Tuja západná: Informácie, kultivary a pestovanie ihličnatého klenotu záhrad
Tuja západná, známa aj ako zerav západný (Thuja occidentalis), je populárny vždyzelený ihličnatý strom alebo ker, ktorý patrí do čeľade cyprusovitých (Cupressaceae). Tento atraktívny druh pochádza zo Severnej Ameriky a svojej obľúbenosti sa v Európe teší od 16. storočia, kedy bola prvýkrát dovezená ako okrasná drevina.
Charakteristika rastliny
Vo svojej prirodzenej forme môže tuja západná dosiahnuť výšku 10 až 20 metrov, pričom výnimočne môže dorásť až do 30 metrov. Charakteristická je pre ňu hustá, pravidelná kužeľovitá koruna, ktorá sa ľahko tvaruje, čo ju predurčuje na rôzne záhradnícke úpravy. Tuja západná je menší až stredne veľký strom, dorastá do výšok okolo 5-20 metrov. Koruna býva užšia, kónická, v starobe je vzdušnejšia a nepravidelná. Koreňový systém je plochý, rozsiahly, časté sú koreňové zrasty.
Kôra
Kôra tuje západnej je sfarbená do červenkastohneda a je vláknitá. V tenkých prúžkoch sa postupne odlupuje. Borka je červenohnedá a odlupuje sa v pozdĺžnych pruhoch.
Ihlice
Listy sú malé, šupinovité a tesne priliehajú k vetvičkami. Sú usporiadané v rovinatých, vejárovitých výhonkoch, ktoré sú typickým znakom celého rodu Thuja. Farba listov sa pohybuje od žltozelenej až po tmavozelenú a v zimnom období môže nadobudnúť bronzovo hnedý odtieň. Pri rozdrvení listy uvoľňujú charakteristickú, príjemnú živicovú vôňu.
Ihlice zeravu západného sú šupinaté, drobné a tmavo zelené, na jar sa môžu objaviť svieže, svetlejšie výhonky. Vetvičky tuje západnej sú stlačené, ploché. Listy sú šupinovité, sploštené, matne zelené, na spodnej strane o niečo svetlejšie, žltkasto zelené a bez kresby. Stredové listy majú guľovitú žliazku, sú zhruba 4 mm dlhé. Postranné listy tuje sú menšie a bývajú zahnuté k vetvičke.
Kvety a plody
Tuja západná je rastlina jednodomá, čo znamená, že samčie aj samičie kvety sa nachádzajú na tom istom jedincovi. Kvety sú nenápadné, drobné a bez okvetia. Samčie šištičky sú žltkasté a umiestnené na koncoch výhonkov, zatiaľ čo samičie šištičky sú zelenkasté a o niečo väčšie. Rastlina kvitne skoro na jar, zvyčajne v mesiaci apríl. Samčie kvety sú guľaté, jednotlivé, so 6 tyčinkami, samičie sú stopkaté, vajcovité, jednotlivé, skladajú sa zo 4-5 párov kožovitých šupín s hákovitými príveskami.
Plodom tuje západnej je malá, podlhovastá, drevnatá šištica, ktorá meria približne 1 cm. Spočiatku je zelená, po dozretí zhnedne a otvára sa do niekoľkých šupín, pod ktorými sa skrývajú drobné, krídelkaté semienka. Plody dozrievajú na jeseň v tom istom roku, ako prebehlo kvitnutie. Šišky sú svetlo hnedé, zložené z 3 až 5 šupín.
Pôvod a rozšírenie
V prirodzenom prostredí rastie tuja západná v severovýchodnej časti Severnej Ameriky, predovšetkým v Kanade a v oblasti Veľkých jazier. V Európe sa stretávame s ňou najčastejšie ako s pestovanou okrasnou drevinou v záhradách, parkoch a na cintorínoch. Je známa svojou nenáročnosťou na pôdu, výbornou znášanlivosťou sucha a znečisteného ovzdušia. Vďaka svojej schopnosti dobre znášať tvarovací rez je veľmi obľúbená pri zakladaní živých plotov.
Využitie a kultivary
Tuja západná nachádza svoje primárne využitie ako okrasná a izolačná drevina. Pestuje sa v mnohých kultivaroch, ktoré sa líšia tvarom, farbou listov a celkovým vzrastom. Je ideálna na výsadbu živých plotov, ako solitérny prvok v záhrade, ale aj na vytváranie tvarovaných záhonov. Drevo tuje je ľahké, mäkké, aromatické a mimoriadne trvanlivé, čo ho predurčuje na použitie v stavebníctve, na výrobu šindľov, plotov a drobných rezbárskych výrobkov. Tuja západná je často vysádzaná na cintorínoch, sídliskách, do živých plotov a stien. Existuje viac ako 120 kultivarov tují.
Najbežnejšie druhy tují
U nás sa využívajú dva, maximálne tri druhy tují, ktoré majú svoje vlastné poddruhy. Najbližší príbuzní tuje západnej, s ktorými sa u nás stretávame, sú tuja východná (Thuja orientalis L.), tuja riasnatá (Thuja plicata), tuja japonská (Thuja standishii) a tuja kórejská (Thuja koraiensis).
- Tuja západná (T. occidentalis) - najbežnejšia v záhradách, ideálna na živé ploty, veľa kultivarov.
- Tuja obrovská (T. plicata) - vyššia, rýchlejšie rastie, vhodná pre veľké plochy a parky.
- Tuja kórejská (T. koraiensis) - menšia a odolnejšia voči chladu, dekoratívne sfarbené ihlice.
- Tuja japonská (T. standishii) - vzácnejšia, s citrónovou vôňou dreva, často solitérna.
- Tuja sichuanská (T. sutchuenensis) - menej bežná, svetlozelená, rozvoľnená.
Vybrané kultivary tuje západnej
Tuja západná ‘Smaragd’ (Thuja occidentalis ‘Smaragd’)
Je jedným z najpopulárnejších kultivarov, obzvlášť vhodný pre záhrady, kde sa plánujú husté a dekoratívne živé ploty. Tento kultivar sa vyznačuje úzkym, stĺpovitým tvarom, ktorý si zachováva počas celého roka. Jeho smaragdovozelené, husté ihličie pôsobí esteticky aj počas zimných mesiacov. Ročný prírastok môže dosiahnuť až 0,5 metra, pri pravidelnej závlahe a pestovaní na slnečnom stanovisku rastie rýchlejšie. Bez strihania dorastá do výšky 4-6 metrov a šírky 0,8 metra.
Tuja západná ‘Danica’ (Thuja occidentalis ‘Danica’)
Je kompaktný, pomaly rastúci ihličnatý ker s hustým, guľovitým tvarom. Tento kultivar patrí medzi najcennejšie a najobľúbenejšie druhy tují, pričom je ideálny pre malé záhrady, skalky alebo nádobovú výsadbu. Vďaka svojej prirodzenej forme je často vyhľadávanou alternatívou ku guľovitému krušpánu. Výška a šírka: V závislosti od podmienok a veku dosahuje výšku a šírku približne 0,4 až 0,7 metra. Ihlice sú ploché, jemné a šupinaté. Mladé výhony sú sviežej zelenej farby, ktorá v lete prechádza do tmavozelenej. Počas zimy môžu končeky výhonov získať bronzový alebo medený nádych. Kultivar 'Danica Aurea' má počas sezóny žltozelené vetvičky, s ročným prírastkom 4 - 6 cm.
Туя западная «Даника» I Thuja occidentalis Danica
Tuja západná ‘Rheingold’ (Thuja occidentalis ‘Rheingold’)
Je pôvabný, trpasličí vždyzelený ihličnan, ktorý upúta jedinečným zlato-bronzovým olistením. Tento kultivar je cenený pre svoj kompaktný, zaoblený tvar a neustále sa meniace sfarbenie, ktoré prechádza od žiarivej zlatožltej na jar av lete k bohatej, medeno-bronzovej na jeseň av zime. V mladom veku je guľovitá, neskôr široko kužeľovitá. Ihlice tuja západnej Rheingold sú šupinovité, tenké, ploché, usporiadané vo vejárikoch, na koncoch zlato-žltej farby. V zime sa ihlice sfarbia do bronzova.
Tuja západná ‘Filiformis’
Tento kultivar za 10 rokov dorastie do výšky približne 1 m a do šírky približne 0,8 - 100 m. Rast je vzpriamený s previsnutými, nitkovitými konármi. Ihlice majú sviežu zelenú farbu.
Pestovanie
Tuje sú vo všeobecnosti odolné rastliny. Tuja západná nie je náročná na pôdny typ, znáša kyslú aj alkalickú pôdu, ale nemá rada vlhkostné extrémy: zem nesmie byť ani podmáčaná a ani vysušená (najmä v lete), mala by tendenciu presychať. Na dosiahnutie krásnej rastliny ju odporúčame pestovať zamulčovanú.
Stanovište
Tuje vysádzame do priepustnej pôdy na slnečné alebo polotienisté stanovisko. V hlbokom tieni môžu niektoré kultivary strácať svoj charakteristický hustý habitus. Znesú aj mierne zatienenie (okrem zlatožltých kultivarov).
Zálievka a hnojenie
Pre optimálny rast sa odporúča výsadba do mierne kyslej až neutrálnej pôdy. Mladé rastlinky vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä v období sucha a počas prvých rokov po výsadbe, aby sa ich koreňový systém mohol dobre rozvinúť. Hnojenie sa odporúča vykonávať na jar a v lete. Pri pestovaní v črepníku vyžaduje rastlina častejšiu zálievku a pravidelné intenzívne hnojenie.
Výsadba a rez
Najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar alebo jeseň, kedy sú teploty miernejšie a rastlina má dostatok času na zakorenenie pred príchodom extrémnych teplôt. Rez tují sa odporúča vykonávať raz ročne, ideálne na jar pred začiatkom vegetačného obdobia. Počas rezu sa odstraňujú suché a poškodené vetvy a jemne sa tvaruje koruna pre udržanie požadovanej formy. Pravidelný rez tiež podporuje hustejší rast a celkovú vitalitu rastliny. Na jar je vhodné mierne pristrihnúť 3/4 jednoročných vrcholových výhonov. Strihanie sa uskutočňuje v druhej polovici augusta.
Mrazuvzdornosť a odolnosť
Tuje sú vo všeobecnosti odolné rastliny, avšak môžu byť náchylné na niektoré choroby a škodcov, ako sú vošky alebo hubové ochorenia spôsobené nadmernou vlhkosťou. Pri tujách sa údaje o jej mrazuvzdornosti trochu líšia, ale väčšinou sa udáva extrémna odolnosť tují až okolo -40 °C. Tuja západná 'Danica' je vysoko mrazuvzdorná, pričom odoláva teplotám až do -34°C (niektoré zdroje uvádzajú až -40°C), čo ju predurčuje aj pre chladnejšie klimatické oblasti. Je známa aj svojou odolnosťou voči bežným chorobám a škodcom.