Liečivé rastliny so žltým kvetom a ich využitie
Žlté kvety prinášajú do záhrady žiaru slnka, dobrú náladu a život. Sú symbolom prebudenia prírody zo zimného spánku. Vynikajú v kombináciách s modrými, fialovými či bielymi rastlinami a často priťahujú užitočný hmyz, najmä včely a motýle. Okrem estetickej hodnoty majú mnohé z nich aj významné liečivé účinky, ktoré ľudia využívajú po stáročia na podporu zdravia.
Čas zberu liečivých rastlín
Leto je prirodzene najvhodnejším obdobím na zber liečivých rastlín, pretože rastliny rastú a kvitnú predovšetkým v lete. Slovensko je vzhľadom na svoje klimatické podmienky bohatým zdrojom liečivých rastlín. Vňate, teda nadzemné časti bylín zbierame v období pred kvetom, počas kvitnutia, ojedinele pri tvorbe plodov. Všeobecne možno odporučiť zber pri nástupe kvitnutia, keď sú výhonky rastlín dobre olistené, neobsahujú mnoho zdrevnatených stoniek a žltnúce listy. Rastliny zbierame za slnečného a suchého počasia ráno, resp. v dopoludňajších hodinách, keď už nie je na rastlinách rosa.
Kvety sa zbierajú za suchého a slnečného počasia, mali by byť práve sa otvárajúce alebo čerstvo otvorené. Nemali by byť poškodené, vädnúce a opadané. Kvety zbierame dopoludnia i popoludní.
Sušenie a skladovanie liečivých rastlín
Úlohou sušenia je rýchle odstránenie vody z rastlinného materiálu. Pri správnom sušení by sa mala zachovať pôvodná farba a podľa možností i tvar sušenej rastlinnej časti. Rastliny by sa mali sušiť rýchlo v tmavej, dobre vetranej miestnosti a pri izbovej alebo mierne zvýšenej teplote (pri sušení rastlín s obsahom silice by teplota nemala prekročiť 35 - 40 °C, pretože by silica vyprchala). Nazbierané nadzemné časti rastlín by sa mali sušiť na lieskach (sitách) v tenkej vrstve, aby sa nepotlačili a nezaparili. V lete rastliny schnú rýchlejšie ako na jar a na jeseň, kvety schnú v lete 3 - 8 dní, rýchlo schnúce listy a vňate 3 - 6 dní a pomaly schnúce listy a vňate 10 - 14 dní. Ak chceme, aby si správne pozbieraná a usušená rastlinná časť zachovala liečebné vlastnosti, musíme ju aj správne uchovávať.
Vybrané liečivé rastliny so žltými kvetmi
Podbeľ liečivý (Tussilago farfara)
Ako napovedá názov, žltá bylinka má liečivé účinky. Jej kvietky a listy sa sušia a využívajú na ochorenia dýchacích ciest. Podbeľ dokonca povzbudzuje organizmus a zlepšuje chuť do jedla. Kvitne od marca do apríla, najčastejšie ho nájdete na rúbaniskách a okrajoch ciest.
Repík lekársky (Agrimonia eupatoria)
Agrimonia eupatoria, je ďalšou dôležitou bylinou z našich lúk. Nerastie vo všetkých lokalitách, lebo potrebuje vápenatú pôdu. Drobné žlté kvety sú usporiadania do klasu. Zbierame byľ s kvetmi aj listy. Repík využívame do čajov pri poruchách trávenia, pečene, žlčníka, kataroch žalúdka a choroby čriev, ale aj pri chorobách horných dýchacích ciest.
Prvosienka jarná (Primula veris)
Patrí medzi prvé kvitnúce kvety. Nájdete ju v riedkych lesoch a na lesných lúkach. Jej žlté kvietky a listy sa sušia a využívajú na uvoľňovanie hlienov, zlepšenie odkašliavania či liečbu zápalov. Prispieva aj k rozpadu močových kamienkov, liečbe dny a celkovo upokojuje myseľ.
Blyskáč jarný (Ficaria verna)
Žltý kvietok nájdete v lesoch od marca do mája. Kedysi sa využíval v liečiteľstve, verilo sa, že šťava z blyskáča ničí bradavice. Mladé listy, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínu C, sa môžu zbierať iba do rozkvitnutia. Potom je rastlina jedovatá.
Drieň obyčajný (Cornus mas)
Patrí medzi prvé kvitnúce dreviny. Žlté kvietky tohto kríka sú chutnou pastvou pre hmyz, ktorý sa prebudil po zime. Nezbierajú sa kvety, ale až na jeseň červené plody - drienky, ktoré majú vysoký obsah vitamínu C. Plody drienok majú vysoký obsah vitamínu C.
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)
Ľubovník bodkovaný je trváca bylina vysoká 60 - 100 cm so žlto-zlatými kvetmi. Na kvetoch, listoch aj stonke sú viditeľné ojedinelé čierne bodky s obsahom hypericínov, listy sú aj priesvitavo bodkované. Pre farmaceutické použitie sa zbiera kvitnúca vňať (v máji, júni až júli) bez tvrdých a starších stoniek. Po vysušení (bez prístupu slnka, na vzdušnom a dobre vetranom mieste, pri teplote nie vyššej ako 35°C) vňať tvorí drogu Hyperici herba (ľubovníková vňať). Droga má trpkohorkastú chuť a balzamový pach a uchováva sa v dobre uzatvorených nádobách bez prístupu svetla a vlhka. Ľubovníková vňať má široké spektrum obsahových látok, a preto aj širšie spektrum účinkov. Typické obsahové látky ľubovníkovej vňate sú flavonoidy, triesloviny, fenolové kyseliny, silica. Nositeľom antidepresívneho účinku sú diantróny (hypericíny) a floroglucín hyperforín. Pre vysoký obsah trieslovín sa droga Hyperici herba už oddávna využíva ako antidiaroikum (proti hnačke), hemostatikum (pri drobnom krvácaní) a adstringens (sťahujúci účinok). Pripravuje sa z nej zápar: cca 2 g na šálku vody. Priemerná denná dávka je 2 - 4 g drogy. Z čerstvých kvetov sa pripravuje aj olejový výluh - Hyperici oleum.
Príbehy o ľubovníku bodkovaném (Hypericum perforatum), výsadba a pestovanie semien.
Nechtík lekársky (Calendula officinalis)
Je to prastará rastlina, ktorá má veľa liečivých účinkov, ale svoje uplatnenie nájde aj v každej kuchyni. Zber kvetov sa robí od júna do septembra. Tie sa potom sušia v tme pri umelom teple do 50 °C. Nie je vhodné sušenie na slnku, ktoré ničí účinné látky nechtíka. Z nechtíka sú najkvalitnejšie len oranžové jazykovité kvety, ktoré odtrhávame z lôžka kvetu, najlepšie čerstvé.
Divizna (Verbascum)
Divozel veľkokvetý je mohutná dvojročná bylina, ktorá môže narásť až do výšky dvoch metrov. Jeho výraznosť umocňujú žlté, husto rastúce kvety na konci stonky. Rastlina rastie v celej Európe, na slnečných svahoch, skalách aj úhoroch a patrí medzi najstaršie liečivé rastliny na Zemi. V našich končinách ho ľudia nazývali „kráľovská svieca“. Na zber kvetov, listov alebo koreňa, sú najvhodnejšie letné mesiace. V dobrej pôde však môže divozel vydržať až do konca jesene. Každý kvietok kvitne iba jeden jediný deň. Od antických dôb až dodnes sa bylinka používa ako liek na priedušky a pľúca. Je schopný uvoľniť hlieny, liečiť sliznicu, zápal hrtanu atď. Zber kvetov je najúspešnejší za slnečného poludnia, ak sa rýchlo usušia. Signálom kvality je potom svietivo žltá farba drogy a krásna medová vôňa. Svoju liečivú silu uplatňujú najmä pri neustupujúcom kašli. Kvety príbuzného druhu, divozelu malokvetého, sa navyše používajú na liečenie ekzémov a pomáhajú liečiť rany. Veľké čerstvé listy možno použiť ako obklad pri reumatických alebo svalových bolestiach, na ťažko sa hojace rany, opuchliny či vredy. Kedysi sa pridávali do rastlinného tabaku, ktorý účinkoval pri astme a tuberkulóze. Dávkovanie odvaru je 50g (cca dve a pol lyžice) na 500 ml. Pri chronickom kašli a zápaloch hrdla vás môže silný odvar rýchlo „postaviť na nohy“. Navyše, podporuje potenie, preto je užitočný pri horúčkovitých prechladnutiach spojených so silným kašľom. Ak trpíte silným chronickým kašľom, môžete vyskúšať sirup z usušeného divozela.
Palina pravá (Artemisia absinthium)
Bylina vysoká 50 - 100 cm, s rozkonárenými striebristo chlpatými stonkami a malými žltými úbormi kvetov usporiadanými do bohatej metliny. Predmetom zberu u nás je vňať - listnaté vrcholky byliny na začiatku kvitnutia (jún - august) dlhé najviac 30 cm so stonkou hrubou najviac 5 mm. Zber sa robí za pekného počasia a za sucha, aby sa z rastliny nevymývali horké látky. Vňať sa suší v tieni v dobre vetranej miestnosti vo vrstve hrubej 10 - 15 cm. Sušenie musí byť oddelene od iných rastlín, aby nenapáchli výrazným a svojským pachom paliny. Droga Absinthii herba (vňať paliny) je oficinálna v svetových liekopisoch. Droga má charakteristický, silne aromatický pach, chuť korenistú, trvalo veľmi horkú. Hlavnou účinnou zložkou palinovej vňate je silica, ktorá sa v suchej vňati nachádza v množstve 0,2 - 1,5 %. Jej hlavnými zložkami sú tujón a tujylalkohol. Pre obsah jedovatého tujónu je silica jedovatá a ako súčasť destilátu - liehoviny nazývanej absint je vo viacerých krajinách zakázaná, pretože spôsobuje poškodenie centrálneho nervového systému. V rastline sa identifikovalo aj viacero horkých seskviterpénových laktónov, najmä absintín (0,2 - 0,3 %). Droga sa využíva najmä pre svoju horkú chuť ako amárum - aromatikum, ako stomachikum (podporuje chuť do jedenia) a na podporu trávenia ako digestívum. Pri žlčníkových a pečeňových ochoreniach sa využíva ako choleretikum (zvyšuje vylučovanie žlče).
Dekoratívne žlté trvalky do záhrady
Medzi obľúbené žlté trvalky patria rudbekie, krásnoočká, nátržníky či kosatce, ktoré zabezpečia dlhé kvitnutie od jari do jesene. Najkrajší efekt dosiahnete, keď si poskladáte druhy tak, aby sa kvitnutie striedalo: na jar narcisy a doronicum, v lete ľaliovky, krásnoočko a harmanček, od druhej polovice leta rudbekie. Žltá sa dá použiť dvoma spôsobmi: buď ako dominantná farba (celý žltý záhon), alebo ako „svetelný akcent“ medzi pokojnejšími farbami. Ak chcete prirodzený vzhľad, kombinujte žltú so zelenou a bielou. Ak chcete moderný kontrast, stavte na modrú a fialovú. Žlté kvety často vyzerajú najlepšie, keď kvitnú v „vlnách“ bez prestávok. Preto sa oplatí odkvitnuté kvety priebežne odstraňovať a rastliny udržiavať v dobrej kondícii. Ak chcete bohaté kvitnutie, pri hnojení sa zamerajte na draslík (K). Žltá farba je skvelá aj do „tmavších“ kútov záhrady - aj keď tam rastlina kvitne menej, záhon pôsobí svetlejšie.
Tipy pre pestovanie žltých trvaliek:
- Výber druhov: Krásnoočko, rudbekia a nechtík patria medzi najdlhšie kvitnúce druhy - od júna až do prvých mrazov.
- Kombinácie: Kombinujte rôzne výšky a doby kvitnutia, aby bol záhon pestrý a kvitol čo najdlhšie.
tags: #liecive #rastliny #zlty #kvet