Fazuľa: Všestranná strukovina pre vašu záhradu

Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke!

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac.

Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Fazuľa obsahuje kvalitné aminokyseliny, ktoré sú základnými stavebnými kameňmi bielkovín a prispievajú k regenerácii tkanív. Vďaka vysokému obsahu polyfenolov má fazuľa silné antioxidačné a protizápalové účinky, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom. Vláknina obsiahnutá vo fazuli prispieva k pocitu sýtosti, podporuje zdravé trávenie a vyživuje prospešné črevné baktérie, ktoré majú pozitívny vplyv na imunitný systém aj telesnú hmotnosť.

Ako vyzerá kvet fazule?

Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradok, keďže zaberú menej plochy, no za to rastú do poriadnej výšky.

Kvet (flos) je reprodukčným orgánom rastliny. Je tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku. Z fylogenetického hľadiska je to vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke.

Kvetné obaly môžu byť rozlíšené na kališné listy (sepalum) tvoriace kalich (calyx) a na pestrofarebné korunné lupene (petalum) tvoriace korunu (corolla). Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium). Okvetie je tvorené z okvetných lístkov (tepalum), ktoré môžu byť samostatné (tulipán) alebo pozdĺžne zrastené (bleduľa, snežienka). Niektoré rastliny kvetné obaly vôbec nevytvárajú (vŕba).

Kalich je vonkajšia, väčšinou zelená časť kvetných obalov, ktorý má vyživovaciu funkciu pre kvet (fotosyntéza). Kališné lístky môžu byť voľné alebo môžu navzájom zrastať, čím tvoria kališnú rúrku, kališný lem a kališné hrdlo.

Tyčinka (stamen) je samčí rozmnožovací ústroj krytosemenných rastlín. Tvorí ju peľnica (anthera) a nitka (filamentum). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky vyplnené peľotvorným pletivom. Toto prechádza redukčným delením, čím vznikajú peľové zrná. Počas dozrievania peľu peľnica stráca vodu, schne až praskne. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.

Piestik (pistillum) je samičí rozmnožovací orgán. Tvorí ho semenník (ovarium), čnelka (stylus) a blizna (stigma). V semenníku sú uložené vajíčka, čnelka je stredná rúrkovitá časť a blizna je lepkavá, prípadne vybavená chĺpkami, čo jej umožňuje zachytiť peľové zrná. Piestik vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodných listov čiže plodolistov, ktorých počet často prezradia svojím počtom blizny. Súbor piestikov sa nazýva gynéceum.

Ako vyzerá list fazule?

List (fylom) je orgán výživy, v ktorom prebieha fotosyntéza, odparovanie vody a výmena plynov medzi rastlinou a prostredím. List sa skladá z troch častí:

• stopka - zúžená časť, ktorá spája list so stonkou a umožňuje prenos vody a živín
• báza - často rozšírená časť, ktorou začína čepeľ
• čepeľ - plochá časť listu, kde prebieha fotosyntéza a výmena dýchacích plynov

Netreba si mýliť pojmy stonka a stopka! Stonka je väčšinou dlhý rovný rastlinný orgán, z ktorého po bokoch rôznym spôsobom vyrastajú listy, kvety, príp. vedľajšie stonky. Stopka je časťou listu, ktorou sa list, resp. čepeľ listu, pripája na stonku (listy môžu byť aj bezstopkaté, vtedy sa na stonku pripája priamo listová čepeľ).

Listy vyrastajú z uzlov (nódy) stonky. Striedavé postavenie listov, pri ktorom z jedného uzla vyrastá jeden list, je fylogeneticky najstaršie. Pri protistojnom postavení vyrastajú z uzla dva listy. Ak sú po sebe nasledujúce dvojice listov otočené o 90° postavenie listov je krížmoprotistojné.

Na priečnom priereze listu rozoznávame vrchnú pokožku (epidermis) s kutikulou. Pod ňou je vrstva buniek s veľkým obsahom chloroplastov - palisádový parenchým. Tu prebieha fotosyntéza. Nižšie uložená je vrstva hubovitého (špongiovitého) parenchýmu. Ním prechádzajú aj cievne zväzky. Tieto dve vrstvy spolu tvoria mezofyl, čo je hlavné pletivo listu, kde prebieha fotosyntéza a výmena plynov. Zdola list ohraničuje spodná pokožka. V pokožke sú prieduchy, u jednoklíčnolistových rastlín na hornej i spodnej strane, u dvojklíčnolistových len na spodnej strane listu.

Typ listu, kde sú rozdielne pletivá v hornej (palisádový parenchým) a dolnej časti (špongiózny parenchým), sa nazýva bifaciálny list. Bifaciálny list, typický pre dvojklíčnolisté rastliny, je jasne rozlíšený na rub a líce, čo umožňuje efektívnu fotosyntézu a výmenu plynov. Monofaciálny list naproti tomu nie je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým, obsahuje len jeden typ parenchýmu. Je typický pre jednoklíčnolisté rastliny.

Cievne zväzky sa javia na povrchu listov ako žily, súborne žilnatina. Podľa rozčlenenia listovej čepele rozoznávame listy:

• jednoduché listy - so súvislou listovou čepeľou
• jednoduché nedelené resp. Delené listy sú jednoduché listy s listovou čepeľou delenou plytkými alebo hlbokými úkrojkami, ale musí súvisieť aspoň úzkym prúžkom čepeľového pletiva pozdĺž hlavnej žily (perovité listy) alebo na báze čepele (dlaňovité listy).

Podľa toho, do akej hĺbky zasahujú výkrojky, rozdeľujú sa delené listy na 4 skupiny:

• laločnatý list - výkrojky nepresahujú 1/3 šírky polovice listovej čepele - výčnelky sa volajú laloky
• zárezový list - výkrojky zasahujú od 1/3 do 1/2 šírky polovice čepele - výčnelky sú úkrojky
• dielny list - výkrojky zasahujú od 1/2 do 2/3 šírky čepele - výčnelky sú diely
• strihaný list - výkrojky presahujú 2/3 šírky polovice čepele - výčnelky sú segmenty

Zložené listy sa podľa obrysu delia na listy dlaňovito zložené, ktoré podľa počtu lístkov sú dlaňovito 3-, 5-, 7- až mnohopočetné, a na listy perovito zložené, ktorých lístky tvoria jarmá.

Ako pestovať fazuľu?

Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu.

Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu.

Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor.

S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.

Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma- túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.

Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.

Kedy sadiť fazuľu?

Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená.

Pre úspešný rast a vývoj potrebujú pevné opory, buď drôtenú konštrukciu, alebo tyče. Zelené struky zberáme postupne podľa termínu výsevu, a to približne od polovice júla do polovice septembra. Konzumnú zrelosť posudzujeme pri ich rozlomení. Keď pestujeme fazuľu na semená, struky zberáme postupne, ako usychajú. Uschnuté struky nenechávame na rastline pridlho, zvyknú sa otvárať a semená vypadajú.

Kríčkové odrody vysievame do riadkov vzdialených od seba 40 - 50 cm a v riadkoch 25 - 30 cm od seba po troch až štyroch semenách.

Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.

Druhy a odrody fazule

Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská.

Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit. Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.

Fazuľa obyčajná je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.

Tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne. Nájdite si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu.

Problémy pri pestovaní fazule

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.

Fazuľa krásne zakvitla, ale potom všetky kvety opadali, struky sa nevytvorili. Viete poradiť, čo je na príčine? Opadávanie kvetov má na svedomí extrémne suchý a horúci priebeh tohtoročného leta. Kvety sa síce vytvoria, tak ako píšete, ale peľové zrniečka v horúčavách zaschnú, nevyklíčia, preto nedôjde k opeleniu a následne tvorbe strukov. Obvykle, po zmiernení horúčav i sucha rastlina opäť vytvorí kvety, opelia sa a vytvoria sa aj plody. Určitým spôsobom ochrany je výber vhodného stanovišťa, nie na príliš suchých a slnečnému úpalu vystavených stanovištiach. Za sucha treba rastliny primerane zavlažovať.

Príčin opadávania kvetov môže byť viac, v posledných rokoch napríklad extrémne vysoké teploty a sucho v čase kvitnutia. Rastlina sa proti nim chráni zhadzovaním kvetov. Hoci sa pre fazuľu odporúča slnečné stanovište, vysaďte ju na miesto chránené pred poludňajším slnečným úpalom. Nedostatok vlahy, prípadne presychanie pôdy v okolí koreňového balu v čase horúčav vyriešite častejším zavlažovaním (pozor na premokrenie koreňového balu). Fazuľa je plodina tretej, prípadne štvrtej trate a je citlivá na prehnojenie dusíkom, jeho nadbytok môže tiež viesť k zhadzovaniu kvetov.

Dodržiavaním týchto zásad si zabezpečíte bohatú úrodu chutnej a zdravej fazule priamo z vašej záhrady.

TIP: Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak.

Strukoviny si pre obsah bielkovín aj iných prospešných látok zaslúžia lepšie postavenie v našom jedálničku. Viete, že z pôdy nielen berú, ale ju aj obohacujú?

Fazuľa na mojej záhrade - pestovanie. Často si z rozmanitej ponuky vyberieme aj rastliny, ktoré sú popínavé. Tento špecifický spôsob rastu vyžaduje, aby sme rastlinám poskytli oporu. Kvety popínavých rastlín sú často veľmi atraktívne. Aj vám tu niečo chýba? Kategória popínaviek by nebola úplná bez bôbovitých rastlín. Zameriame sa na okrasné fazule, ktoré sú skutočnou parádou.

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) je neprávom trochu opomínaná, ale predsa len často vídaná rastlina. Ako už názov napovedá, kvety sú zvyčajne šarlátovo červené, ale existujú aj bielokveté alebo také, ktoré kombinujú obe farby v jednom kvete. Rastlina dorastá až do výšky 4 metrov a dokáže vytvoriť bujnú oponu na konštrukciách alebo plotoch. Posledný výsev by sme mali stihnúť do konca júna, aby sa rastlina stihla dobre vyvinúť. Ideálne stanovište je na plnom slnku, kde sa rastlina môžu dokonale predviesť so svojím bohatým kvitnutím a plodením. Pôdu má rada výživnú s dostatkom vlahy, najmä v období rastu.

Ďalším, menej známym druhom je lablab purpurový (Lablab purpureus, syn. Dolichos lablab), pre jeho zjav sa nazýva aj „hyacintová fazuľa“. V rámci rodu je jediný, ale zato veľmi variabilný. Na rozdiel od fazule je lablab purpurový trvalkou. V trópoch sa pestuje vo viacročnej kultúre, u nás len ako jednoročka, pretože nezvláda mrazy a pre jeho mohutný rast nie je vhodný na prenášanie na zimu do tepla. Kvety sú nápadné, ružovofialové, zriedkavejšie až biele a majú motýľovitý tvar, ktorý je typický pre bôbovité rastliny. Lablab kvitne v súkvetiach po 2 až 20 kvetoch. Po odkvete sa formujú zahnuté struky, ktoré sú tiež veľmi dekoratívne, vo fialovej farbe zvýraznenej nápadným leskom. Vyskytujú sa však aj menej výrazné zelenoplodé verzie. Lablab sa pestuje pre jedlé struky a semená, ktoré po dozretí musia byť tepelne spracované, aby stratili jedovatosť - podobne ako pri fazuli. Semená môžu mať od čiernej cez tóny hnedej až po okrovú a bielu farbu. Rastlina vyžaduje podobné podmienky ako šarlátová fazuľa. Bohužiaľ, často začína kvitnúť pred koncom sezóny, a tak bývame neraz svedkami toho, že nám pripravená veľká časť kvetových pukov zmrzne. Tento problém môžeme do istej miery eliminovať predpestovaním rastlín, ktoré potom po mrazoch vysadíme von už vyrastené. Toto však závisí aj od konkrétnej sezóny, ktorá je každý rok iná.

Ako tretieho zástupcu našej popínavé rodinky si popíšeme asi najexotickejší druh - Vigna caracalla (syn. Cochliacanthus caracalla), známy aj ako „slimačí vinič“. Tento názov sa prebral z anglického názvoslovia „snail vine“ alebo „corkscrew vine“, ktorý sa vzťahuje na popínavý spôsob rastu - ako je v anglicky hovoriacich krajinách zvykom. Kvety alebo skôr kvetné puky tejto rastliny rastú formované do špirálovitých tvarov, ktoré sú hlavným prvkom jej atraktívnosti. Samotné kvety majú biely základ s fialkovými plôškami, ktoré často zdôrazňujú špirálovitý tvar. Slimačí vinič kvitne od konca leta do jesene. Dorastá do výšky 6 metrov a kvety má v mnohopočetných súkvetiach. Po pominutí mrazov ju môžeme opäť vysadiť do exteriéru. Má rada výživné pôdy a slnečné stanovište.

tags: #kvet #vyzera #ako #fazula

Populárne príspevky:

• Význam kvetov v tetovaní
• Význam birmovania vo Farnosti SNP Považská Bystrica
• Objavte Čiernu ružu
• Viac o kvetinovej výzdobe od Eva Slocik FLOWERS
• Komplexný sprievodca kvitnutím orchideí