi (ľuľkovité) a nevytvárajú tak riziko hromadenia chorôb alebo škodcov špecifických pre papriky. Navyše, šaláty a reďkovky rýchlo dozrievajú a nezbavujú pôdu živín vo veľkej miere.

Niektorí záhradkári pridávajú do výsadbovej jamky hrsť kompostu alebo na jej dno dávajú žihľavové listy, ktoré potom zasypú pôdou. Áno, tento postup môže byť vhodný. Pridanie hrsti kompostu do výsadbovej jamky poskytne paprikám živiny, ktoré podporia ich rast a zlepšia štruktúru pôdy. Žihľavové listy na dne jamky sú tiež prospešné, pretože obsahujú živiny, ako je dusík, ktoré sa postupne uvoľňujú do pôdy.

Papriky sú známe svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov.

Ideálny čas na výsadbu na voľnom priestranstve je od polovice mája. Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku podnecujú rozklad zásobných látok, až úplnú sterilnosť.

Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba. Pri pestovaní na balkóne či na terase používajte len špeciálne nádoby s odvodňovacími otvormi. Nevyhnutná je hrubšia drenážová vrstva, ktorú od substrátu oddelíte netkanou textíliou.

Pri pestovaní paprík sa zvyčajne odporúča sadiť do jednej jamky iba jednu rastlinu, aby mala každá dostatok priestoru na rast koreňového systému a príjem živín. Dve rastliny v jednej jamke si môžu konkurovať v boji o vodu, svetlo a živiny, čo môže oslabiť ich vývoj a znížiť úrodu. Je pravda, že pred niekoľkými rokmi bolo zvykom sadiť dve rastliny do jamky, aby si navzájom vytvárali oporu a tým nebola nutná ďalšia opora v podobe kolíkov. Oplatí sa to praktikovať, pokiaľ máte v záhrade málo miesta.

Po výsadbe paprík je kľúčové zabezpečiť dostatok slnečného svetla cca 6 až 8 hodín denne, pravidelnú, ale miernu zálievku, optimálnu teplotu 20 až 30 °C a pravidelné hnojenie, najmä fosforom a draslíkom. Na začiatku rastu je vhodné použitie hnojív s vyšším obsahom dusíka na podporu vegetatívneho rastu. Je dôležité poskytnúť rastlinám oporu a chrániť ich pred mrazmi a silným vetrom.

Zavlažovanie a hnojenie

Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok).

Zálievku v teplejších dňoch vykonávame v ranných hodinách. Paprika vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité. Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti. Už pri jesenných, resp. skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj.

Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narúšajú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu.

Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním.

Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu.

Opora a ochrana rastlín

Hoci papriky nie sú ako rajčiny, ktoré potrebujú intenzívnu oporu, opora môže pomôcť predchádzať poškodeniu rastlín, podporiť rovnomerný rast a udržať plody mimo zeme. Áno, papriky pri pestovaní často potrebujú oporu, najmä ak ide o vyššie alebo ťažšie odrody.

Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.

Vzhľadom na vysoké teploty v posledných rokoch sa na listoch a plodoch paprík objavujú „popáleniny“. Popáleniny na listoch a plodoch paprík spôsobuje nadmerné slnečné žiarenie a vysoké teploty. Aby ste tomu predišli, zabezpečte rastlinám tieňovanie pomocou tieniacich sietí alebo pestovaním vedľa vyšších plodín. Zavlažujte ich pravidelne skoro ráno alebo večer, aby ste minimalizovali stres zo sucha, a pôdu mulčujte, aby zostala vlhká a chladnejšia. Neodstraňujte príliš veľa listov, pretože chránia plody pred slnkom. Tiež dbajte na správne hnojenie, aby rastliny mali dostatok draslíka a vápnika.

Škodcovia a choroby

V posledných rokoch sa v dôsledku klimatických zmien a vyšších teplôt zvýšil výskyt niektorých chorôb a škodcov pri paprikách. Z chorôb sa častejšie objavujú hubové infekcie, ako je alternáriová škvrnitosť či botrytída, najmä pri vysokej vlhkosti a horúčavách. Vírusové ochorenia, napríklad vírus tabakovej mozaiky, zostávajú trvalou hrozbou. Medzi škodcami sú čoraz bežnejšie strapky, vošky a molice, ktoré sú aktívnejšie v teplejšom prostredí. Šírenie niektorých škodcov, ako sú roztočce, je spojené aj s dlhšími obdobiami sucha.

Pri pestovaní papriky je dôležité sledovať výskyt škodcov, hlavne vošiek, strapiek a v neskoršom období aj bzdoch. Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.

Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.

Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.

Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.

Vädnúce papriky - ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.

Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.

Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Polikultúra a pestovanie v nádobách

V súčasnosti je populárne pestovanie v polykultúre. Pestovanie paprík v polykultúre je efektívne, ak sa kombinujú správne rastliny. Dobre sa dopĺňajú s bylinkami ako bazalka, koriander, cibuľa, cesnak a nechtík, ktoré odpudzujú škodcov a zlepšujú rast. Špenát môže pomôcť ochrániť korene pred horúčavou. Naopak, fazuľa, kukurica a zeler by sa nemali vysádzať vedľa paprík, pretože si konkurujú v boji o živiny a svetlo, čo môže spomaliť ich rast.

Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l). Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka.

Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek.

Tipy na pestovanie paprík v interiéri - 5 metód pre začiatočníkov - Pepper Geek

Odrody paprík

Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.

Existujú odrody paprík určené špeciálne pre skleník alebo fóliovník? Áno, samozrejme. Ide o rýchlené papriky, ktoré sú určené na pestovanie v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch. Sú šľachtené na rýchly rast, vysokú úrodnosť a dobrú adaptáciu na stabilné podmienky s vyššou teplotou a vlhkosťou. Majú často kompaktnejší vzrast a vyššiu citlivosť na teplotné extrémy, preto sa lepšie uplatňujú v kontrolovanom prostredí. Poľné odrody sú, naopak, odolnejšie proti výkyvom počasia, vetru a chorobám, ktoré sú bežnejšie pri vonkajšom pestovaní. Niektoré univerzálne odrody však dokážu dobre rásť v oboch podmienkach. Tieto odrody sa vyznačujú dobrou adaptabilitou na rôzne podmienky, pričom v skleníkoch alebo vo fóliovníkoch môžu dosiahnuť vyššie výnosy a skoršiu úrodu. Sú odolné proti chorobám a stresovým faktorom, ako sú teplotné výkyvy, čo ich robí vhodnými pre flexibilné využitie. V chránenom prostredí profitujú z kontrolovaných podmienok, no rovnako dobre zvládajú aj pestovanie na otvorenom poli.

K najčastejšie pestovaným odrodám u nás patrí odroda PCR - vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie. Plody má žltozelené, kosákovito prehnuté. Sú mierne pálivé, ale zato šťavnaté. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu. Citlivo však reaguje na zmeny teplôt. Na našich záhradkách by nemala chýbať ani odroda Slovakia - dobre sa jej darí vo fóliovníkoch. Patrí k veľmi skorým odrodám typu kápie. Plody sú teda previsnuté, výraznej chuti a arómy.

PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.

Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.

Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.

Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.

Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.

Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.

Zber úrody

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou.

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tzv. technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

tags: #postup #pri #pestovani #papriky