Jelša a včely: Symbióza v slovenskej prírode
Jelša (rod Alnus) je listnatý strom alebo ker, ktorý patrí do čeľade brezovitých (Betulaceae). Najčastejšie rastie pri potokoch, riekach a v mokrých lúkach, kde svojimi koreňmi spevňuje brehy. Jelše dorastajú do výšky 20-25 metrov a majú kužeľovitú až guľovitú korunu, hladkú hnedočiernu kôru, ktorá sa časom drobno šupinkovito odlupuje. Listy sú vajcovité, na konci často mierne vykrojené.
V našich podmienkach sa vyskytujú dvaja zástupcovia tohto rodu:
- Jelša lepkavá (Alnus glutinosa): Najrozšírenejší druh, rastie pri riekach a vodných plochách.
- Jelša sivá (Alnus incana): Uprednostňuje horské oblasti a vlhké lúky.
Jelša je strom vlhkých stanovíšť, ktorý má význam v prírode aj pre človeka. Poskytuje úkryt živočíchom, spevňuje brehy, zlepšuje pôdu a jej drevo má široké využitie. Môže byť tiež vysadená vo väčších záhradách s dostatkom vlhkosti.
Jelša ako medonosná rastlina
Jelša kvitne v marci až apríli, skôr ako jej vypučia listy. Obdobie znášky peľu pre jelšu je marec - apríl. Poskytuje dobrú a skorú znášku kvalitného žltohnedého peľu, ako aj medovicu a propolis. Hoci nie je primárne známa ako nektárodajná rastlina, jej peľ je pre včely dôležitý, najmä v skorých jarných mesiacoch, keď je iných zdrojov potravy menej.
Význam pre včely
Medonosné rastliny, včelárske rastliny, sú tie, z ktorých je predovšetkým med. Včelárske rastliny môžu byť umelo vysádzané (aj ako monokultúra) alebo rastú úplne prirodzene vo svojom habitate. Sladina a medovica rastlín sú cukrové roztoky s vysokým obsahom vody, ktoré včely po zbere invertujú pôsobením enzýmov na základné monosacharidy, následne odovzdávajú sladinu a medovicu úľovým včelám, ktoré ich ukladajú do plástov, kde med dozrieva.
Množstvo nektáru potrebného na vyprodukovanie 1 kg medu závisí od sladivosti nektáru (koncentrácie cukru), ktorá je u rastlín rôzna a líši sa dokonca i v rámci variet jedného druhu a ovplyvňuje ju najmä kvalita pôdy. Rastliny ďalej poskytujú včelám cukrové, živicové a olejové výlučky, ktoré včely zbierajú a z ktorých potom tvoria propolis alebo pergu.
Znáškové rastliny počas roka
Znáškové rastliny sa počas včelárskeho roka menia podľa doby kvitnutia, a to od februára do októbra, výnimočne i počas zimy. Obdobie znášky platí najmä pre Strednú Európu, s výnimkou cudzokrajných rastlín.
Prehľad dôležitých medonosných rastlín a ich prínos pre včely
V marci je náročné stanoviť hlavné alergény, lebo v ovzduší sa nachádza zmes peľov rôznych druhov rastlín. V tomto mesiaci vo vzduchu poletuje peľ liesky, jelše, topoľov, vŕby, dubov, javorov, neskôr briez a jaseňov. Napriek tomu, že jelša je alergén, jej skorý peľ je pre včely životne dôležitý po zimnom období.
Tu je tabuľka s vybranými medonosnými rastlinami a ich prínosom pre včely:
| Rastlina | Obdobie znášky | Prínos pre včely | Mednatosť (kg/ha) | Peľnatosť (kg/ha) |
|---|---|---|---|---|
| Lieska | Február - Marec | Stredná znáška sírovožltého peľu (vysoký obsah bielkovín), malá až stredná znáška medovice | 15-20 | Až 500 |
| Vŕba | Marec - Apríl | Veľmi dobrá, skorá a stála znáška nektáru (cukornatosť do 80%) a najkvalitnejšieho žltého peľu, medovica, propolis | 150 | Až 1500 |
| Jelša | Marec - Apríl | Dobrá a skorá znáška kvalitného žltohnedého peľu, medovica, propolis | ||
| Drieň | Marec - Apríl | Veľmi dobrá, skorá znáška nektáru, vynikajúci zlatožltý peľ, propolis | 30-140 | |
| Mandľa | Marec - Apríl | Dobrá nektárodajná a peľodajná drevina, skorý výživný žltohnedý peľ, medovica | ||
| Javor | Apríl | Veľmi dobrá znáška nektáru, priemerná znáška kvalitného svetložltého peľu, mierna produkcia medovice | 300-1000 | |
| Čerešňa | Apríl - Máj | Najlepšia nektárodajná a peľodajná kôstkovica, kvalitný olivovozelený peľ, medovica | ||
| Jabloň | Máj | Medonosná, rozšírená, cukornatosť nektáru 27-87%, kvalitný žltý peľ, medovica | 30 | Veľké množstvo |
| Agát biely | Jún | Veľmi medodajná rastlina, málo šedožltého peľu | 200-1700 | |
| Lipa | Jún - Júl | Jedna z najlepších včelárskych rastlín, vysoká cukornatosť nektáru (33-71%), medovica, menej peľu | Až 1200 |
Peľová sezóna a klimatické zmeny
Peľová sezóna je obdobie, v ktorom sa v ovzduší vyskytujú pele. Trvá až desať mesiacov v roku. Peľový kalendár je celoročný prehľad obdobia kvitnutia najčastejších rastlinných alergénov. K údajom v kalendári je potrebné pristupovať s rezervou, pretože doba kvetu jednotlivých rastlín je závislá od počasia. Vedieť, kedy sa „náš“ peľ vo vzduchu vyskytuje, je užitočné napríklad pre plánovanie dovolenky alebo iné vonkajšie aktivity.
Vplyvom otepľovania klímy sa peľ začína v ovzduší objavovať stále skôr. V posledných rokoch nie je výnimkou prítomnosť peľov niektorých stromov vo vzduchu už v polovici januára, keď ich zo zimného odpočinku prebudia teplejšie dni. Zároveň sa predlžuje vegetačné obdobie rastlín.
Klimatická zmena a včelárstvo: Povaha prepojenia
Prírodná rezervácia Radomka: Príklad habitatu pre jelše a včely
V tesnej blízkosti nášho jarného stanovišťa je situovaná Prírodná rezervácia Radomka. Táto rezervácia s rozlohou 15,5 ha sa nachádza v oblasti Nízkych Beskýd na strednom toku rovnomenného potoka Radomka. Predstavuje celý súhrn vegetačných spoločenstiev od mezofilných aluviálnych lúk s pôvodnou a zachovalou vegetáciou až po slatinné spoločenstvá.
Okolo meandrujúceho potoka sa vytvoril hustý brehový porast vŕby a jelše. Jednotlivé skupiny krovitej vŕby sivej Salix cinerea sú dokonca rozptýlené po príľahlých mokrých lúkach. Vytvorila sa tu celá škála vlhkomilných spoločenstiev v aspekte s rôznymi druhmi ostríc Carex sp., s porastami páperníka Eriophorum latifolium, prasličkami Equisetum palustre/ fluviatile/variegatum, škripiny lesnej Scirpus silvaticus a iných druhov. Významný je výskyt vachty trojlistej Menyanthes trifoliata. Územie bolo vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu, vzácnych zachovalých reliktov mezofilných aluviálnych lúk a slatinných spoločenstiev Nízkych Beskýd. Platí tu 4. stupeň ochrany.
tags: #kvitnutie #jelse #vcely