Breza previsnutá: Vlastnosti, výskyt a kvitnutie

Breza previsnutá (Betula pendula Roth) je elegantný a štíhly strom, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou európskej krajiny. Jej charakteristická biela borka a previsnuté konáre z nej robia ľahko rozpoznateľnú a veľmi okrasnú drevinu. Patrí k najstarším druhom stromov vôbec a je hojne rozšírená po celej Európe a Západnej Sibíri, od nížin až vysoko do hôr.

Botanické a morfologické charakteristiky

Rast a výška

Breza previsnutá dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dožíva sa 60 až 100 rokov. Jej koruna je nepravidelná, pričom tenké konáre posledného rádu prevísajú. V mladosti je kôra na vetvičkách hnedá, časom vyrastá na báze starých kmeňov biela, odlupujúca sa borka, ktorá môže byť jednovrstvová alebo viacvrstvová. V spodnej časti kmeňa kôra černie a puká. Na jednoročných konároch sa môžu nachádzať živicovité žliazky.

Listy a púčiky

Z brachyblastov vyrastajú 2 - 3 listy s dlhou listovou stopkou, na ktorej sa nachádza kosoštvorcová čepeľ s rozmermi 25 - 65 x 20 - 55 mm. Na rube listu je slabo viditeľná žilnatina, ktorá sa skladá zo 4 - 8 párov žíl. Púčiky sú vajcovitého tvaru, kryté blanitými, tmavohnedými, na okraji chlpatými šupinami pokrytými živicou.

Kvety a opeľovanie

Breza previsnutá kvitne od marca do mája. Kvety sú jednodomé a rôznopohlavné, usporiadané v jahňadách. Samčie jahňady sú vrcholové a v čase zrelosti dosahujú veľkosť 20 - 60 x 5 - 8 mm, v zime prezimujú. Samičie jahňady prezimujú v púčikoch a počas kvitnutia dosahujú veľkosť 15 - 30 x 5 - 7 mm. Každý piestik sa skladá z dvoch nitkovitých podlhovastých blizien červenkastej farby. Jahňady visia na 15 - 20 mm dlhých stopkách. Breza je silne cudzoopelivá.

Plody a semená

Po oplodnení semenníka vzniká semeno, ktoré je obklopené v plode. Plodom je dlhá nažka s rozmermi 2 - 6 x 1,5 - 4 mm, obrubujú ju dve jemné blanité krídla, ktoré sú približne 3-krát širšie ako samotné semeno. Nažky sú usporiadané vo veľkom šišticovom súplodí valcovitého tvaru, ktoré visí na 6 - 18 mm dlhej stopke. V šišticovom súplodí sa nachádzajú trojlaločné plodné šupiny. Súplodie kvitne v auguste a po dozretí opadáva. Semeno má veľmi nízku klíčivosť (15 - 50 %). Minerálna pôda a pôda bez buriny sú ideálne pre zaklíčenie semena a urýchlenie jeho rastu. Semeno je drobné, preto 1000 kusov dosahuje hmotnosť iba 0,17 - 0,28 g. Materský vek dosiahne jedinec už v 10 - 15 roku života.

Výskyt a ekológia

Breza previsnutá je nenáročná drevina, ktorá dáva prednosť nevápenatým kyslým pôdam a vyžaduje dostatok svetla, inak je odolná. Rastie na skalách, suťových stráňach a v lesoch. Patrí k pionierskym druhom, čo znamená, že ako jedna z prvých osídľuje rúbaniská, voľné plochy, brownfieldy a prostredie zničené požiarmi či kalamitami. Má veľmi vysokú adaptačnú schopnosť a rastie na všetkých sklonoch vo všetkých lesných typoch okrem lužných lesov. V západnej a strednej Európe je jej rozšírenie značne obmedzené kvôli výskytu silnejšie konkurenčných drevín, ako sú buk a hrab. Z tohto dôvodu je rastlina rozšírená vo vyšších nadmorských výškach. Na Slovensku sa vyskytuje do výšky 1 120 m n. m.

Breza do 5 rokov veľmi rýchlo rastie, môže dosahovať výšku 3 až viac metrov, avšak od tohto veku sa jej rast rapídne spomaľuje. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny, pretože zlepšuje fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy a svojimi opadnutými listami zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity.

Odolnosť

Breza previsnutá je veľmi silne mrazuodolná v dreve až do -40 °C až -45,6 °C a mrazuodolná v kvete do -3 °C. Zriedkavé poškodenie kvetov mrazmi pri kvitnutí vie kompenzovať sekundárnym kvitnutím. Dobre odoláva suchu a vetru a je nenáročná na teplo, živiny a vlahu. Neznáša však vysokú hladinu spodnej vody a neprospievajú jej vápencové substráty.

Využitie brezy previsnutej

Breza je dôležitým krajinotvorným prvkom a hrá významnú úlohu pri ozeleňovacích prácach a rekultivácii krajiny. Je výborným výplňovým rýchlorastúcim druhom do vetrolamov a vytvára krásne háje.

Liečivé využitie

Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol. Olej získaný z kôry sa používa na rôzne kožné problémy. Breza v podobe výluhu z listov má silný diuretický účinok spôsobený flavonoidmi a vitamínom C, preto sa používa pri detoxikačných kúrach a premývacej terapii močových ciest pri obličkových kameňoch. Brezová voda (miazga) obsahuje množstvo vitamínov (hlavne C, B) a minerálov, preto má priaznivé regenerujúce, očisťujúce, detoxikačné, omladzujúce a močopudné účinky.

Výťažky z brezy sú skvelým pomocníkom v starostlivosti o zdravie pokožky tela i hlavy. Hoja vyrážky a plesňové ochorenia a šetrne upravujú činnosť mazových žliaz, čím pomáhajú v boji proti lupinám a zmierňujú vypadávanie vlasov. Olej z kôry sa používa na rôzne kožné problémy. Používa sa aj na podporu rastu a výživu vlasov.

Príklady liečivých zmesí:

Prečisťujúca zmes: 3 diely listov z Brezy previsnutej, 1 diel vňate Žihľavy dvojdomej, 1 diel kvetov Lipy malolistej (alebo veľkolistej), 1 diel listov Mäty priepornej, 1 diel listov Šalvie lekárskej. Dve polievkové lyžice tejto zmesi zalejeme 6 dcl horúcej vody, necháme lúhovať 15 minút, scedíme a pijeme po dúškoch ideálne počas dopoludnia alebo poobedia (nie večer). Pijeme maximálne 14 dní po sebe, potom treba pauzu 3 týždne.
Urologický čaj: 2 diely listov Brezy previsnutej, 2 diely vňate Zlatobyle obyčajnej, 1 diel vňate Vrbovky malokvetej, 1 diel vňate Prasličky roľnej, 1 diel kvetu Nechtíka lekárskeho, 1 diel koreňa Púpavy lekárskej. Jednu polievkovú lyžicu zalejeme 3 dcl horúcej vody, lúhujeme 10 minút a pijeme 2 až 3-krát denne.

Hospodárske využitie

Drevo brezy je tvrdé a väčšinou svetločervenohnedej farby. Brezové prúty sa využívajú na výrobu metiel. Najcennejšie drevo je však z rôznych foriem a variácií, z ktorých sa v 5 - 15 roku produkujú guľatinové výrezy na výrobu dýh a preglejok s efektnou textúrou. Vek rubnej zrelosti rastlina dosahuje vo veku 60 rokov, neskôr drevo začína hniť a znehodnocuje sa.

Brezová voda (miazga)

Brezová miazga sa extrahuje v marci navŕtaním kmeňa vo výške 1,5 metra nad zemou a vložením odtokového kanálika, pod ktorý sa umiestni nádoba na zber. Šťava je priesvitného vzhľadu s mierne sladkou chuťou. Brezová voda omladzuje, podporuje rast a dobrú kondíciu vlasov a často je súčasťou vlasovej kozmetiky.

Historický a kultúrny význam

Breza patrí medzi najpôvodnejšie dreviny na všetkých kontinentoch severnej pologule. Medzi prvými začali využívať brezu indiánske kmene, ktoré ju po tisícročia používali na stavbu kanoe. V súčasnosti, ale aj v minulosti bol tento druh významný najmä v Škandinávii, o čom svedčí aj fakt, že sa táto drevina stala v roku 1988 národným stromom Fínska. Fíni doteraz využívajú pri kúpeli voňavé zväzky mladých konárikov vo fínskej saune.

Na Slovensku bol tento druh po celé storočia nedocenený. Od 19. storočia sa breza previsnutá považovala za „burinový“ strom, pretože bolo potrebné docieliť homogenitu lesných porastov. Bola prednostne vyťažovaná zo smrekových porastov, čo zavinilo rapídne zníženie jej populácie. Zanedbávali sa pôdoochranné, protierózne a estetické vlastnosti. Až na konci 20. storočia sa začala opäť oceňovať. V súčasnosti je breza významná v mestách, kde sa vysádza ako dekoratívna drevina, pri rekultivácii krajiny či zalesňovaní odlesnených území.

Taxonomické názvoslovie

Základný súčasný slovenský názov druhu je (od roku 1986) breza previsnutá. Staršie (do roku 1986) sa po slovensky označovala ako breza biela. Novšie sa však slovenským názvom breza biela niekedy označuje druh Betula pubescens, inak po slovensky nazývaný breza plstnatá.

Historický vývoj názvoslovia

Dnešný druh breza previsnutá bol pôvodne (už u Linného) súčasťou široko poňatého druhu Betula alba. V roku 1791 Jacob Friedrich Ehrhart, na základe odlišnosti hladiny polyploidie a ekologických, morfologických i anatomických odlišností, druh Betula alba rozdelil na dva druhy:

Betula verrucosa (breza bradavičnatá), inými autormi označovaný aj ako Betula pendula.
Betula pubescens (breza plstnatá).

Prísne vzaté je však Betula verrucosa synonymom len určitej časti druhu Betula pendula. Encyclopaedia Beliana uvádza brezu bradavičnatú ako slovenský názov taxónu Betula pendula subsp. verrucosa.

Formy a kultivary

Breza previsnutá má aj rôzne formy a kultivary, ktoré sa líšia vzhľadom a vlastnosťami. Medzi najznámejšie patria:

Breza biela svalcovitá (Betula pendula var. carelica): Najvzácnejšia varieta, cenná pre drevo s dekoratívnou mramorovanou kresbou, často používaná na výrobu nábytku.
Stĺpovitý kultivar (Betula pendula 'Fastigiata'): Vysoký a úzky tvar, ideálny ako dekoratívny prvok pre malé záhrady a okolie ciest. Dosahuje výšku 8 - 10 m a šírku 2 - 4 m.
Fialová breza (Betula pendula 'Purpurea'): Stredne veľká a pomaly rastúca forma, ktorá dorastá do výšky 7 - 12 m. Jej názov je odvodený od charakteristických listov červenej, purpurovej až tmavofialovej farby.
Previsnutá koruna (Betula pendula 'Youngii'): Rýchlo rastúci stromček s previsnutou korunou, ktorá dorastá do výšky 2 - 3 m a do šírky 1 - 3 m.
Švédsky národný strom (Betula pendula 'Dalecarlica'): Národný švédsky strom, ktorý dosahuje výšku až 25 m.
Breza očková (Betula pendula f. ocellata): Forma, ktorej názov je odvodený od zhlukov púčikov (tzv. očiek).

tags: #kvitnutie #breza #previsnuta