Krása kvapky rosy a život plný výziev
Krása patrí medzi fenomény života človeka, ktoré ho ozvláštňujú a robia ho hodnotnejším. Krása je všade okolo nás. Či už je to krása východu slnka, zakvitnutého stromu, nádhernej hudby, zvlneného obilia vo vetre, letiaceho kŕdľa labutí, výhľadov na vrcholky hôr osvetlené zapadajúcim slnkom a pod. Takáto krása nenechá ľahostajným azda nikoho z nás. Krása akéhokoľvek druhu je poéziou nášho života.
Objavovanie krásy v prírode
Vchádzajúc do lesa je človek krásou priam obklopený. Majstrovsky zobrazené kedysi Martinom Benkom na jeho plátnach, slnečné lúče presvitajúce pomedzi oblaky, osvetľujúce lúky v údolí ako obrovské reflektory… Krása je v prírode prítomná všade navôkol. Vnímame ju našimi zmyslami, najmä zrakom a sluchom. Zraku prichádza na pomoc pri objavovaní krásy prírody fototechnika.
Rôzne typy objektívov umožňujú zachytiť prírodu z rôznej perspektívy, priblížiť alebo zväčšiť fotografovaný objekt, zachytiť pohyb, hru svetla a tieňa… Vzlet myšiaka hôrneho, prílet včielky na kvet, mravčeka vlečúceho ihličie, miniatúrnu krásu machov, kvetov či kvapky živice na šiške smreku alebo kvapky rosy na lístku alchemilky. Technika pomáha fotografovi zachytiť detail, pohyb, dynamiku, farebnosť, svetlo a tiene. Hľadanie, skúšanie, experimentovanie pri fotografovaní pomáha pri jej objavovaní. Pri potulkách prírodou často nachádzame oveľa viac, ako sme mali v úmysle, a stáva sa, že si všimneme a odfotíme niečo úplne nečakané. Chce to len mať oči otvorené a byť pripravený aj so svojou fototechnikou.
Vrcholové výzvy: Kilimanjaro a prekonávanie seba samého
Stojím (hadam aj uplne zasluzene) na vrchole Kilimanjaro, tot najvyssia hory Afriky (jeden zo 7 summits) a sucasne najvyssia osamote stojaca hora sveta. Stojím si tu zmordovaná, bezprizorná, asi aj s absenciou kognitívnych funkcií mozgu na Uhuru Peak vo výške 5895 m n.m. Teplota ráno o cca 7:00 (čas, kedy sme dosiahli summit) bola výdatných -16 stupňov.
Príprava a priebeh výstupu
Vystupové prevýšenie spočívalo v cca 1200 výškových metrov. Oblečenie pozostávalo z 3 vrstiev dole (termo legíny, tenké trekerské gate, hrubé zateplené nepremokavé trekerské gate) a 5 vrstiev hore (2 merino tričká, merino softshell mikinka, hrubšia perovka a hardshell tenká bunda úplne navrchu) a 2 ponožky, keďže boty neboli zateplené. Na hlave čiapka a 2 kapucne (z perovky a hardshell bundy), tvár bola s výnimkou očí prekrytá balaklavou, no tá sa šmýkala a bol pocit omrzlín na lícach.
Na rukách som mala super zateplené hardshell rukavice so softshell vnútornými rukavičkami, ktoré sa osvedčili v praxi počas summitovej noci a rána na Kili. Tenké hardshell rukavice z Decathlonu som použila počas lezenia na Barranco Wall - skaly - kde bolo potrebné používať obe ruky a pršalo.
Trasa a aklimatizácia
Trek sa uskutočnil v druhej polovici februára 2026 po Lemosho Route (7-dňová varianta). Lemosho sa považuje za najkrajšiu trasu s top scenériami a výhľadmi a výbornými šancami na aklimatizáciu. Spalo sa v stanoch. Trek som dala namiesto 7 dní za 6 dní (nič som ale nevynechala, nepreskočila), aj aklimatizačný deň som absolvovala. Po aklimatizačnom/rotačnom dni som vďaka dostatku energie urobila program určený na posledné 2 výstupové dni za 1 deň, t.j. celý trek som spravila o 1 deň skôr. To bolo výborné rozhodnutie, pretože všetky dni predtým pršalo, veci som mala nonstop mokré a cítila som v kostiach, že treba vyťažiť čo najviac z energie hneď a zaraz.
Mt. Kilimanjaro Trek Lemosho Route | Celý dokumentárny film
Summitová noc
Mierne sa nám plán na predsummitový večer zhoršil - nevysiel plán, aby som čo najskôr jedla a išla spať ideálne už o 19:00-20:00. Do Barafu campu sme došli skôr než tím, čakali sme na nich 2 hodiny. Keď dorazil tím, rýchlo postavili stany, začali variť večeru a cca o 20:00 som začala jesť, medzitým sme mali briefing s guidom, čo si nachystať (termosku na horúcu vodu a pod.) a čo nás čaká. Spať som išla o 22:00, no bol to nekľudný spánok. O polnoci budíček (spala som len 2 hodiny a ani noc predtým som dobre nespala).
Môj super tím mi zaspieval a že sa budú za mňa modliť, kuchár mi navliekol rukavice, skontrolovali moje oblečenie a pomocný guide mi vzal celý batoh, nech idem naľahko - vonku tma, snehová chumelica, vietor. Bolo to ťažké, a ako sa hovorí, že počas summitového výšlapu si každý človek siahne na dno síl, tak to presne platilo. Psychicky nepríjemné bolo aj to, že boli úseky, kde som videla, že idem po hrebeni a že dole je strmý zráz (bála som sa) plus to, že môjmu guidovi začala slabšie svietiť čelovka a hoci som mala svoju, a aj pomocný guide idúci za mnou mal svoju, mala som pocit, že idem vo veľkej tme, že nevidím dostatočne vpred, a chcela som preto ísť s inými trekermi (v lajne) - postastilo sa, dobehli sme jednu mini partiu a asi posledné 2 hodiny šlapania v tme sme išli všetci spolu. Za 6 hodín sme boli na summite. Dych OK, kondička OK, no cítila som neskutočnú únavu, chcelo sa mi veľmi spať.
Zostup a dojmy
Zostup bol naplánovaný a uskutočnený nie po Barafu camp, ale nižšie - do Millenium Campu (3,820 m n.m.), čiže zostup v daný deň cca 2000 výškových metrov - brutálny deň. O 11:00 začalo pršať, a keď si predstavíte strmý terén rôzneho podložia, tak áno, všetko sa šmýkalo, no najmä tá strmosť bola hnusná. Kolená som si ku koncu treku už vôbec necítila, no a k bráne parku som sa doslova došuchtala. Kolená ma boleli aj ďalší deň, no potom už našťastie nie.
Na bráne parku som dostala certifikát o úspešnom výstupe, kde už boli toalety a umývadlo s tečúcou vodou a mydlo = luxusné veci po niekoľkých dňoch bez. Hoci som mala veci v duffel bagu, obsah bol už od 2. dňa treku mokrý - nie úplne, no všetko bolo vlhké a vodu som našla aj na power bank. Každý deň som chodila s mokrými nízkymi teniskami, kým tie summitové vyššie boty som mala našťastie super zabalené, boli suché, a aj hrubú vetrovku a gate a čiapku som mala v dry bagu, čiže tiež boli suché, čo bolo vo vzťahu k summitovému výstupu a mínusovým teplotám super.
Hydratácia a zdravotný stav
Ja versus nadmorská výška (kyslík a pulz) = v pohode každý deň, žiadna dýchavičnosť, žiadna bolesť hlavy, nič, akurát zlý spánok už 2 noci pred summitovou nocou (aj niektorí moji porterí spali zle). Ráno a večer počas výstupových dní mi meral môj guide saturáciu kyslíka v krvi oximetrom a pulz. Výsledky si značil do notesu plus mi dával sprievodné otázky, či sa mi netočila hlava, aký som mala spánok, či som nezvracala a pod. Aj moje odpovede si značil a potom to chcel aj mnou podpísať, takže išlo o veľmi dôsledné pozorovanie. Čo sa kyslíka týka, po celý čas som mala hladinu nad 90 percent (zrejme najmenej som mala 91 alebo 92 percent), v jeden deň som dokonca mala 98 percent, čo je brutálne parádny výsledok (a mala som vtedy o 1 percento lepší výsledok než môj guide). Hydratáciu som mala ako vojačka = hneď po zobudení, či sa chcelo alebo nie, som vypila 1 liter vody a potom cez deň ďalšie 3 až 4 litre. Pred odchodom na trek som jedla bio pastu z čierneho sezamu, bohatú na železo, inak žiadne špeciálne prípravy (samozrejme pohyb, no ako vždy, nezintenzívnila som ho). Na kopci som v Nalgene fľaši rozpúšťala Fluidex šumivú tabletku. Between 90% and 99% - excellent indicators! In the absence of other complaints, we can confidently say this climber is ready to continue the ascent.
Počasie na Kilimanjaro
Hoci som si zámerne naplánovala trek na obdobie sucha, dažde udreli skôr. Každý deň pršalo, nie však od rána do večera, no väčšinou hodiny (pol dňa a raz, možno 2x, aj v noci) - všetko som mala mokré, nedalo sa sušiť. Naučila som sa takto nejako fungovať, no nebolo to easy. Varilo sa na malom variči pre celý tím a okolo variča mi viseli moje (určite smradľavé) ponožky a kuchár mi väčšinou aj starostlivo vybral vložku z topánok, nech uschne (uschla, no zvyšok tenisiek bol mokrý, no, ak ráno nepršalo, stihli počas treku vyschnúť, kým nezačalo znova pršať). Jeden môj porter mi dal v jeden deň svoje suché podkolienky, vzala som si ich vďačne. Druhý deň treku som mala psychickú krízu - prudký dážď už od 14:00, ja mokrá totálne - ani hardshell veci nevydržia hodiny dažďa a jeden náš porter mal zdravotné problémy, ukončil trek predčasne a nevedelo sa, kto ho nahradí.
tags: #kvet #zivota #kvapka #tarin