Kvetinové aranžmány a rastliny s liečivými účinkami
Kvetinové aranžmány sú už po stáročia symbolom krásy a prírodného spojenia s človekom. Od tradičných vencov pre nevesty až po moderné dekorácie do interiéru, kvety a rastliny sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Okrem estetickej hodnoty však mnohé rastliny ponúkajú aj liečivé účinky a praktické využitie, ktoré sú pre nás prospešné.
Tradičné kvetinové koruny a moderné aranžmány
Letné večery, festivaly alebo svadby: existuje veľa príležitostí na ručne vyrobené kvetinové koruny. Kvetinové korunky boli kedysi bežnou ozdobou budúcej nevesty - v podobe party. Ak máte radi kvetinové aranžmány z nasušených rastlín, potom usilovne zbierate každý kvet a stvol z darovaných kytíc a rozkvitnutých lúk. Neváhajte do podobných kytíc zapliesť v menšine aj umelé rastliny.
Ako na to: Výroba kvetinového venca
- Z hrubého drôtu odstrihnite kúsok tak, aby sa dal dvakrát omotať okolo hlavy. Preložte drôt v strede a niekoľkokrát ho stočte. Na oboch koncoch vytvorte slučku, na ktorú neskôr pripevníte látkovú stuhu na zapínanie.
- Stonky kvetov skráťte na dĺžku 3-4 cm. Listy stoniek kvetov môžete podľa potreby zviazať alebo odstrániť.
- Teraz spojte po 2-3 kvety do malých zväzkov a upevnite ich páskou. Potom umiestnite všetky kytice okolo drôteného rámu tak, aby boli kvety rovnomerne rozmiestnené.
- Keď je aranžmán na mieste, je čas pripevniť kvety. Tenký drôt niekoľkokrát omotajte okolo kytice a potom pevne okolo drôteného rámu venca.
- Na každú z dvoch slučiek vytvorených na ráme venca pripevnite kúsok textilnej stuhy. Dĺžka stužiek je vecou vkusu. Veniec vydrží dlhšie, ak použijete kvety, ktoré ľahko schnú, napr. ruže.
Veniec z kvetov vyzerá hravejšie, ak na drôt navlečiete aj ďalšie korálky a omotáte ich okolo kvetov.
Dekoratívny kvetináč Happy Face
Neveľký dekoratívny kvetináč Happy Face sa dá totiž využiť mnohými spôsobmi. Zmestia sa do neho pastelky a písacie potreby na detský stôl, vtlačíte doň misku s orieškami a samozrejme je určený na nekonečné pretváranie účesov z prírodnín živých i sušených. Ak si prajete zostať pri serióznom zelenom účese, ideálne vám poslúžia sukulentné rastliny. Nielenže ich nemusíte často zalievať, ale rastú si samé hlava nehlava.
Crown of Thorns - Easy Paper Craft #crownorigami #crownofthorns #bibleorigami
Liečivé rastliny a ich účinky
Hluchavka biela (Lamium album)
Hluchavka biela dostala svoj názov podľa toho, že sa nápadne podobá žihľave, ale na rozdiel od nej nepŕhli, teda je „hluchá“. Liečivé účinky majú kvety a vňať hluchavky, ktoré sa zberajú od apríla po celé leto. Zvnútra je hluchavka biela predovšetkým veľmi dobrým pomocníkom pri zápaloch ústnej dutiny a ochoreniach horných dýchacích ciest. Známa je aj ako „ženský liek“, pretože pomáha pri výtokoch, zmierňuje predmenštruačný syndróm a s ním súvisiace bolesti hlavy. Hluchavka je prospešná, pokiaľ chceme rozhýbať metabolizmus, pomáha pri tráviacich ťažkostiach a problémoch s črevami. Liečivé účinky hluchavky sa prejavujú aj pri ochoreniach dýchacích ciest, pľúcnych ochoreniach a bolestiach v krku. Zvonku sa môže použiť pri hemoroidoch, kožných ekzémoch či ľahkých popáleninách.
Migrénovník (Tetradenia riparia)
Migrénovník (Tetradenia species, tiež aj Iboza species) získal svoje ľudové označenie migrénovník práve vďaka svojim účinkom v súvislosti so zmierňovaním bolesti hlavy. Ide o rastlinu, ktorá je krásna a pôsobí dekoratívne. Oceníme ju hlavne pre jej blahodárne účinky. Migrénovník, ako už názov napovedá, môže pomôcť pri bolestiach hlavy a migrénach, ale tiež môže pomôcť ovplyvniť priebeh respiračných ochorení. Konkrétne národ Zuluov túto liečivku používal pri žalúdočných problémoch, respiračných ochoreniach, pri malárii, chrípke, na podporu imunity, ale predovšetkým na bolesti hlavy. Migrénovník je prospešný tiež vďaka svojmu antibakteriálnemu a antifungicidnímu účinku. Šťavu z listov rozdrvených v mažiari možno tiež natierať na spánky či zadnú časť krku alebo pokojne použiť ako ingredienciu pri výrobe domácej masti. Listy migrénovníku možno tiež usušiť a použiť ako súčasť pot-pourri (ide o zmes sušených bylín a kvetín, ktoré krásne voňajú v závislosti od voľby druhov rastlín).
Pestovanie migrénovníka
V našich podmienkach možno migrénovník pestovať ako izbovú rastlinu. Rastlina potrebuje svetlé stanovište. Migrénovník vyžaduje dostatok svetla po celý rok. Vyhovuje mu skôr suchšia pôda ako premokrenie. Rastline prospieva letnenie. Migrénovník možno pestovať ako solitér v kvetináči alebo pridať do kvetináča k ďalším rastlinám. Ak by sme chceli rastlinu pestovať na záhone, tak je treba zabezpečiť každoročné zazimovanie, migrénovník nie je mrazuvzdorný. V čase vegetácie má rastlina rada pravidelnú zálievku a hnojenie prírodnými hnojivami. Keďže migrénovník pomerne rýchlo rastie, je vhodné ho aj pravidelne zaštipovať, vďaka tomu ho môžeme aj ľahko tvarovať. Na zimu každopádne musíme migrénovník premiestniť do interiéru s teplotou okolo 8 až 10°C. Pri prezimovaní pri nízkych teplotách je potrebné obmedziť zálievku. Na jar je vhodné rastlinu presadiť. Volíme vždy len o trochu väčší kvetináč. Pestovanie rastliny je nenáročné a jednoduché, zvládne to aj úplný začiatočník, amatér.
Upozornenie: Pozor na kožné alergické reakcie, koža na vonné silice môže reagovať. Pri pálení a pnutí kože miesto okamžite omyte. Vnútornému podaniu migrénovníku sa radšej vyhnite a pri potížích tohoto charakteru si nechte doporučit vhodnou léčbu lékárníkem.
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)
Pŕhľava dvojdomá alebo staršie žihľava dvojdomá (lat. Urtica dioica) je rastlina z čeľade pŕhľavovité (Urticaceae). Prirodzene sa vyskytuje na severnej pologuli a šíri sa do Južnej Ameriky. Na Slovensku je rozšírená na celom území a vo všetkých výškových stupňoch. Statná vytrvalá dvojdomá bylina dorastajúca do výšky 25 až 130 cm, výnimočne až 2 m. Rastlina má vysoký obsah vitamínu C, stimuluje krvný obeh, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje hladinu glukózy v krvi, má mierny močopudný účinok, priaznivo pôsobí na kvalitu vlasov. Pije sa aj ako čaj. Za zdraviu prospešné sa považujú pokrmy z nej pripravené. Pŕhľavové polievky, čerstvé šaláty, špenáty. Ako dôležité obohatenie potravy sa sekané listy pridávajú do potravy hydiny. Zbiera sa list, vňať, zriedka koreň a semená.
Prečo pŕhli?
Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami. Predtým sa tradovalo, že tieto chĺpky obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy však ukázali, že je to zmes troch chemikálií - histamínu dráždiaceho kožu, acetylcholínu vyvolávajúceho pocit pálenia a sérotonínu zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok. U ľudí stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne 100 nanogramov, jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu ovadom.
Ďatelina lúčna (Trifolium pratense)
Ďatelina lúčna (Trifolium pratense) možno nájsť na rôznych miestach vo svete. Je pôvodom z Európy, ale bola introdukovaná a pestuje sa na mnohých kontinentoch. Ďatelina je trvalka, ktorá dorastá do výšky aj viac ako 50 cm v závislosti od prostredia. Má obvykle ružové guľovité kvety, ktoré majú veľkosť okolo 2 až 3 cm. Rastlinka kvitne od mája až do októbra. Ďatelina lúčna má tradične používané liečivé účinky. Je známa svojimi protizápalovými, expektoračnými (podporuje vykašliavanie) a antispazmotickými účinkami. Jej extrakt sa často používa na liečbu kašľa, hrdla, dýchacích ťažkostí a problémov s trávením. Ďatelina lúčna obsahuje fytoestrogény, ktoré majú podobné účinky ako estrogény, a preto sa niekedy používajú ako prírodná alternatíva hormonálnej substitučnej terapie počas menopauzy. Obsahuje tiež antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred voľnými radikálmi.
Charakteristika ďateliny lúčnej
- Stonky: Stonky sú vzpriamené, chudé a dosahujú výšku približne 20 až 70 cm.
- Listy: Listy sú trojlisté, často nazývané ako "trojlístky" alebo "štvorlístky". Každý trojlístok má krátke stopky a jednotlivé listy sú eliptického tvaru s hladkými okrajmi.
- Kvety: Kvety sú charakteristické pre ďatelinu lúčnu a majú klasovitý tvar. Klas obsahuje mnoho malých kvetov, ktoré sú typicky fialové, ružové alebo biele.
- Plody: Po odkvitnutí sa vyvinú malé plody, ktoré sú v podobe drobných, hladkých a oválnych strukov.
Najčastejšie sa zberajú rozvinuté kvety, ktoré sú v plnej sile. Pri zbere z nich odstráňte aj drobné lístky. Kvety sú jedlé aj v čerstvom stave. Kvety sušte v tieni na dobre vetranom mieste v tenkej vrstve. Prípadne ich môžete sušiť aj v sušičke, treba dávať pozor, aby teplota nepresiahla 35°C. Po usušení kvetu ďateliny ju skladujte na tmavom a suchom mieste. Suché kvety sa majú tendenciu rozpadať a krúšiť.
Nebezpečné invázne rastliny
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) z čeľade mrkvovité (Apiaceae) bol do Európy zavlečený z Kaukazu a priľahlých oblastí ako dekoratívna okrasná rastlina. Zaraďuje sa medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy na slovenskom území. Rastlina je impozantného vzrastu, v stredoeurópskych podmienkach dorastá 2 - 4, niekedy až 5 metrov výšky. Ide o dvoj- až viacročnú rastlinu, ktorá v prvom roku klíči zo semena a vytvára len listy a zhromažďuje zásoby v mohutnom koreni. Druhý až piaty rok vytvorí listovú ružicu a vyženie mohutnú kvetnú byľ so súkvetím. Obrovské súkvetie tvoria nápadné, až vyše 50 cm v priemere veľké, zložené okolíky s 30 - 60 až 150 okolíčkami. Korunné lupienky sú biele, nažltlé, zriedkavo červenkasté. Kvitne od júna do augusta. Plody sú hrubo rebernaté holé alebo chlpaté dvojnažky, ktoré dozrievajú v auguste a neskôr. Na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien.
Zdravotné riziká
Boľševník obrovský spôsobuje pri kontakte najmä kožné poranenia (popáleniny). Sú vyvolané účinkom uvoľnenej bunkovej šťavy obsahujúcej fotoaktívne furokumaríny. Ich účinok sa prejavuje najmä vtedy, ak je koža vystavená slnečnému žiareniu, čím vznikajú páliace zapálené plochy, neskôr až pľuzgiere. Dlhodobejší kontakt s touto rastlinou môže tiež vyvolávať bolesti hlavy, zvýšenú teplotu, slabosť a zimnicu. U precitlivených osôb môžu poškodené časti rastliny vyvolať slzenie, pálenie nosnej a ústnej dutiny. Opuchy dýchacích slizníc môžu zapríčiniť aj smrť. Takéto prípady boli zaznamenané vo svete v súvislosti s deťmi. Je nutné uvedomiť si, že prvotný kontakt s rastlinou a jej šťavami je bezbolestný. Fototoxické reakcie sa aktivujú obvykle po 15 minútach osvetlenia. Zápalové zranenia sa objavujú po cca 24 hodinách, sú veľmi bolestivé a veľmi ťažko sa hoja. Účinok rastlinných štiav ďalej zvyšujú teplo a vlhkosť. Ich pozostatky, ako sú pigmentácia a jazvy, zostávajú viditeľné prinajmenšom celé mesiace, niekedy sa objavujú dlhodobejšie následky v podobe vyššej citlivosti poranených miest na UV žiarenie. U obzvlášť citlivých jedincov môžu už samotné výpary z väčšieho množstva pokosených rastlín vyvolať pálenie v krku, závraty, nevoľnosť a slzenie. Najnebezpečnejšia je táto rastlina v mesiaci jún, kedy má najvyšší obsah spomínaných furokumarínov.