Deň vojnových veteránov: Spomienka na obete vojen a symbol červeného maku
Deň vojnových veteránov, známy aj ako Deň červených makov, je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Celosvetovo sa pripomína 11. novembra. Tento dátum bol vybraný symbolicky, pretože 11. novembra 1918, o jedenástej hodine a jedenástej minúte, vo vlakovom vozni v Le Francport pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerie Spojenci a Nemecko, čím sa na západnom fronte ukončili boje prvej svetovej vojny.
História Dňa vojnových veteránov
Tradícia osláv konca 1. svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí dňa prímeria, 11. novembra 1919. Tento významný medzník v histórii si pripomínali viaceré metropoly vrátane Londýna či Paríža, ale aj ďalšie mestá dohodových krajín. Americký prezident Woodrow Wilson v tom roku oficiálne vyhlásil 11. november za Deň prímeria, avšak oficiálnym sviatkom sa stal v roku 1926. V roku 1954 Kongres premenoval Deň prímeria na Deň veteránov. V západnej Európe je 11. november označovaný ako Deň pamäti alebo Deň prímeria.
Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve. Proti sebe stáli štáty Dohody (na začiatku vojny Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, časom sa pridalo Taliansko, USA, Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, ku ktorým sa pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalšie). Dovtedy najkrvavejší, štyri roky trvajúci konflikt v dejinách ľudstva ukončilo prímerie, ktoré bolo podpísané 11. novembra 1918 o 11:11 h.
Symbol červeného maku
Symbolom Dňa veteránov sa stal kvet vlčieho maku. Tento krehký kvet bol prijatý ako symbol úcty vojnovým obetiam už v roku 1920. Myšlienka použiť kvet maku ako symbol pochádza z básne kanadského lekára Johna McCraea „Na Flámskych poliach - In Flanders Fields“, ktorú v máji 1915 napísal po tom, ako sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na veľkej bitke o belgické mestečko Ypres. Major John McCrae, vojenský chirurg, mimoriadne zle znášal smrť a útrapy ranených vojakov na fronte. Písanie poézie mu pomáhalo vyrovnať sa s ťažobou vojny a ľudským utrpením, ktoré vnímal veľmi intenzívne.
Konkrétne, v nedeľu 2. mája 1915, po výbuchu granátu, ktorý zabil jeho blízkeho priateľa poručíka Alexisa Helmera, zložil báseň s názvom „Na Flámskych poliach - In Flanders´ Fields“. Báseň začínala slovami: „Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu…“ Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že toho rána vial jemný východný vietor a červené maky sa medzi hrobmi akoby vlnili. Autor McCrae vpísal do svojich veršov bolesť, ktorú prežíval. Papierik však zahodil, no okoloidúci dôstojník ho zodvihol a poslal báseň do Anglicka, kde bola 8. decembra 1915 publikovaná v časopise Punch.
Stručná história maku
Vlčí mak ako symbol pre padlých vojakov 1. svetovej vojny prvý raz použila americká profesorka a humanistka Moina Michaelová. V novembri 1918 si na šaty pripla hodvábny mak a z predaja červených makov získavala finančné prostriedky na pomoc vojnovým invalidom-veteránom. Americkí veteráni kvet maku prijali za svoj symbol v roku 1920. O rok neskôr Francúzska Anne Guerin červený mak ako symbol nového života rozšírila medzi kanadských a britských legionárov. Tradícia „Dňa červených makov“ sa postupne rozšírila do viacerých demokratických krajín sveta, ktoré boli zasiahnuté vojnovými konfliktmi.
V súčasnosti môžeme uvidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do oboch svetových vojen. Nosí sa na ľavej strane hrude, blízko srdca, ako znak úcty a spolupatričnosti. Keďže symbolom utrpenia vojakov vo vojnovom konflikte sa stal červený kvet vlčieho maku, Medzinárodný deň vojnových veteránov nazývajú v niektorých krajinách aj Deň červených makov a pripnutím symbolického kvetu si ľudia pripomínajú hrdinstvo vojakov a vzdávajú im úctu. Kvet vlčieho maku si zvolila do svojho znaku aj Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky.
Pripomienka Dňa vojnových veteránov na Slovensku
Deň vojnových veteránov si každý rok pripomíname aj na Slovensku. Ministerstvo obrany SR pripravuje pri príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov na 11. november rôzne akcie. Na znak úcty vojnovým veteránom býva symbolom 11. novembra, červenými makmi, vysvietený aj Bratislavský hrad. Svoju tradíciu Deň vojnových veteránov alebo Deň červených makov nadobúda na Slovensku spomienkovými aktami a ceremóniami hlavne v posledných rokoch. Znak červeného vlčieho maku má vo svojom znaku aj Únia vojnových veteránov SR.
Počas uvedeného dňa si pripomíname tisícky zmarených ľudských životov Slovákov v prvej svetovej vojne. Ich mená sú vytesané na pamätníkoch v centrách mnohých miest a obcí. Pripomíname množstvo ranených i zmrzačených, útrapy civilistov i materiálne škody. Pripomíname tiež hrdinstvo a statočnosť vojakov druhej svetovej vojny i novodobých konfliktov. Červený mak sa stáva trvalým mementom, že vojny sa nesmú opakovať.
Napríklad v Piešťanoch sa deň výročia ukončenia prvej svetovej vojny každoročne pripomína položením kytice k Pomníku obetiam 1. svetovej vojny pri Kostole sv. Štefana. Spomienkový akt sa koná za zvuku kostolných zvonov v sobotu 11. novembra o 11. hodine a 11. minúte, kedy padli posledné výstrely symbolickej salvy, ktorými sa oficiálne skončila 1. svetová vojna. Kladenia vencov sa v Piešťanoch každoročne zúčastňujú členovia Zväzu vojakov SR - Klub vojenských dôchodcov Piešťany a Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika Piešťany.
„Vojna je najhoršia na svete. Vo vojne tečie krv, umierajú nevinní ľudia,“ zazneli slová vojnového veterána Vladimíra Strmeňa pri príležitosti Dňa vojnových veteránov. Ide pritom o spomienku na všetkých vojakov, ktorí slúžili v ozbrojených silách, od veteránov prvej a druhej svetovej vojny až po tých, ktorí pôsobili v mierových a humanitárnych misiách.
tags: #kvet #vojnovych #veteranov #shop