Kompletný sprievodca zberom a pestovaním semien pre záhradkárov

Zber semien z okrasných rastlín vám zaistí bohato rozkvitnuté letničkové záhony aj v nasledujúcej sezóne. Zber semien z vlastných záhradných kvetov vám zabezpečí radosť z kvitnutia aj v ďalšej sezóne a ušetrí nemálo eur. Pestovanie rastlín zo semien je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť dostatok rastlín za dobrú cenu. Hoci sa zvyčajne zberajú semená letničiek, ako je cínia, astra, nechtík či aksamietnica, za skúšku stoja aj niektoré krátkoveké trvalky a dvojročky, napríklad orlíček alebo pupaľka. Okrem zeleniny si takto vypestujete aj kvety.

Zber semien: Kedy, ako a z akých rastlín?

Na zber vždy zvoľte teplý, slnečný deň. Zrelosť semien sa často pozná podľa farby plodov, ktoré vysychajú a stávajú sa béžovými alebo hnedými. Ani príliš skorý zber semien nie je výhodný. Semená niektorých rastlín, ako je napríklad divozel, môžu dozrieť aj po zbere. Dlhoroční záhradkári si odkladajú semená tých najlepších rastlín.

Využite prelom leta a jesene na zber vlastných semienok. Zabezpečiť a pozbierať semená z rastlín, ako sú hrášok, šalát, paprika či mangold je celkom jednoduché. Tento spôsob získavania semien je navyše priateľský k životnému prostrediu. To, že ponecháme niektoré rastliny v záhone dozrieť až do semien, priláka aj niektoré vtáky, pre ktoré sú potravou. Rastliny, z ktorých plánujeme zbierať semená, musia byť vitálne a zdravé, bez chorôb a škodcov.

Špecifiká zberu semien podľa druhu rastlín:

• Zelený hrášok: Pri zbere zeleného hrášku neraz nájdeme pod listami niekoľko prestarnutých strukov, ktoré sme predtým prehliadli. Tieto sú ideálne na zber semien. Počkáme, kým na rastline zožltnú, a pozberáme ich. Šupky odstránime, keď semienka vnútri začnú hrkať, a dosušíme ich na teplom mieste.
• Mangold: Hoci sa mangold kríži s červenou repou, nie je to problém, pretože dcérske rastliny budú tak či onak produkovať chutnú úrodu listov. Obe spomínané zeleniny sú dvojročné, kvety a semená sa objavia až v druhom roku pestovania. V slnečnom a suchom období počkáme, kým semená na rastline dozrejú, potom ich vyklepeme do vedra či na tácku.
• Čili papričky: Ak plánujeme získavať vlastné osivo z čili papričiek, najlepšie urobíme, ak budeme v záhone pestovať iba jednu odrodu, hoci sú zvyčajne samoopelivé. Pri získavaní osiva z plodu si dáme rukavice, aby nás ich šťava nepopálila. Rozrežeme zrelú čili papričku, vyberieme a umyjeme semienka. Necháme ich plytko rozložené niekoľko dní na teplom mieste, napríklad na tanieriku.
• Pažítka: Kvety pažítky produkujú veľké množstvo drobných semien, ktoré na rastline rýchlo dozrejú a vyschnú. Keď sa semienka vyfarbia dočierna, hlávky kvetov ostriháme do nádobky na vajíčka alebo na kvety natiahneme papierové vrecko, zaviažeme a odstrihneme stonky, čím sa hlávky ocitnú priamo vo vrecku.
• Šaláty: Šaláty necháme vykvitnúť a za niekoľko týždňov dozrejú semienka. Môžeme ich sklepať do vedra či na hlbší plech na pečenie. Oddelíme ich od pliev vo veľkom site. Pomôže nám pri tom mierny vietor, keď ich opakovane presýpame z vedra do sita a naopak. Šaláty sa medzi sebou krížia.
• Tekvice a cukety: Niektoré druhy zelenín, ako sú tekvice a cukety, sa môžu medzi sebou krížiť a takéto osivo ponesie znaky oboch rodičovských rastlín. Rastliny, z ktorých plánujeme pozberať osivo, môžeme tiež tesne pred kvitnutím zakryť napríklad bielou textíliou a jednotlivé kvety opeľovať ručne. No aj semeno z nezakrytých cukiet či tekvíc býva dobre použiteľné. Dcérske rastliny sú svojim rodičom podobné tvarom aj vlastnosťami. Semená aj s kúskami dužiny vytlačíme zo zrelého plodu. Dáme ich do malej mištičky a necháme stáť niekoľko dní, až kým zmes začne fermentovať. Vložíme do nádoby s vodou, zamiešame, necháme sadnúť a pozberáme semená, ktoré klesnú ku dnu. Dôkladne ich opláchneme. Uložíme ich v jednej vrstve na tanierik alebo na mištičku a dáme na teplé miesto, kde vyschnú. Na získanie semien rovnakého typu, farby a veľkosti zakryjeme rastlinu bielou netkanou textíliou a kvety opeľujeme ručne. Struky necháme dozrieť a vyschnúť na mieste. Pozbierame ich, vylúpeme a usušíme vnútri. No pozor, ak budeme čakať príliš dlho, môže sa stať, že sa struky začnú samovoľne otvárať a semená vypadajú.

Semená hybridných odrôd (F1)

Pozor však na semená hybridných odrôd označených ako F1. Z nich vypestujete kvalitnú úrodu len prvý rok. Takzvané hybridy F1 produkujú šľachtitelia, aby rastliny dosiahli špecifické vlastnosti, napríklad silný rast, odolnosť proti chorobám a vysokú úrodu. Semienka z týchto rastlín si však nezachovávajú vlastnosti svojich rodičov. Z tohto dôvodu je lepšie zberať semienka z druhov či odrôd, ktoré nie sú označené ako F1. Či pestujeme hybrid F1 alebo nie, sa dozvieme z označenia na vrecku osiva, kde to býva uvedené pri názve odrody.

Skladovanie semien

Osivo uskladňujeme v papierových obálkach alebo vo vreckách. Vždy ich označíme dátumom a názvom. Vložíme ich do vzdušnej debničky, napríklad drevenej, do ktorej pridáme zopár vysúšacích vreciek (so silikagélom). Uložíme do suchej skrine.

Predpestovanie rastlín zo semien

Pestovanie rastlín zo semien je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť dostatok rastlín za dobrú cenu. Niektoré druhy zeleniny majú veľmi dlhý vegetačný čas a je možné, že v našich podmienkach by ste sa dočkali len veľmi slabej úrody. Preto je dobré si rastlinky predpestovať zo semena. Predpestovanie je vhodné aj pri tých plodinách, ktoré nemajú rady chlad, takže by im neskoré jarné mrazy mohli ublížiť. Takéto zimomrivé sú papriky, uhorky, rajčiny, tekvice, melóny. Nie všetky druhy rastlín sú vhodné na predpestovanie. Predpestovať si však môžete aj okrasné rastliny, či už letničky, alebo trvalky.

Vypestovať si bylinku či letničku zo semiačok je lacný, rýchly a pre začínajúcich pestovateľov trošku aj adrenalínový zážitok. Ak nemáte možnosť kúpiť si priesadu, pestovanie zo semien je dobrou voľbou. Dlhoroční pestovatelia uprednostňujú výsev semiačok na chránené miesto - do pôdy prekrytej ochrannou fóliou alebo do fóliovníka. Táto metóda nám poskytne väčšiu kontrolu nad sadenicami. Ešte pred vysadením von z nich vypestujeme väčšie a odolnejšie rastliny.

Potrebné vybavenie a substrát

Nádoba, do ktorej budete vysievať, by mala byť dostatočne hlboká, aby mal korienok kam rásť, a mala by prepúšťať prebytočnú vodu. Využiť môžete klasické črepníky a hrantíky. Na predpestovávanie sú obľúbené aj obaly od jogurtov, pasterizovaného mlieka, džúsov či PET fľaše, do ktorých stačí dolu spraviť otvor na odtok vody. Populárne sú aj materiály, ktoré do zeme zasadíte spolu s rastlinkou. Na predpestovanie priesad je najlepšie kúpiť si špeciálny substrát podľa druhu rastlín. Je namiešaný tak, aby spolu s dostatkom vlahy, tepla a svetla zabezpečil klíčiacim rastlinkám dostatočnú výživu. Ak nemáte špeciálnu zeminu podľa druhu rastlín, ktoré chcete zasiať, použite viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu. Na začiatok nám pomôžu takzvané bunkové tácky. Sú to pestovateľské tácky s viacerými miskami - bunkami určené na prvotné predpestovanie priesad. Do každej misky zasejte jedno alebo dve semená. Výhodou je, že nebudete musieť sadenice neskôr pretrhávať alebo rozdeľovať ich korene, keď podrastú. Každá má vlastný priestor.

Postup výsevu a starostlivosť o sadenice

1. Nádobu na výsev naplňte vrstvou vlhkého substrátu. Nemal by byť príliš mokrý, ale ani preschnutý. Zatlačte ho, aby ste odstránili vzduch, a potom na substrát nariedko nasypte semená. Ak používate malé nádoby, ako napríklad obaly od jogurtov alebo vajíčok, sejte po 1 - 2 semienkach.
2. Semená zasypte takou vrstvou zeminy, ako sú samy hrubé. Najmenšie semienka iba pritlačte do pôdy - na väčších plochách doskou, v malých nádobách rukou.
3. Potom semená zavlažte rozptýleným prúdom vody, buď cez ružicu alebo postrekovačom.
4. Vlhkosť: Voda je nevyhnutná. Už pred výsevom treba kompost navlhčiť. Ideálny spôsob je, ak nádobu naplnenú hlinou s otvormi zospodu postavíte do podmisky s vodou. Potom vrch pestovateľskej tácky alebo kvetináč zakryte plastovým vekom, prípadne igelitom. Samotný kompost však vopred nezavlažujte, pretože v pôde nebude dostatok kyslíka a semená budú mať problém klíčiť. Pôdu s klíčiacimi rastlinkami udržiavajte vlhkú, ale nie premokrenú. Sucho klíčenie zastavuje, silný prúd môže semená alebo rastlinky vyplaviť.
5. Teplota: Teplota by mala byť stabilná, bez väčších výkyvov okolo 20 °C. Väčšina semien potrebuje na klíčenie teplo: 16 až 20 °C. Niektoré vyžadujú vyššie teploty okolo 20 až 23 °C, napríklad letničky. Trvalkám určeným do chladnejšieho prostredia stačí nižšia teplota.
6. Svetlo: Mladé rastlinky potrebujú dostatok svetla. Najviac sa im bude páčiť na južnej strane. Pri nedostatku svetla budú rastlinky slabé, vytiahnuté. Vtedy ich prisvetlite. Dôvodom vyťahovania rastliniek môže byť aj vyššia teplota, najmä v skleníku alebo parenisku.
7. Presádzanie: Ak ste zasiali rastlinky na záhon alebo do hrantíka, keď budú mať dva páry pravých listov, opatrne ich rozsaďte do zakoreňovačov so substrátom. Silné rastlinky po jednej, slabšie aj po tri. Zakoreňovače dajte na svetlé miesto. Priesady na vysádzanie sú dostatočne silné. Majú pevné a zdravé korene a pravé listy. Uhorky a tekvice majú mať 2 až 3 pravé listy, šalát a kaleráb 3 až 4.
8. Otužovanie: Priesady pred výsadbou von otužujte týždeň až desať dní vynášaním na miesto chránené pred priamym slnkom a vetrom, neskôr ich nechajte vonku aj v noci.

Termíny výsadby

Priesady vysádzajte podľa citlivosti na teplo. Kapustu, karfiol, kaleráby vysádzajte v druhej polovici apríla, rajčiny, papriky, uhorky, tekvice, baklažány a melóny v druhej polovici mája.

Rozvrhnite si druhy tak, aby vám počas celej sezóny niečo kvitlo. Inú dĺžku sezóny majú pestovatelia na juhu a inú v severnejších regiónoch. Základom je poznať deň, keď u vás obvykle mrzne na jar naposledy, a deň, keď u vás mrzne na jeseň prvýkrát. Tieto dva dátumy totiž limitujú, kedy môžete začínať s predpestovaním rastliniek, kedy najskôr môžete vysádzať teplomilnejšie druhy na jar na záhony, aby vám ich nepoškodili posledné mrazy, ako aj to, dokedy budete môcť s kvitnúcimi kvietkami u vás rátať, kým ich na jeseň spáli prvý mráz. Kým južné okresy Slovenska môžu rátať v teplejšom roku s kvetinovou sezónou od konca marca do konca októbra, tie severnejšie ju majú asi o dva mesiace kratšiu.

Tu je prehľad odporúčaných termínov výsevu a výsadby pre vybrané rastliny:

Tvorba kytíc z vlastných kvetov

Kvetinoví farmári naprieč celým Slovenskom viažu zo svojich kvetov, ktoré väčšinou pestujú spôsobom blízkym prírode, krásne voňavé kytice. Chcete si aj vy uviazať kyticu z vlastných kvetov? Keď rozmýšľate o druhovom zložení kvetinovej záhrady pre potreby tvorby kytíc, musíte ovládať aj základné princípy floristiky a viazania kytíc. Je to z toho dôvodu, aby ste vedeli kytice pekne vyladiť nielen farebne, ale aj druhovo, aby mali peknú štruktúru. V kvetinovej záhrade je preto dobré mať zastúpené všetky skupiny kvetov, ako sú jarné cibuľoviny a hľuznaté rastliny, dvojročky, letničky, letné cibuľoviny a hľuznaté rastliny, trvalky, trávy aj kry. Ak si chcete vyskladať peknú kyticu, nevyberajte len druhy, ktoré majú dominantné kvety. Veľa „potrebnej práce“ v kyticiach spravia práve nenápadné drobnokveté kvietky či zeleň. Tvoria výplň kytice a pozadie dominantným kvetom, ako sú pivonky či georgíny. Je dobré mať záhony rozdelené v pomere 50 : 50 medzi dominantné kvety a výplň.

Typy kvetinových záhrad pre tvorbu kytíc

Prevládajú dva hlavné spôsoby, ako sa dá navrhnúť kvetinová záhrada.

1. Integrované kvetinové záhony: Prvým je, že kvety na rez začleníte do existujúcich okrasných záhonov, v ktorých môžete mať kry, trvalky, letničky, hľuzoviny aj okrasné cibuľoviny. Dokonca aj niektoré druhy zeleniny či byliniek môžu poslúžiť ako krásny doplnok do kytice. Napríklad thajská bazalka či mäta jablčná dodajú kyticiam nielen omamnú vôňu, ale aj pekný zelený akcent. Môžete použiť aj čili papričky alebo strapce cherry paradajok. Fantázii sa v kvetinárstve medze nekladú. Navyše, zmiešané spoločenstvá si vzájomne pomáhajú, ochránia sa navzájom proti škodcom i chorobám. Veď to, že ruže ľúbia cesnak a paradajky si rozumejú s aksamietnicami či bazalkou, je známe už dávno. Pre záhradkárov, ktorí si chcú dopestovať nejaké tie kvietky na rez, no nechcú si hneď zakladať kvetinovú farmu, sú skvelou voľbou.
2. Produkčné plochy: Druhým spôsobom založenia kvetinovej záhrady sú produkčné plochy. Môžete si ich predstaviť ako hriadky, kde sa pestujú jednotlivé kvetinové druhy oddelene, podobne ako v prípade zeleniny. Na produkčných záhonoch sú kvety v oveľa menšom spone, ako je to na okrasných záhonoch. Napríklad tulipány sa na produkčnom záhone sadia jeden vedľa druhého, vďaka čomu na malej ploche dopestujete veľké množstvo kvetov (na ploche 1 m2 až 150 až 200 tulipánov). Farmára živí množstvový predaj kvetov, ktoré dopestoval, a tak sa snaží mať z danej plochy čo najväčší výnos. Preto je potrebné mať pred sezónou urobený dobrý výsadbový plán a dodržať ho. Po odkvete jarných cibuľovín sa záhon vysadí predpestovanými letničkami, a keď dokvitnú tie, na jeseň sa vysievajú odolné letničky, ktoré prečkajú zimu a vykvitnú na ďalšiu jar. Je to jednoducho jeden veľký kvetinový kolobeh.

Pestré kytice po celú sezónu

Krása sezónnych kytíc je práve v tom, že v každom ročnom období ich môžete poskladať z iných druhov. Počas skorej jari to budú kytice z tulipánov a iskerníkov. Neskorá jar bude patriť pivonkám a anglickým ružiam. V lete vás očaria slnečnice, mečíky, cínie či krasuľky. No a v druhej polovici leta až do záveru kvetinovej sezóny budú kraľovať georgíny, astry či rudbekia. Medzitým je v ponuke veľa nenápadných pomocníkov ako rimbaba, limonka, kúkoľ, černuška, turecké klinčeky a veľa ďalších, bez ktorých by nemali naše lokálne kytice ten správny šmrnc.

Starostlivosť o kvety pre bohaté kvitnutie a úrodu

S krásne rozkvitnutými letničkami je záhrada najkrajšia. Aby ste tento efekt nestratili, alebo ho aspoň čo najdlhšie predĺžili, skúste odkvitnuté kvety odstraňovať. Kvetiny pestujeme pre kvety, bylinky pre čerstvú vňať a niektoré zeleniny pre malé, nezrelé plody. Chceme, aby dlho kvitli, čo najdlhšie a bohato rodili. Docielime to tým, že nepripustíme, aby na rastline dozrievali semená. Odstraňujeme preto odkvitnuté kvety a nútime tak rastlinu k tvorbe nových. Platí to najmä pre letničky, ako sú hrachory, nechtíky, kapucínky, cínie, ale i petúnky a muškáty pestované v nádobách.

Podobný trik sa dá využiť aj pri plodovej zelenine. Dorastajúce a dozrievajúce plody skracujú vegetáciu a znižujú úrodu zeleniny. Výrazné je to najmä pri uhorkách nakladačkách, cuketách, kríčkovej fazuľke. Počas zberu úrody preto odstránime aj deformované a poškodené plody, nevhodné na konzumáciu.

Dôležité tipy pre úspešné záhradkárčenie

Kvalita predstihne kvantitu

Na dopestovanie krásnych kvetov potrebujete mať kvalitné semená či sadenice. Kvalitné semienka nie sú síce lacné, ale ich dobrá klíčivosť vám ušetrí vašu prácu, čas a v konečnom dôsledku aj financie. Vyberajte podľa recenzií, často vám to môže ušetriť zbytočne vyhodené peniaze. Osobne nakupujem najradšej priamo u malých pestovateľov, pretože takýto pestovateľ nemá veľké skladové zásoby a predáva osivo čerstvé. Overte si, či sú semienka z vlastnej produkcie alebo sú len prebalené od veľkopestovateľov. Platí, že nablýskaný štýlový obal a veľa propagácie nemusí znamenať kvalitné osivo či sadbu. Ak len začínate, semienka si kúpte z overeného zdroja. Oplatí sa trochu pátrať a investovať, aby ste si so semienkami nepriniesli aj buriny či choroby. Alebo aby sa vám nestalo, že kúpite semená rajčín a vyrastú vám napríklad petúnie. Aj tie najdrahšie semiačka vás vyjdú lacnejšie než nové rastliny.

Nepestujte zbytočne veľa

Často sa stane, že pri predpestovaní kvetov vysejete „pre istotu“ viac semienok, ako potrebujete, prípadne predpokladáte, že nie každé vzíde. Neskôr beháte po záhrade s predpestovanými rastlinkami a vysádzate ich na každý voľný centimeter, lebo je vám ľúto nechať sadenice zahynúť. A tu prichádzame k dôležitej veci - treba si dobre rozmyslieť, koľko rastlín chcete pestovať a či máte na to všetko aj miesto a silu, aby ste sa o kvety vedeli postarať.

Začínajte s nenáročnými kvetmi

Veľa začiatočníkov sa snaží dopestovať veľké množstvo rôznych druhov kvetov hneď v prvom roku, čo je chyba. Bez skúseností sa môže ľahko stať, že sa kvetom nebude dariť a príde sklamanie. Skúste na začiatok pestovať kvety, ktoré sú nenáročné na pestovanie ako slnečnice, cínie či krasuľky. Ak vám to pôjde, pridajte ďalšie. Postupne si tak odskúšate, čomu sa u vás darí, ktoré kvety sa vám páčia a, naopak, čo pestovať nechcete. Vyselektovať takto kvety a mať kvalitne založenú kvetinovú záhradu je beh na dlhú trať. Nečakajte, že po prvom roku či dvoch budete mať vychytané všetky nedostatky. Rozdiel je aj v jednotlivých sezónach. Nie raz sa nám potvrdilo, že kým jeden rok bola rastlina krásna a zberali sme z nej plné náruče kvalitných kvetov, na ďalší rok proste nemala sezónu. Rozhodne treba mať trpezlivosť a odhodlanie, aby vás niektoré prvé neúspechy neodradili.

Vzdelávajte sa

Musíte si naštudovať, ako sa ktorá rastlina pestuje. Treba ju predpestovať alebo ju môžete vysiať priamo na záhon? Máte doma vhodné podmienky na predpestovanie, aby ste dopestovali kvalitnú a silnú sadenicu? Aké hnojenie potrebuje? Budete ju musieť zaštipovať alebo nie? Ja často hovorím: nie je to raketová veda, ale musíte poznať základné veci, aby ste predišli nezdarom a sklamaniu.

Dostatočný priestor v záhrade

Ideálna šírka produkčných záhonov je 1,2 metra. Medzi jednotlivými záhonmi ponechajte cestičky také široké, aby ste po nich mohli pohodlne chodiť aj s náradím či fúrikom. Odolajte pokušeniu robiť príliš úzke cestičky aj z dôvodu, aby ste zabezpečili dobré prúdenie vzduchu medzi rastlinami na záhonoch a minimalizovali tak šírenie napríklad múčnatky. Záhon široký 1,2 metra je široký tak akurát, aby ste ho pohodlne obrábali z každej strany a nemuseli si príliš namáhať chrbát. Chodníky je dobré nastlať materiálom, ktorý bude schodný za každého počasia.

Základné plánovanie záhrady

Či už si chcete založiť záhradu úžitkovú, alebo okrasnú, vždy je potrebné si rozmyslieť, čo od záhrady očakávate, ako by mala vyzerať a koľko budete mať na ňu času. Základom je poznať, ako je orientovaná na svetové strany, aké sú prevládajúce smery vetra či v akej nadmorskej výške sa nachádzate. Veľmi dôležité je vedieť (napríklad na základe pôdneho rozboru), aký typ pôdy máte k dispozícii. Rozumný záhradkár vie, že kvalitne vyživená pôda je základom bohatej úrody. V neposlednom rade musíte myslieť na zálievku. Kvety určené na rez sú náročné na vodu a živiny. Napríklad letničky v období horúčav a sucha musíte polievať denne.

tags: #kytica #semiacok #pre #zahradkara

Populárne príspevky:

• Šaliansky kvetinový salón
• pestovanie melónov vertikálne
• Cyklus krtka
• Praktické a estetické riešenie pre záhradu
• ako sa vyhnúť chybám pri pestovaní izbových rastlín