Hmlovina Kosatec (NGC 7023): Reflexná nádhera na nočnej oblohe
September je mesiac, kedy sa pozorovacie podmienky na nočnej oblohe neustále zlepšujú vďaka skorším západom Slnka. Po období najznámejších augustových Perzeíd prináša september menej početný, no stále zaujímavý roj meteorov - Aurigidy s maximom 1. septembra. Pre milovníkov hlbokého vesmíru je tento mesiac obzvlášť zaujímavý kvôli opozícii Jupitera, ktorá nastáva 26. septembra. S dobrým astronomickým vybavením je možné pozorovať jeho tmavé rovníkové pásy a dokonca aj Veľkú červenú škvrnu.
V tomto období sú na večernej oblohe najlepšie viditeľné planéty. Merkúr je v septembri už ťažko pozorovateľný, keďže sa začiatkom mesiaca stratí vo večernom súmraku a až po konjunkcii so Slnkom 23.9. sa presunie na rannú oblohu. Venuša s -3,9 mag uhlovo priblíži k Slnku, a jej pozorovanie sa postupne zhoršuje. Mars sa postupne uhlovo vzďaľuje od Slnka a nachádza sa v súhvezdí Býk (-0,2 až -0,6 mag). Začiatkom mesiaca vychádza po 22. hodine, koncom septembra už po 21. hodine a jeho zdanlivý uhlový priemer sa priblíži takmer na 12″.
Jupiter sa presúva do súhvezdia Ryby a práve v tomto mesiaci je najlepšie pozorovateľný (-2,9 mag). Začiatkom septembra vychádza po 20. hodine a 26.9. je v opozícii, kedy bude pozorovateľný počas celej noci. S Mesiacom je v konjunkcii 11.9. a bude sa od neho nachádzať vo vzdialenosti niečo cez 2°. Saturn je po augustovej opozícii dobre pozorovateľný, nachádza sa v súhvezdí Kozorožec (0,3 až 0,5 mag). Začiatkom mesiaca vychádza už po 18. hodine a koncom septembra zapadá po 2. hodine ráno.
Urán sa nachádza v súhvezdí Baran a má dobré pozorovacie podmienky (5,7 mag). Začiatkom septembra vychádza pred 22. hodinou a koncom mesiaca už pred 20. hodinou. Zaujímavý dátum na jeho pozorovanie je noc medzi 14. a 15. septembrom, kedy nastáva zákryt Mesiacom. Neptún sa presúva do súhvezdia Vodnár a jeho pozorovacie podmienky sú v tomto období veľmi dobré (7,8 mag). Začiatkom mesiaca vychádza pred 20. hodinou, pričom v strede mesiaca je pozorovateľný počas celej noci, kedy je 16.9. v opozícii.
Najlepšie pozorovateľnými asteroidmi budú (4) Vesta a (3) Juno. Vesta, v súhvezdí Vodnár, sa po augustovej opozícii vzďaľuje od Zeme, ale začiatkom septembra ju nájdeme bez problémov s jej jasnosťou 6,0 mag. Juno sa 3.9. presunie zo súhvezdia Ryby do Vodnára.
Okrem planét a meteorických rojov nám nočná obloha ponúka aj fascinujúce objekty hlbokého vesmíru. Jedným z nich je aj Reflexná hmlovina Kosatec (NGC 7023).
Čo je reflexná hmlovina?
Reflexná hmlovina je mračno medzihviezdneho prachu, ktoré svieti vďaka odrazu svetla blízkych hviezd. Na rozdiel od emisných hmlovín, blízke hviezdy nie sú dostatočne horúce alebo blízko k hmlovine na to, aby ju ionizovali. Sú však dostatočne jasné na to, aby boli viditeľné. Svetlo hviezdy sa rozptyľuje na prachových čiastočkách, pričom reflexná hmlovina je modrejšia než samotná hviezda, keďže modré svetlo sa rozptyľuje viac ako červené. Reflexná hmlovina má spojité spektrum s absorpčnými čiarami, ktoré zodpovedá spektru hviezdy, ktorá ju ožaruje.
Príkladom reflexnej hmloviny sú hmloviny obklopujúce hviezdy Plejád; hmlovina okolo ich hviezdy Merope bola prvou známou reflexnou hmlovinou. Plynovo-prachová hmlovina môže mať črty emisnej aj reflexnej hmloviny. Na pozadí absorpčného spektra tvoreného prachovou zložkou vystupujú emisné čiary plynu.
Hmlovina Kosatec (NGC 7023)
Mlhovina Kosatec, známa aj pod označením NGC 7023, je reflexná hmlovina s otvorenou hviezdokopou v súhvezdí Cefeus. Objavil ju britsko-nemecký astronóm William Herschel 18. októbra 1794. Patrí medzi najjasnejšie reflexné hmloviny vôbec a svoje meno dostala podľa svojho symetrického vzhľadu a dominujúcej modrej farby.
Nachádza sa v západnej časti súhvezdia Cefea, 3,5 stupňa juhozápadne od hviezdy β Cephei. Hviezda, ktorá hmlovinu osvetľuje, má magnitúdu 7,7 a dá sa jednoducho vyhladať aj triédrom. Za vhodných podmienok sa dá veľkým triédrom pozorovať aj samotná hmlovina. NGC 7023 má veľkú severnú deklináciu, preto je na veľkej časti severnej polokoule cirkumpolárna. Najväčšie výšky nad obzorom na večernej oblohe dosahuje od augusta do novembra, no zostáva viditeľná celú noc až po severné subtropické oblasti.
Herschel, jej objaviteľ, správne identifikoval, že ide o hmlovinu obklopujúcu hviezdu siedmej magnitúdy. Táto hviezda, označená ako SAO 19158, sa nachádza priamo v hmlovine spolu s ďalšími menej jasnými hviezdami, ktoré vznikli v hmlovine a tvoria otvorenú hviezdokopu. Odhadovaná vzdialenosť hmloviny od Zeme je 1 400 svetelných rokov a jej priemer je okolo 6 svetelných rokov.
Centrálne filamenty hmloviny svietia vlastným slabým červeným svetlom, pretože prachové zrná majú nielen schopnosť odrážať svetlo hviezdy, ale tiež premieňať jej ultrafialové žiarenie na viditeľné svetlo v červenej oblasti spektra. Hmlovina NGC 7023 je teda nielen reflexná, ale čiastočne aj emisná.
Súhvezdie Cefeus, v ktorom sa hmlovina nachádza, je jedno z najmenej výrazných súhvezdí etiópskej kráľovskej rodiny a leží z opačnej strany Polárky ako Veľký voz. Jeho najjasnejšia hviezda, α Alderamin, sa v dôsledku precesie zemskej osi stane okolo roku 7500 polárnou hviezdou. V súhvezdí Cefeus sa nachádza aj viacero premenných hviezd, ako napríklad δ Cephei, ktorá bola jednou z prvých objavených premenných hviezd, a μ Cephei (Granátová hviezda), ktorá je známa svojím intenzívnym sýtooranžovým až červeným sfarbením.
tags: #reflexna #hmlovina #kosatec