Vlčí mak: Čarovný kvet s históriou, mýtmi a liečivými účinkami

Vlčí mak (Papaver rhoeas), alebo zriedkavo mak divý, je kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Svojimi žiarivo červenými kvetmi a krehkými lupienkami od nepamäti fascinoval ľudstvo. Hoci ho mnohí považujú len za burinu, skrýva v sebe bohatú históriu, fascinujúce mýty a cenné liečivé vlastnosti. V súčasnosti sa v našich končinách vyskytuje pomerne menej, pod čo sa podpísalo časté využívanie herbicídov a iných chemických látok, ktoré sú používané pri ošetrovaní vegetácie. S úbytkom jeho výskytu vo voľnej prírode sa tak začal presúvať priamo do záhrad.

Botanické vlastnosti a výskyt

Vlčí mak je jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 20 - 90 cm. Má jednoduchú priamu byľ, ktorá je málokedy rozkonárená. Vytvára stopkaté spodné listy aj listy vyrastajúce na byli, ktoré sú sediace (bez stopky). Listy sú členité, dvojito perovito zastrihávané alebo perovito dielne. Kvety sú na dlhých stopkách a vyrastajú z pazúch listov. Kvetné púčiky bývajú ovisnuté a vyvinú sa do vzpriamených veľkých kvetov, ktoré majú v priemere až 10 cm. Kvetný kalich je rýchlo opadavý. Korunné lupienky sú okrúhleho tvaru, priemer majú 2 - 4 cm. Sú červenej farby a na báze majú čiernu, niekedy aj chýbajúcu škvrnu. Napriek svojej kráse kvitnú len krátko a žiaľ nie sú vhodné do kytičky do vázy, kde rýchlo zvädnú. Plody vlčieho maku sú tobolky, volajú sa aj makovice a sú veľké 1 - 2 cm. Celá rastlina je chlpatá a prestúpená mliečnicami. Pochádza pravdepodobne z Ázijského východného Stredomoria a z priľahlej časti Blízkeho východu. V strednej Európe je archeofyt, ktorý bol zavlečený s obilným osivom už v priebehu neolitu. Dnes rastie ako burina pri cestách, na rumoviskách, násypoch a človekom ovplyvňovaných stanovištiach teplejších nížin, pahorkatín a podhorských polôh. Vyhovuje mu vyšší obsah dusíka v pôde.

Pestovanie vlčieho maku v záhrade

Pestovanie tejto rastliny je celkom jednoduché. Stačí jej dopriať optimálne podmienky, ktoré jej nahradia život vo voľnej prírode. Následne si už vystačí len so základnou starostlivosťou, ktorá zahŕňa iba občasnú zálievku. Podobne ako vo voľnej prírode ocení dostatok svetla aj na záhrade. Pri výbere substrátu môžeme vsadiť na vápenaté typy pôdy. Vlčí mak môžeme na záhrade vysádzať rovno zo semienka alebo formou malých predpestovaných rastliniek. V prvom prípade sa tak odporúča urobiť pred koncom marca. S polievaním si príliš veľa starostí robiť nemusíme. Pokiaľ vonku nie sú extrémne horúčavy a suchá, rastlinu stačí poliať raz za týždeň, aj to len trochu ku korienkom. Vlčí mak sa dokáže množiť celkom sám. To môže viesť k prehusteniu porastu, ktorý bude v takýchto prípadoch potrebné preriediť. Pri dostatku svetla a priestoru budú kvety o čosi väčšie a rýchlejšie rozkvitnuté. Zároveň budú obsahovať väčšie množstvo liečivých látok, kvôli ktorým sa zbierajú.

Liečivé účinky a zber vlčieho maku

V ľudovom liečiteľstve má divý mak ozaj široké využitie. Vlčí mak má liečivé účinky, hoci je dôležité rozlišovať ho od maku siateho (Papaver somniferum), ktorý je známy pre svoj obsah ópia. Najväčšou prednosťou vlčieho maku sú jeho upokojujúce účinky vďaka obsahu ópiových alkaloidov, ktoré jemne tíšia bolesť a upokojujú telo aj psychiku. Jeho upokojujúci účinok sa ale najviac prejavuje pri tíšení kašľa a liečbe dýchacích orgánov, preto býva súčasťou bylinných zmesí proti kašľu. Sedatívny vplyv vlčieho maku sa využíva tiež pri nespavosti, neuróze, strese, vnútornom chvení a prepracovaní. Vtedy ho kombinujeme napríklad s levanduľou, medovkou a valeriánou v rovnakom pomere už aj z dôvodu, že samotný čaj z vlčieho maku je nevýrazný až mdlý. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu.

Zber a spracovanie kvetných lupienkov

So zberom možno začať už pár dní po rozkvitnutí, ku ktorému dochádza v období od júna do augusta, najneskôr až do septembra. Zberajú sa najlepšie za sucha v poludňajších hodinách. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle. Kvetné lupienky, ktoré by sa mali zbierať počas slnečných dní, sa potom nechajú sušiť po dobu 5 až 7 dní. Zozbierané lupienky sa sušia rozložené v prevzdušnenej vrstve maximálne 4 cm počas 5 dní. Vhodný je prievan, ktorý ich presuší rýchlo. Sušiace sa lupene neotáčajte. Správne usušené lupienky si zachovajú rovnakú farbu, akú mali na rastline. Správne sušené lupene vlčieho maku majú matno červenofialovú farbu. Sušené lupienky sa používajú samostatne alebo v čajových zmesiach. Pre deti a starých ľudí je vhodnejšie pripraviť sirup z dvoch lyžíc medu na pol pohára odvaru z jednej kávovej lyžičky sušených lístkov. Podáva sa niekoľkokrát denne po jednej lyžičke. Zo sušených lupienkov je tiež možné pripraviť utišujúce kloktadlo. Lupene divých makov sú obľúbeným prírodným farbivom. Používajú sa aj do čajov alebo koktejlov.

Alkaloidy a opatrnosť pri užívaní

Vlčí mak obsahuje rad alkaloidov, celkom je to asi 0,11 až 0,12%. Hlavným alkaloidom je rhoeadin (asi 0,06%) a ďalej alkaloidy allokryptopin, berberín, koptisin, isorhoeadin, protopin, roemerin, sinaktin a ďalšie. Hoci má vlčí mak liečivé účinky, obsahuje aj mierne množstvo alkaloidov, vrátane rhoeadinu, ktorý môže vo vyšších dávkach spôsobiť mierne toxické účinky ako nevoľnosť, zvracanie alebo bolesti brucha. Preto by sa mal používať s mierou a v odporúčaných dávkach. Je dôležité zbierať iba kvetné lupienky, pretože makovice obsahujú vyššiu koncentráciu alkaloidov. Divý mak obsahuje vo svojich zelených častiach mliečnu tekutinu, ktorá je mierne jedovatá, a v hojnom požití môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie alebo bezvedomie. Príbehy o fatálnom oslepnutí, zapríčinenom vlčím makom, sú považované za výmysly.

Mýty a symbolika vlčieho maku

Vlčí mak sa odpradávna spájal s nesmrteľnosťou, čo je zrejmé už z faktu, že jeho semienka sú životaschopné aj po osemdesiatich rokoch dormancie v nepriaznivých podmienkach. Dormancia je latinský názov pre spánok a súhrnne označuje prechodné zastavenie alebo obmedzenie procesov v organizmoch. Vďaka tejto húževnatosti a schopnosti vyrásť prakticky kdekoľvek je známa naozaj magická udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených vlčích makov. To isté sa stalo na hroboch Napoleonových vojakov. Tieto „zázraky“ ľudia považovali za symbol obnovy a mieru. Divé červené maky sú tiež symbolom mieru a obnovy, keďže sa traduje, že vyrástli aj na vyprahnutých vojnových poliach po Napoleonových bitkách. Sprevádzajú ho totiž mýty, ktorých sa bojíme. Preto hneď na začiatok vás ubezpečujeme, že príbehy o fatálnom oslepnutí, zapríčinenom vlčím makom, sú výmysly. Máloktorá rastlina je opradená toľkými mýtmi ako vlčí mak. Viaceré z nich vznikli ešte v dávnej minulosti, kedy bola využívaná pri rôznych magických rituáloch. Iné vyvolalo nevhodné používanie rastliny, ktorej liečivé účinky sa môžu razom zmeniť na škodlivé. Vlčí mak sa spája aj s mágiou. Šamani ho údajne používajú na kúzla dlhovekosti, či dokonca nesmrteľnosti. Kvety údajne chránia pred zlovestnými energiami. Na hraniciach Nepálu a Indie sa aj dnes môžeme stretnúť s mystikmi, ktorí si pred meditáciou vytvoria okolo seba ochranný kruh z lupienkov vlčieho maku. Sypú ich na zem v smere hodinových ručičiek a jemne ich poprášia ružovou soľou.

Mýty o láske a obeti

K červeným kvetom, ktoré neuniknú žiadnemu pohľadu, sa viaže aj nevšedná legenda. Žil raz jeden šťastný pár - muž so ženou. Jedného dňa do ich života vkĺzlo nešťastie - zlá a bezcitná bosorka premenila mladuchu na červený mak. Čary fungovali tak, že počas dňa bola kvetom, v noci sa menila opäť na človeka a mohla navštevovať svojho milovaného muža. Ten bol z celej situácie nešťastný, a tak vyhľadal krutú čarodejnicu, žiadajúc ju o to, aby mu vrátila jedinú manželku. Keďže sa v nej ozvala štipka svedomia, privolila. Mala však podmienku - viac-menej nesplniteľnú. Mužovi povedala, že ak na druhý deň nájde v mohutnom poli červený mak, v ktorom je začarovaná jeho žena, vyslobodí ju spod zlovestného kúzla. Nastalo ráno. Chlap sa vydal na pole. Pri pohľade naň sa ho však zmocnila beznádej. Zem bola posiata tisíckami červených kvetov. Vonkoncom netušil, v ktorom z nich sa skrýva milovaná polovička. Vtedy mu však čosi pošepkal anjel lásky. Vďaka vnuknutiu si uvedomil, že jeho manželka trávi noci doma a na kvet sa premieňa až ráno - po spadnutí prvej rosy. V mohutnom poli teda vyhľadal ten kvet, na ktorom sa neligotala rosa. Vzápätí sa rastlinka premenila na jeho manželku. Iná, trochu strašidelnejšia povrávka hovorí, že vlčie maky vyrastú zo zeme všade tam, kde kedysi - hoci aj pred tisíckami rokov - vyhasol ľudský život. Sú vlastne akýmsi symbolom krvi rozliatej v zemi.

Ďalšie druhy makov a ich využitie

Mak siaty (Papaver somniferum)

Mak siaty, ako ho v slovenčine botanicky nazývame, má tiež mnohé, veľmi efektné kultivary. V ponuke sú plnokveté, ale aj jednoduché so zaujímavou paletou výrazných, ale tiež jemnučkých pastelových farieb. Spomedzi plnokvetých kultivarov, označovaných vďaka ich podobe aj ako „pivonkovité“, môžeme spomenúť rôzne odrody. Mak siaty sa pestuje cielene na poliach a jeho produkcia je určená prevažne pre potravinársky priemysel. Mak má za sebou dlhú a zaujímavú históriu. Rastlina bola dávno súčasťou svetských i cirkevných obradov, je symbolom moci i bohatstva. Červené makové lupienky sa používali aj ako farbivo. Mak je bohatý na tuky, bielkoviny, sacharidy, vlákninu. Najvýznamnejší pre zdravie je vápnik (calcium), kde sa ho v 100 g maku nachádza až 1400 miligramov, čo je najviac zo všetkých potravín. Vápnik tvorí v našom tele základ pre kosti a zuby. Nedostatočné množstvo vápnika spôsobuje osteoporózu, čo je ochorenie, ktoré postihuje starších ľudí po štyridsiatke, a prevažne ženy. Surové ópium ako návyková látka obsahuje až 26 rôznych alkaloidov, ktoré sa využívajú vo farmácii, napríklad morfín, narkotín, kodeín, papaverín. Dnešné pestované odrody maku obsahujú len minimum týchto látok a jeho pestovanie je vládou kontrolované. Pestovanie maku je u nás regulované, z dôvodu, aby rastlina nebola svojimi účinkami zneužitá na nelegálne účely. Šťava z nedozretých makovíc obsahuje ópium, preto je dnes pestovanie maku v EÚ prísne kontrolované. Semienko maku je ľadvinového tvaru a je veľmi zvrásnené, aj keď sa zdá, že je guľaté a má hladký povrch.

Farebné odrody maku siateho

Pestovateľka Gabriela Čechovičová sa už po celé roky snaží robiť osvetu aj vo farebných makoch. „S osvetou a s pestovaním farebných odrôd som začala už pred rokmi. Modrý mak je vynikajúci v slivkových guľkách. Sivý mak s červeným kvetom je oproti modrému jemnejší a má sladšiu chuť. Hnedý mak s bielym kvetom má chuť podobnú slnečnicovým jadierkam a je vhodný aj do slaných jedál a koláčov. „Každá farba má svoju špecifickú chuť, modrý je klasický, ten poznáme všetci, hnedý má chuť za slnečnicovými semienkami, biely je do orieškova a sivý je podobný modrému, ale má výraznejšiu makovú chuť. Zaujme i na poli, keď kvitne: „Sivý mak má cyklámenové kvety, biely mak kvitne na ružovo, hnedý mak na bielo a modrý na tmavofialovo alebo na bielo.“

Biely mak a jeho špecifiká

Biely mak je prastarý druh maku, ktorý vyrástol na našich poliach. V prírode sa mutáciou alebo krížením objavil na poliach a bol ďalej šľachtiteľským procesom zdokonaľovaný. Za orieškovú príchuť bieleho maku sú zodpovedné mnohé aróma-aktívne látky. Ide o prchavé zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú po pomletí semena. Mnohé výskumy poukázali, že biely mak má bohatšie spektrum aróma-aktívnych látok v porovnaní s modrým a sivým makom. Nevýhodou bieleho maku je nižšia úrodnosť a náročnejšia starostlivosť. Tým pádom sa to odrazí na vyššej cene semena. Mnohí milovníci maku sa zhodujú v tom, že mak má mať klasickú chuť typickú pre mak a nie orieškovú.

Mak východný (Papaver orientale)

Druhým bežnejším druhom je trvalkový, okrasný druh Papaver orientale, teda mak východný. Pochádza z Kaukazu. V záhradách je už od čias našich babičiek. Farebne máme na výber od bielych cez jemné a sýtejšie odtiene ružových, oranžových, červených až tmavofialových veľkých kvetov. Vďaka výške okolo 80 cm s ním môžeme v záhone počítať ako s nápadným prvkom a využiť sa dá aj ako solitér. Mrazuvzdornosť sa uvádza až do -40 °C, takže naše zimy ho neohrozia. Nároky na vlahu nemá vysoké. Spomedzi kultivarov môžeme spomenúť ‘Marie Luise’, ‘Allegro’, alebo ‘Central Park’. Po odkvitnutí sa snažia vytvoriť semená, makovičky však čo najskôr zostrihávame.

Španielsky mak (Papaver ruprifragum)

Menej známy je mak druhu Papaver ruprifragum, zvaný aj „španielsky mak“, ktorý sa okrem prírodnej, jednoduchej formy, pestuje aj ako okrasný plnokvetý (P.r. ‘Orange Feathers’). Rastlinka je oproti maku východnému výrazne jemnejšia a drobnejšia. Hodí sa skôr do skaliek a jemnejších záhonov. Dorastá do výšky 60 cm. Vytvára pôvabné, vysoké a úzke makovičky. Vysievame ho skoro na jar na povrch pôdy alebo si ho môžeme predpestovať doma. Tento druh sa správa ako dvojročka alebo podľa doby výsevu aj ako letnička. Kvitne počas júna až augusta na slnečnom stanovisku, kvety majú farbu od bielej cez žltú, oranžovú až po červenú.

Himalájsky mak (Meconopsis)

Botanická ríša má vo svojom spektre makov oveľa viac druhov. Jedným z nich je často obdivovaný modrokvetý Meconopsis, tzv. „himalájsky mak“. Je to jediný rod z príbuzenstva makov, ktorý má prirodzene modrú farbu. Pestuje sa viac druhov, napr. M. betonicifolia, M. grandis. Táto rastlina pochádza z horských masívov Yunnanu, Tibetu a severnej Barmy, z nadmorskej výšky 3000 až 4000 m.n.m. Tieto špecifické podmienky - chlad a vlhký vzduch - určujú jeho kondíciu. Hoci je u nás takmer nepestovateľný, dostal sa do nášho zoznamu pre svoje kúzlo právom.

Slncovka kalifornská (Escholzia californica)

Celkom posledným druhom, ktorý tiež nie je plnohodnotným makom, je rovnako obľúbená a dobre pestovateľná slncovka kalifornská (Escholzia californica). Jej okrasný efekt je značný. Pestujú sa od prírodnej oranžovej až po šľachtené ružovkasto lososové, do červena tónované kvety, s rovnými, ale aj nariasenými okvetnými lístkami. Pestujeme ju ako jednoročku, často sa následne sama vysieva. Slncovku vysievame priamo na stanovisko, nevyhovuje jej presádzanie. Semená nezahŕňame, ale len vtlačíme do substrátu. Kvitne od júna až do septembra. Pôda by mala byť priepustná, rastliny dobre znášajú sucho.

Makové produkty a ich benefity

Mak je všeobecne veľmi zdravou potravinou. Pre slovanské národy sú typické tradičné makové pochúťky: koláče, kysnuté makové záviny, šúľance, makové buchty, či makové rezance. Zrnká maku znamenajú bohatstvo a hojnosť, preto by na našom sviatočnom stole nikdy nemali chýbať makové koláče.

Makové mlieko

Získava sa lisovaním zrelých semien za studena. Makové mlieko je odporúčané pre cenné látky, ktoré obsahuje, najmä pre vysoký obsah vápnika, fosforu, draslíka a horčíka. Je výborné pre tehotné ženy, starších ľudí, pre pacientov s osteoporózou, ale aj pre ľudí, ktorí trpia alergiou, či intoleranciou na kravské mlieko. Toto výživné mlieko si môžete pripraviť aj doma: 100g pomletého maku zalejte 1 litrom odstátej vody. Nechajte postáť pri izbovej teplote 3 hodinky - občas premiešajte. Následne vlejte do mixéra a mixujte pri vysokých otáčkach 3 minúty. Našľahané mlieko preceďte cez sitko, alebo gázu. Pre čistejšiu konzistenciu môžete ešte pár krát precediť.

Maková múka

Vyrába sa pomletím vylisovanej sušiny z olejnatých semienok maku, z ktorých sa vopred lisovaním za studena odstráni olej. Maková múka na rozdiel od mletého maku obsahuje minimálne množstvo tuku a omega 6 mastnej kyseliny. Obsah vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov je vyšší. Maková múka môže slúžiť ako náhrada pšeničnej múky na pečenie koláčov, pri kombinácii s inou múkou sa môže využiť pri pečení chleba.

tags: #kvet #vlcieho #maku #z #latky

Populárne príspevky:

• Sú kvety pre učiteľov na prvý školský deň stále aktuálne?
• Riešenie žltnutia listov oleandra
• Využitie benediktu lekárskeho
• Kompletný sprievodca pestovaním baby špenátu
• Telové mlieko Lavera s divokou ružou