Kytica z tisíc a jednej noci: Pier Paolo Pasolini a zmyselný Orient
Film "Kytica z tisíc a jednej noci" (Il Fiore Delle Mille E Una Notte) z roku 1974, réžie Pier Paolo Pasolini, predstavuje záverečnú časť jeho slávnej "Trilógie života". Toto dielo, spolu s filmami "Dekameron" (1970) a "Canterburské poviedky" (1971), spája nielen spôsob rozprávania príbehov, ale predovšetkým hojne zastúpené erotické a sexuálne motívy. Tieto motívy sú prítomné už v pôvodných literárnych predlohách, ktoré dodnes patria k svetovej literárnej klasike.
Pasolini sa vo svojom filme odkláňa od tradičného rozprávania Šeherezády. Namiesto toho sa sám stáva hlavným rozprávačom, podobne ako maliar v "Dekamerone" a básnik v "Canterburských poviedkach". Týmto spôsobom priamo spája diváka s mystikou a zmyselnosťou Orientu.
Literárnou predlohou filmu je slávna arabská zbierka ľudových rozprávok "Tisíc a jedna noc". Ak ste nečítali pôvodné, necenzurované texty, ale iba ich verzie pre deti, budete možno šokovaní. Pôvodné texty predstavujú verný obraz spoločenských pomerov, mravov a zvyklostí vtedajšej doby. Pasolini sa vo svojom filme snaží zobraziť tieto aspekty s autentickosťou, pričom sa opája zmyselnosťou Orientu a jeho sexuálnou vynachádzavosťou.
Film zobrazuje rôzne telesné radovánky často značne vzdialené tradičným európskym predstavám o ľudskej sexualite. Týmto prístupom Pasolini vyvolal celý rad škandálov a režisér bol obvinený z obscénnosti. Napriek tomu, že nahota vo filme bola v tej dobe tabu, a obzvlášť, keď boli zobrazené intímne partie postáv, film bol spracovaný s opatrnosťou. Prekvapivo, ani vtedajší cenzori nepovažovali sexuálne scény za obscénne či morbídne.
Pasoliniho "Kytica z tisíc a jednej noci" nie je len o zmyselnosti, ale obsahuje aj filozofický presah. Film sa snaží spojiť súčasného diváka s dávnou minulosťou, kedy ľudské telo a vzťahy boli vnímané s iným realizmom. Tento realizmus slúži ako kontrast k súčasnej nereálnosti konzumného spôsobu života. Sny a sexualita sú tu synonymom sebavyjadrenia a hľadania zmyslu života v jeho nevinnosti.
Každá postava vo filme sa prelína s mystickým odkazom na literárne dielo. Poetika príbehu zaznamenáva proces straty kontaktu so skutočným životom. Film je teda určený skôr pre náročnejšieho diváka, ktorý je ochotný premýšľať pri sledovaní, aby pochopil celistvosť diela.
Film "Kytica z tisíc a jednej noci" bol ocenený Zvláštnou veľkou cenou poroty na 27. MFF v Cannes v roku 1974. Hlavné úlohy stvárnili Franco Merli a Ines Pellegrini, doplnení o Ninetto Davoliho, Tessi Bouche, Franco Cittiho, Fessaziona Gherentiela a Giana Idrisa.
Tento film je fascinujúcim pohľadom na zmyselnosť, mystiku a filozofiu Orientu, spracovaný jedinečným štýlom majstra Pier Paola Pasoliniho.
Pasolini I: Nejdřív ale Mussolini
Základné informácie o filme:
- Názov: Kytica z tisíc a jednej noci (Il Fiore Delle Mille E Una Notte)
- Krajina: Taliansko, Francúzsko
- Rok výroby: 1974
- Dĺžka: 125 minút
- Réžia: Pier Paolo Pasolini
- Hrajú: Franco Merli, Ines Pellegrini, Ninetto Davoli, Tessa Bouche, Franco Citti, Fessazion Gherentiel, Giana Idris
- Ocenenia: 1974 - Zvláštna veľká cena poroty (27. MFF Cannes)
tags: #kytica #z #tisic #a #jednej #noci