Rozdiel medzi kvetinou a kvietkom: Sprievodca svetom rastlín

Kvetiny a kvety sú termíny, ktoré sa v bežnej reči často zamieňajú, no z botanického hľadiska existuje medzi nimi zásadný rozdiel. Kvety sú rozmnožovacie orgány rastlín, tvoriace súčasť rastlín flóry, často tak nenápadné a skromné. U krytosemenných alebo kvitnúcich rastlín sú to kvety. Z nich sa vyvíjajú plody so semenami. Pojem „kvetina“ má širší význam a označuje rastlinu, ktorá kvitne, teda vytvára kvety.

Čo je kvet?

Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín.

Z fylogenetického hľadiska je kvet vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke (brachyblaste). Kvet rastlín flóry je spojený s vetvičkou - kvetnou stopkou. Jej vrchná časť býva rozšírená a plynule prechádza do kvetného lôžka, na ktoré nasadajú ostatné časti kvetu - kalich, koruna, tyčinky, piestiky a nektaria.

Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký). Úplne najväčšiu kvetnú korunu vo flóre má tropická rastlina raflesie Schadenbergova. Meria približne 1 meter a jej hmotnosť je v priemere 11 kg. U tropickej orchidey sú korunné plátky dlhé 60 cm a veľa kaktusov a leknínov má kvety s priemerom 20 cm a viac.

Stavba kvetu

Kvet je tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku. Nahosemenné rastliny nemajú pravé kvety s kvetnými obalmi či piestikmi, ale na rozmnožovanie slúžia jednopohlavné šištice (strobily). Samčie šištice pozostávajú z tyčiniek a produkujú veľké množstvo peľu. Samičie šištice tvoria podporné lupene a semenné šupiny, na ktorých sú uložené vajíčka.

Evolúcia a prispôsobovanie opeľovačom vytvorili obrovskú rozmanitosť v stavbe kvetov. Z morfologického hľadiska ich delíme podľa viacerých kritérií.

Kvetné obaly

Kvetné obaly chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Môžu byť rozlíšené na:

• Kalich (calyx): vonkajšia, väčšinou zelená časť tvorená z kališných listov (sepalum). Kališné lístky môžu zrastať do kališnej rúrky, lemu a hrdla. Podľa trvácnosti rozlišujeme kalich prchavý (opadáva počas rozkvitnutia, mak), opadavý (opadáva s korunnými lupienkami, žeružnica) a trváci (ostáva aj na plode, hluchavka).
• Koruna (corolla): vnútorná, pestrofarebná časť tvorená z korunných lupeňov (petalum). Špeciálnym typom je voľnolupenová koruna bôbovitých rastlín (tvorí striešku, dve krídla a zrastený člnok).

Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium). Kvety na seba pútajú pozornosť nápadne jasne sfarbenou korunou. Príroda pomocou pestrofarebných kvetov láka opeľujúci hmyz alebo iné živočíchy.

Reprodukčné orgány

• Tyčinka (stamen): samčí rozmnožovací ústroj. Z fylogenetického hľadiska tyčinky predstavujú samčie výtrusové listy (mikrosporofyly). Tvorí ju nitka (filamentum) a peľnica (anthera). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky. Tu vznikajú redukčným delením peľové zrná. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.
• Piestik (pistillum): samičí rozmnožovací orgán. Vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodolistov, ktoré predstavujú samičie výtrusové listy (makrosporofyly). Tvorí ho čnelka (stylus), lepkavá blizna (stigma) a spodný semenník (ovarium), v ktorom sú uložené vajíčka.

Súkvetie

Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Súkvetia sú rozdelené do dvoch hlavných skupín: strapcovité (rácemózne) a vrcholíkovité (cýmózne).

Strapcovité súkvetia

Dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor (alebo od okrajov do stredu). Patria sem:

• Strapec (racemus): má pretiahnuté vreteno s kvetnými stopkami v pazuchách listeňov. Považuje sa za najzákladnejšiu formu súkvetia (agát).
• Klas (spica): vreteno je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo redukované (skorocel).
• Jahňada (amentum): súkvetie s chabým, previsnutým vretenom a sediacimi jednopohlavnými kvetmi (lieska, topoľ).
• Klások (spicula): skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (lipnica).
• Šúlok (spadix): vreteno je zdužnatené, kvietky drobné a prítomný je zväčšený listeň - tulec (áron, diablik).
• Chocholík (corymbus): kvetné stopky sa predlžujú, kvety ležia približne v jednej rovine (bledavka).
• Okolík (umbella): kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky (prvosienka).
• Metlina (panicula): rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a konármi (vinič).
• Hlávka (capitulum): skrátené vreteno i stopky, kvety tvoria guľovitú hlavu chránenú zákrovom (ďatelina).
• Úbor (anthodium): kvetné lôžko je diskovito rozšírené. Stred tvoria rúrkovité kvety (terč), okraj súmerné jazykovité kvety (lúč).

Vrcholíkovité súkvetia

Majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol (alebo zo stredu k okrajom). Ide o čisté modely vetvenia podľa počtu kvetonosných ramien.

• Viacramenný vrcholík (pleiochasium): má na hlavnej osi viac ako dve bočné ramená prerastajúce hlavnú os. Je prechodom medzi strapcovitými a vrcholíkovitými súkvetiami (mliečnik).
• Dvojramenný vrcholík / vidlica (dichasium): pod terminálnym kvetom hlavnej stonky sú vyvinuté presne ďalšie dva kvetonosné výhony (môžu byť striedavé aj protistojné).
• Jednoramenný vrcholík (monochasium): z oboch listeňov a páru protistojných konárov sa vyvíja vždy len jeden. Patria sem formy:
  • Závinok (cincinnus): vyvíja sa len jedno rameno striedavo vpravo a vľavo. Listene aj kvety stoja v jednom rade (borákovité, rajčiak).
  • Skrutec (bostryx): vyvíja sa len jedno rameno a to vždy na rovnakej strane (ľubovník, ľaliovka).
  • Vejárik (rhipidium): rameno sa vyvinie striedavo, pričom medzi nimi vždy zakrpatie celý pár listeňov aj s konármi. Listene aj kvety stoja v dvoch radoch (kosatcovité).
  • Kosáčik (drepanium): rameno sa vyvinie len z jednej strany, pričom nasledujúci pár zakrpatie celý.

Plod a semeno

Plod (fructus) vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania. Plody vzniknuté premenou piestika označujeme ako pravé plody. Ak plod vzniká aj z iných častí kvetu (napríklad kvetného lôžka), nazývame ho nepravý plod. Oplodnením vajíčka vzniká semeno a zo stien semenníka, prípadne aj kvetnej čiašky, takzvané oplodie (pericarpium), ktoré má tri vrstvy:

• Vonkajšie oplodie (exocarpium): tvorí ho vonkajšia pokožka a subepidermálne vrstvy gynécea.
• Stredné oplodie (mesocarpium): rôzne hrubá vrstva rôznej konzistencie (suchá, dužinatá).
• Vnútorné oplodie (endocarpium): obsahuje vnútornú pokožku a subepidermálne pletivá vnútornej strany plodolistov, na ktorých bezprostredne vyrastajú semená.

Nahosemenné rastliny netvoria žiadne plody, keďže nemajú semenník, z ktorého steny by sa zmenili na oplodie. Výsledkom sú iba nahé semená, ktoré po dozretí zvyčajne voľne ležia na zdrevnatených šupinách.

Súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia označujeme ako súplodie (slnečnica, moruša, kukurica, chmeľ) a súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov, ako plodstvo (malina, černica, jahoda, šípka).

Typy kvetín a ich životný cyklus

S pojmami ako trvalky, letničky, dvojročky sa stretávame v záhrade často. Pre mnohých záhradníkov, hlavne začiatočníkov, môžu tieto pojmy znieť nejasne alebo mätúco. Čo presne tieto kategórie rastlín znamenajú? Ako sa líšia, a ktorý typ je vhodnejší pre vašu záhradu?

Letničky

Letnička, ako už názov napovedá, je rastlina, ktorá žije len jednu vegetačnú sezónu, teda jar, leto až začiatok jesene. Medzi letničky patria rastliny, ktoré rýchlo klíčia, rýchlo rastú a kvitnú v priebehu jednej sezóny. Letničky kvitnú a vytvárajú kvety v prvom roku života. Výhodou letničiek je ich bohaté kvitnutie a farebná rozmanitosť. Často slúžia na rýchle a efektné ozdobenie záhrad, terás a balkónov. Vyžadujú opätovné sadenie každý rok.

Dvojročky

Dvojročky (biennial plants) sú rastliny, ktorých životný cyklus trvá dve vegetačné sezóny. V prvej sezóne sa zameriavajú na vytvorenie koreňového systému a listovej ružice, ktorá zbiera živiny a energiu. Počas druhej sezóny dvojročky kvitnú, produkujú semená a potom uhynú. Dvojročné spravidla kvitnú v druhom roku, ale môžu kvitnúť už v prvom roku.

Trvalky

Na rozdiel od letničiek, trvalky sú rastliny, ktoré žijú viac ako jednu vegetačnú sezónu. Mnohé trvalky sa každoročne vracajú a kvitnú opakovane, niektoré dokonca desaťročia. Väčšina trvalých rastlín alebo trvaliek, trávy a dreviny - stromy a kry, plodia niekoľkokrát počas života. Trvalky sa často považujú za investíciu do záhrady, pretože po prvotnom zasadení sa dokážu každoročne rozmnožovať, čím poskytujú dlhodobý efekt. Po založení záhonu sú menej náročné na starostlivosť.

Porovnanie životného cyklu

Hlavným rozdielom medzi letničkami a trvalkami je dĺžka ich života. Letničky kvitnú len jednu sezónu, zatiaľ čo trvalky prežívajú a kvitnú rok čo rok.

Záhrada nemusí byť zameraná len na jeden typ rastlín. Trvalky a letničky ponúkajú záhradkárom rôzne možnosti. Letničky sú ideálne pre tých, ktorí chcú rýchle a efektné kvitnutie, zatiaľ čo trvalky poskytujú dlhodobý prínos a menej starostlivosti po ich etablovaní. Je dôležité vyberať rastliny na základe podmienok vo vašej záhrade, aby ste predišli nesprávnemu výberu stanovišťa.

Starostlivosť o kvetiny

Správna starostlivosť je kľúčom k tomu, aby izbové rastliny prosperovali a žili po vašom boku dlhé roky. Každý druh má svoje špecifické požiadavky, no niektoré pravidlá platia pre väčšinu rastlín.

Zalievanie a hnojenie

• Kvety zalievajte vždy odstátou vodou izbovej teploty.
• Snažte sa, aby nestáli vo vode. Mnoho ľudí má pocit, že čím viac budú rastliny zalievať, tým viac budú prosperovať. V skutočnosti však často uhynú práve kvôli preliatiu, nie kvôli suchu.
• Zalievajte až vtedy, keď je substrát suchý nielen na povrchu, ale aj v spodnej časti. Zapichnite do pôdy prst alebo špajdľu. Ak na nej po vytiahnutí zostane prilepená hlina, je to znamenie, že pôda je dole stále mokrá.
• Počas vegetačného obdobia hnojte rastliny približne každé dva týždne vhodným hnojivom. V zimných mesiacoch rastliny nehnojte.
• Komáre milujú mokrú zem, preto doporučujeme kvetiny v zime neprelievať. Ak máte napriek tomu s komármi v byte problém, nasypte na zem v kvetináčoch vrstvu drobného štrku.

Umiestnenie a svetlo

• Väčšina rastlín má rada dostatok svetla, ale nie priame slnko, na ktorom vydržia najmä kaktusy a sukulenty.
• Najlepšie sa rastlinám darí v polotieni (napríklad obľúbeným monsterám alebo filodendronom). Vo všeobecnosti platí, že čím tmavšie listy rastlina má, tým viac tieňa zvyčajne znesie.
• Typickým znakom pre nedostatočný prístup svetla je žltnutie a opadávanie listov. Počas dňa nesťahujte rolety a žalúzie a snažte sa otvoriť závesy naširoko ako sa dá.
• Vyhýbajte sa prievanu, priamemu slnku, kúreniu alebo klimatizácii, ktoré rezaným rastlinám neprospievajú.
• Ak máte kvety poukladané na parapetnej doske a vykurovacie teleso pod ňou chcete uviesť do činnosti, radšej na to rýchlo zabudnite alebo kvietky preneste na iné miesto.
• Niektoré izbové kvetiny nie sú schopné vo vykurovanej miestnosti vôbec prežiť, ak ich nebudeme denne postrekovať. Príkladom je alokázia. Má síce tmavšie a hrubšie listy, napriek tomu však vyžaduje vysokú vlhkosť. V žiadnom prípade ju teda neumiestnite vedľa vykurovacieho telesa.

Presádzanie

Presádzanie je jeden z najdôležitejších krokov v starostlivosti o izbové rastliny. Správne zvolený substrát a správny postup dokážu výrazne ovplyvniť zdravie koreňov, rast aj celkový vzhľad rastliny. V tomto návode vám ukážeme univerzálny postup presádzania, ktorý môžete použiť pre väčšinu izbových rastlín - od monstier a filodendronov, cez iné aroidy, kvitnúce rastliny až po strelitzie či kaktusy.

Sadenie je premiestnenie rastliny na nové stanovište. Rastlina získa väčší priestor, viac vzduchu, svetla a substrát bohatší na živiny. Rastlina si musí zvyknúť na nové podmienky, niekedy sa môže presádzaním narušiť koreňový bal. Preto kvetinu vopred zalejeme, aby mala v pletivách zásobu vody a lepšie udržala kvetinový bal. Po presadení ju spočiatku tienime, rosíme a opatrne zalievame.

Mladé rastliny, ktoré pestujeme v kvetináčoch, raz až dva razy do roka presádzame do kvetináča, ktorý má priemer väčší o 20-30 mm. Dospelé rastliny presádzame raz za 2 - 3 roky. Najvhodnejším obdobím je skorá jar. Pri presádzaní odstránime časť staršej zeminy a staré prehustené korene skrátime hladkým rezom.

Tvarovanie kvetín

• Zaštipovanie: skracujeme, odstraňujeme mäkšie bylinné časti výhonkov, najmä rastových vrcholov a tým podporujeme vytváranie bočných výhonkov. Pri krovité rastúcich rastlinách získame zaštipovaním pravidelný tvar (Rhododendron, Myrtus). Zaštipovaním oddialime aj kvitnutie (Dendranthema).
• Vyštipovanie: odstránenie bočných výhonkov alebo púčikov. Týmto podporujeme vývin terminálneho púčika (Dendranthema) a intenzívny rast hlavnej stonky.
• Zrezávanie: odstraňovanie väčšej časti stonky až po dolné púčiky. Zrezávaním uskutočňujeme opravný rez alebo zmladenie rastliny.

Vplyv chemických látok na indukciu kvetov

Kvetnú indukciu podporujú aj chemické látky. Táto skutočnosť sa využíva pri broméliovitých rastlinách, pre ktoré je účinnou látkou na založenie kvetov etylén. Buď sa uvoľňuje z prípravkov, ktorými sa rastliny postrekujú (Ethrel), alebo sa nalieva do listových ružíc (BOH). Skúma sa aj využívanie rastových regulátorov na vývin kvetov (Giberelin).

Rozmnožovanie kvetín

Generatívne rozmnožovanie

Pri generatívnom rozmnožovaní sa rastliny rozmnožujú semenom. Generatívne rozmnožovanie sa používa vtedy, ak rastlina vytvára dostatok semien a semenáčiky si udržiavajú vlastnosti rodičov. Z jednej rastliny získame väčšie množstvo jedincov a semenami sa nerozširujú choroby.

Spôsob vysievania závisí od nárokov jednotlivých druhov kvetín na podmienky klíčenia, od veľkosti semien a od obdobia, kedy sa semeno vysieva.

• Letničky: vysievame od januára do mája. Druhy s jemným semenom a dlhším vývinom sejeme skoro na jar do výsevných nádob v skleníku (Petunia). Väčšinu letničiek vysievame do parenísk (Tagetes, Zinnia). Nenáročné rýchlorastúce druhy (Calendula) a druhy, ktoré neznášajú presádzanie (Papaver), vysievame na stanovište.
• Dvojročné rastliny: vysievanie od mája do júla do pareniska alebo na kryté záhony, aby sme pre ich vyklíčenie udržali rovnomernú pôdnu vlhkosť.
• Trvalky: vysievame najmä na jar do debničiek, do parenísk alebo na výsevné záhony. Semená druhov, ktoré rýchlo strácajú klíčivosť, vysievame hneď po dozretí (Adonis). Osivo niektorých druhov musí premrznúť, vysieva sa v jeseni a semená klíčia skoro na jar (Trollius).

Po vytvorení prvých lístkov semenáčiky z výsevných nádob rozsadíme. Získajú tak viac priestoru, svetla, výživnejší substrát a podporí sa rast koreňov.

Vegetatívne rozmnožovanie

Pri vegetatívnom spôsobe rozmnožovania vzniká nová rastlina z oddelenej časti materskej rastliny. Vegetatívne rozmnožujeme tie kvetiny, ktoré u nás nevytvárajú semená, vypestovanie zo semena by bolo zdĺhavé alebo semenáčiky nemajú vlastnosti rodičov (panašované rastliny). Pre úspešné rozmnožovanie je dôležitý výber materskej rastliny. Musí byť silná, dobre vyvinutá a mať nezmenené znaky kultivaru.

Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je delenie. Používa sa pri trsovito rastúcich rastlinách (trvalky, niektoré črepníkové rastliny).

Odrezky

Schopnosť kvetín vytvárať chýbajúce orgány sa využíva pri rozmnožovaní odrezkami. Podľa toho, z ktorej časti rastliny odrezok získavame, rozlišujeme stonkové, listové a koreňové odrezky. Stonkové odrezky môžu byť vrcholové, ktoré sa odoberajú z vyzretej, vrcholovej časti stonky s niekoľkými listami. Takto sa rozmnožujú najmä skleníkové rastliny (Hedera, Pelargonium), letničky (Šalvia, Pilea) a trvalky (Phlox, Iberis).

Na podporenie tvorby kalusu a náhradných koreňov používame rastové stimulátory. Aplikujú sa vo forme roztokov alebo práškov, napr. práškový stimulátor ASľ Pri neskorom jarnom a letnom rozmnožovaní môžeme odrezky zakoreňovať priamo v parenisku (trvalky, Pelargonium).

Ďalšie metódy

V kvetinárstve zriedkavejšie používame vrúbľovanie a potápanie. Vrúbľujeme niektoré kaktusy, kmienikové rododendrony, z trvaliek plnokveté kultivary Gypsophilla. Potápaním rozmnožujeme niektoré druhy trvácich klinčekov.

V špecializovaných podnikoch používajú na rozmnožovanie kvetín aj pletivové kultúry. Oddelené rastlinné bunky sa pestujú laboratórne v živnom médiu za sterilných podmienok. Tak sa získajú zdravé materské rastliny nenapadnuté vírusmi (Dianthus, Pelargonium) alebo veľký počet mladých rastlín (napr. orchidey).

Kvety v domácnosti a ako darček

Kvety už dávno nie sú len dekoráciou - dokážu zmeniť atmosféru celej miestnosti, dodať priestoru život a navyše prospievajú aj nášmu zdraviu. Pri výbere kvetov často vyvstáva otázka, či zvoliť radšej rezané kvety do vázy alebo tie črepníkové. Obe možnosti majú svoje čaro aj výhody.

Prečo si váš domov zaslúži kúsok prírody?

• Zlepšujú náladu: pohľad na zeleň upokojuje myseľ a pomáha odbúravať stres.
• Čistia vzduch: rastliny prirodzene zvyšujú vlhkosť v miestnosti. Niektoré dokážu vzduch aj ochladzovať, čo oceníte najmä v lete.
• Zútulňujú priestor: interiér vďaka nim pôsobí živšie a prirodzenejšie.

Rezané kvety ako darček

Rezané kvety patria dlhodobo medzi najobľúbenejšie darčeky. Krásne viazaná kytica dokáže vyvolať radosť v priebehu niekoľkých sekúnd. Ich veľkou výhodou je originalita a variabilita. Florista vám môže vytvoriť kyticu presne podľa vašich predstáv - od minimalistických aranžmánov až po bohaté slávnostné väzby. Rezané kvety sa najčastejšie hodia na narodeniny a meniny, výročia, Valentín, MDŽ, Deň matiek, oslavy a slávnostné udalosti. Kytica je často gestom, ktoré vyjadruje emócie - radosť, vďačnosť alebo lásku.

Ako zariadiť, aby vám rezané kvety vydržali vo váze čo najdlhšie?

1. Nečakajte a dajte kvety do vody čo najskôr. Najskôr však odstráňte všetky ochranné obaly.
2. Následne kvetom skráťte stonky šikmým rezom v uhle približne 45 stupňov, a to asi o 2 cm. Použite ostrý nôž. Zrezaním otvoríte cievy v stonkách a zväčšíte plochu, cez ktorú kvet pije.
3. Odstráňte listy, ktoré by boli ponorené vo vode, aby nezačali hniť.
4. Použite čistú vázu (najlepšie sklenenú), ktorú vopred vypláchnite horúcou vodou a umyte. Váza by nemala obsahovať žiadne usadeniny ani zvyšky z predchádzajúceho používania.
5. Snažte sa vázu nepreplniť, aby nedochádzalo k ohýbaniu a lámaniu stoniek a k horšiemu prúdeniu vody.
6. Do vázy nalejte vlažnú alebo izbovú vodu a pridajte výživu pre rezané kvety.
7. Nezabudnite vodu každé dva dni vymieňať, opláchnuť vázu a utrieť jej steny, aby ste sa zbavili baktérií a slizu. Každé 2-3 dni tiež znovu zrežte stonky.
8. Prievan, priame slnko, kúrenie alebo klimatizácia rezaným rastlinám neprospievajú. Nedávajte ich ani do blízkosti misy s ovocím. Banány a jablká pri dozrievaní uvoľňujú etylén, plyn, ktorý spôsobuje predčasné vädnutie kvetov.
9. Ak začnú rezané kvety vädnúť, môžete vyskúšať jednoduchý trik - znovu zrežte stonky a na pár minút ich ponorte do studenej vody aj s kvetmi. Často sa dokážu ešte vzchopiť.

Črepníkové rastliny ako darček

Črepníkové rastliny sú na rozdiel od rezaných dlhodobou investíciou do vášho interiéru. Stali sa nielen dekoráciou, ale aj súčasťou dizajnu domácností, kancelárií aj verejných priestorov. Črepníkové rastliny sú ideálnym darčekom napríklad pri kolaudácii domu či bytu, pri otvorení novej kancelárie alebo pobočky, ako dlhodobá spomienka na dôležitú udalosť, pri smútočných príležitostiach, pretože vydržia dlhšie než rezané kvety.

Rozdelenie črepníkových rastlín vo floristike

Vo floristike sa črepníkové rastliny zvyčajne rozdeľujú podľa toho, čím sú dekoratívne.

• Rastliny okrasné listom: Tieto rastliny zaujmú predovšetkým svojimi listami - farbou, štruktúrou alebo výraznou žilnatinou. Listy môžu byť lesklé, zamatové, zvlnené alebo výrazne žilkované, čo z nich robí zaujímavý dizajnový prvok.
• Rastliny okrasné kvetom: Tu hrá hlavnú úlohu samotný kvet, vďaka ktorému sú rastliny veľmi obľúbené ako sezónna dekorácia alebo darček.
• Rastliny okrasné plodom: Niektoré rastliny zdobia predovšetkým ich plody, napríklad drobné citrusy alebo farebné bobule, ktoré sa často používajú aj v dekoráciách.

tags: #kvetina #alebo #kvietok

Populárne príspevky:

• Hniezdenie sýkorky veľkej
• Liečivá sila rumančeka pre zvieratá
• Starostlivosť o miniatúrny figovník 'Quercifolia'
• Ako pestovať šalát za oknom
• Prírodná krása a tradícia