Vlčí mak: Krása, liečivé účinky a symbolika
V týchto dňoch sa to na poliach doslova červenie. Kvitne totiž vlčí mak. Tento ohnivočervený kvietok má liečivé, ale aj jedovaté účinky a spájajú sa s ním rôzne povery a mýty. V ľudovom liečiteľstve má však divý mak ozaj široké využitie.
Až do septembra budú polia, záhrady alebo rumoviská obsypané tisíckami červených kvetov. Reč je o divom alebo vlčom maku. Vlčí mak zdomácnel takmer na celom svete ako kozmopolitný burinový druh. Na intenzívne obrábaných a chemicky postrekovaných poliach ho však nenájdeme. Rastie na násypoch, rumoviskách a ako burina na poliach a v záhradách.
„Táto jednoročná rastlina kvitne od mája do júla, no najmä v prvej polovici júna. Mak je liečivý, ale aj jedovatý, čiže môže byť aj nebezpečný,“ uviedla Ivana Sarvašová, vedúca fenofondu drevín z Arboréta Borová Hora vo Zvolene.
Kedysi sa šťava z maku primiešavala deťom do jedla, aby dobre spali. V ľudovom liečiteľstve sa zvyknú využívať korunné lupienky a zápar z nich pomáha na upokojenie a proti bolesti, alebo aj proti dráždivému kašľu. Nezrelé makovice obsahujú mlieko, ktoré sa využíva najmä vo farmaceutickom priemysle na výrobu liečiv.
Podľa Sarvašovej vlčí mak obsahuje hlavne ópiové alkaloidy. Tie síce mierne tíšia bolesť a spôsobujú upokojenie, no rhoeadin vyvoláva až kŕče.
Divý mak obsahuje vo svojich zelených častiach mliečnu tekutinu, ktorá je mierne jedovatá, a v hojnom požití môže spôsobiť nevoľnosť, vracanie alebo bezvedomie. Povrávky o fatálnom oslepnutí, zapríčinenom vlčím makom, sú považované za výmysly.
Niekdajšie bylinkárky zbierali okvetné lupienky, ktoré potom starostlivo sušili. Vývary z nich údajne bojovali proti kašľu. Červené kvety slúžili aj ako farbivo.
Ohnivé kvety však nie sú úplne bezcenné; práve naopak. Na energetickej báze pomáhajú pri harmonizovaní prvej, teda koreňovej čakry. Stačí na ne hľadieť, meditovať v ich blízkosti, prípadne sa ich jemne dotýkať a žiadať "duchov" rastlín o energiu.
Sila vlčích makov pomáha pri strachoch a obavách rôzneho druhu. Dodávajú životnú vitalitu a radosť z každodenného bytia. Na fyzickej úrovni odovzdávajú priaznivé vibrácie do pevných častí organizmu - chrbtice, rúk, nôh, kostí a kĺbov. Pomôcť môžu aj tým, ktorých sužujú starosti s hrubým črevom, hemoroidmi alebo nepravidelnou stolicou.
Mýty, legendy a symbolika
K červeným kvetom, ktoré neuniknú žiadnemu pohľadu, sa viaže aj nevšedná legenda. Žil raz jeden šťastný pár - muž so ženou. Jedného dňa do ich života vkĺzlo nešťastie - zlá a bezcitná bosorka premenila mladuchu na červený mak. Čary fungovali tak, že počas dňa bola kvetom, v noci sa menila opäť na človeka a mohla navštevovať svojho milovaného muža. Ten bol z celej situácie nešťastný, a tak vyhľadal krutú čarodejnicu, žiadajúc ju o to, aby mu vrátila jedinú manželku. Keďže sa v nej ozvala štipka svedomia, privolila. Mala však podmienku - viac-menej nesplniteľnú. Mužovi povedala, že ak na druhý deň nájde v mohutnom poli červený mak, v ktorom je začarovaná jeho žena, vyslobodí ju spod zlovestného kúzla.
Nastalo ráno. Chlap sa vydal na pole. Pri pohľade naň sa ho však zmocnila beznádej. Zem bola posiata tisíckami červených kvetov. Vonkoncom netušil, v ktorom z nich sa skrýva milovaná polovička. Vtedy mu však čosi pošepkal anjel lásky. Vďaka vnuknutiu si uvedomil, že jeho manželka trávi noci doma a na kvet sa premieňa až ráno - po spadnutí prvej rosy. V mohutnom poli teda vyhľadal ten kvet, na ktorom sa neligotala rosa. Vzápätí sa rastlinka premenila na jeho manželku.
Iná, trochu strašidelnejšia povrávka hovorí, že vlčie maky vyrastú zo zeme všade tam, kde kedysi - hoci aj pred tisíckami rokov - vyhasol ľudský život. Sú vlastne akýmsi symbolom krvi rozliatej v zemi.
Vlčí mak sa spája aj s mágiou. Šamani ho údajne používajú na kúzla dlhovekosti, či dokonca nesmrteľnosti. Kvety údajne chránia pred zlovestnými energiami. Na hraniciach Nepálu a Indie sa aj dnes môžeme stretnúť s mystikmi, ktorí si pred meditáciou vytvoria okolo seba ochranný kruh z lupienkov vlčieho maku. Sypú ich na zem v smere hodinových ručičiek a jemne ich poprášia ružovou soľou.
Vlčí mak (Papaver rhoeas) mal významné miesto v starovekom svete - z medicínskeho hľadiska, ako aj v náboženských a rituálnych praktikách. V Egypte mal význam v náboženských a pohrebných rituáloch. Bol spájaný s bohyňou Hathor, ktorá bola bohyňou lásky, radosti a plodnosti.
V slovanskej kultúre bol vlčí mak tiež obdarený magickou mocou, hoci jeho symbolika bola o niečo odlišná. Červená farba kvetov ho spájala s ohnivými silami, krvou a odvahou. Verilo sa, že mak má ochranné účinky proti zlým duchom a urieknutiu. Zaujímavá je aj spojitosť maku s dušami zosnulých. V niektorých slovanských tradíciách sa verilo, že na miestach, kde preliala krv v boji, vyrastú vlčie maky, pripomínajúc tak obete.
Pestovanie a využitie
Mak je plodina, ktorá je veľmi citlivá na podmienky prostredia. Veľmi rizikovým obdobím pre mak je obdobie vzchádzania. Vtedy, najmä na utužených, málo prevzdušnených a zamokrených pôdach, môžu byť rastliny napadnuté patogénmi prenosnými osivom alebo pôdou.
Najdôležitejšia v ochrane maku proti chorobám je prevencia. Porasty zakladáme na pozemkoch s nie kyslou reakciou (pH< 6,2) a s nezlievanými pôdami. Ďalšou zásadou je použitie zdravého, nenapadnutého osiva a nezaraďovanie maku po sebe s prestávkou menšou ako 4 roky.
Na cestách, pohľadom z auta, sme sa mohli v uplynulých týždňoch kochať rozkvitnutými makovými poľami, ktoré boli plné farebných kvetov. Skúsená pestovateľka Gabriela Čechovičová s rodinou pestuje v Jarnej, no aj v Dvoroch nad Žitavou, všetky druhy maku. Pre dokonalú chuť a kvalitu zachováva tradičný ručný zber aj pranie maku.
Aj kvôli klimatickým zmenám a výkyvom počasia pestovateľka Gabriela Čechovičová seje mak na jeseň a aj na jar. "Viac menej pokusne sa už niekoľko rokov snažím už na jeseň zasiať aj jarné odrody. Tie máličko premrznú, ale predsa len zostane z nich možno 45 % a rastlinky vyrastú. Rozdelila som si teda siatie maku na dve fázy. To znamená, že jeden mak sme zasiali na jeseň, do konca septembra. Zmeny zaviedla kvôli letám, počas ktorých býva nedostatok vlahy.
Vďaka tomuto postupu siatia sa slovenskej kráľovnej maku, ako pani Gabrielu Čechovičovú nazývajú, darí pestovať aj obľúbené farebné odrody, napríklad mak biely či mak sivý. "Napriek suchu si jesenný máčik poradil, nazbieral toľko vlahy, aby prosperoval. A máj bol v Jarnej zase mokrý a chladný. Aj pri jarných odrodách, ktoré boli zasiate vo februári, je úroda veľmi pekná; ide o modrý mak.
Gabriela Čechovičová sa už po celé roky snaží robiť osvetu aj vo farebných makoch. „S osvetou a s pestovaním farebných odrôd som začala už pred rokmi. Modrý mak je vynikajúci v slivkových guľkách. Sivý mak s červeným kvetom je oproti modrému jemnejší a má sladšiu chuť. Hnedý mak s bielym kvetom má chuť podobnú slnečnicovým jadierkam a je vhodný aj do slaných jedál a koláčov.
Keď sa povie mak, mnohí si okrem skvelej pochúťky predstavia i omamné látky. Pritom v samotných zrniečkach maku sa takmer vôbec nevyskytujú. Kráľovná maku Gabriela Čechovičová (64) z Cífera-Jarnej sa s nami podelila o taje jeho pestovania, spracovania i o jeho mýtické účinky.
Obyvatelia dedinky neďaleko Trnavy dobre poznajú májové a júnové krásne rozkvitnuté makové polia. Hmýria sa pestrými farbami a netešia len oko pestovateľky, ktorú živia, ale i ľudí z okolia. „Mám mak štyroch farieb - modrý, hnedý, biely, sivý. Líšia sa chuťou i farbou kvetov.
„Každá farba má svoju špecifickú chuť, modrý je klasický, ten poznáme všetci, hnedý má chuť za slnečnicovými semienkami, biely je do orieškova a sivý je podobný modrému, ale má výraznejšiu makovú chuť. Zaujme i na poli, keď kvitne: „Sivý mak má cyklámenové kvety, biely mak kvitne na ružovo, hnedý mak na bielo a modrý na tmavofialovo alebo na bielo.“ Nevýhodou je, že každá rastlina kvitne iba jeden deň - ráno zakvitne a večer je už po nej, preto radosť z parády netrvá dlho.
Nedajte sa však pomýliť - krásne zafarbený červený divý mak je iba na ozdobu a pestovateľa veľmi neteší: „Je to mak v maku. Kým farebné odrody sú jarné, pri modrom maku rozlišujeme medzi jarnou a jesennou odrodou. „Medzi nimi je rozdiel asi mesiac dozretia a odporúčam jesennú odrodu, lebo tá má lepšie podmienky na to, aby mak dobre vyrástol. Má viac zimnej vlahy.
Jej najobľúbenejší je modrý a biely mak, samozrejme, v pomletej forme. Dá sa však využiť aj inak. Z modrého a bieleho maku totiž robí aj olej. „Jedna čajová lyžička ráno nalačno a večer pred spaním je ľahko stráviteľná a perfektná pre celý organizmus. Olej zásobuje vápnikom celé telo, preto je dobrý proti osteoporóze, priaznivo pôsobí na pleť, nechty, vlasy, kĺby i pri boji s vysokým krvným tlakom.
Lisuje ho za studena, nepomleté makové zrniečka dá do lisu, ten ho stlačí tak, že olej vytečie a zvyšok - tvrdé, vylisované zvyšky zrniečok - peletky zostanú. Tie znova rozdrví a pomelie na múku. „Maková múka je bezlepková, vhodná pre celiatikov a obsahuje minimum tuku. V budúcnosti by rada svojich zákazníkov potešila i makovou plnkou bez umelých konzervantov.
V niektorých krajinách sa mak pre obavy z omamných látok nekonzumuje. Gabriela Čechovičová hovorí, že je to viac fáma ako fakt. „Ópium je látka, ktorá sa v samotnom maku - semienku nenachádza. Je iba v makoviciach, ale iba keď je makovica v mliečnej zrelosti, čiže zelená, nedozretá.
Je však rozdiel, či je mak potravinársky alebo farmaceutický, teda vysokomorfínový. „V bežnom potravinárskom maku, ktorý aj ja pestujem, respektíve v makoviciach toho morfínu až tak veľa nie je a v maku už vôbec nie. Suché makovice by sa však mohli používať na bioenergetické účely - peletky či brikety. Navyše pestovatelia maku musia chodiť každé dva roky na školenie o omamných a psychotropných látkach.
Ako to teda s konzumáciou maku je - má nejaké omamné účinky? „Je to individuálne, na niektorých mak účinkuje - sú ospanlivejší, ale to sú skôr výnimky. Hoci mak má upokojujúce účinky, nie je to tak, že zjem mak a budem spať.“ Vysvetľuje, že semienko maku je ľadvinového tvaru a je veľmi zvrásnené, aj keď sa zdá, že je guľaté a má hladký povrch.
Tradičné spracovanie pre zachovanie kvality
Tajomstvo maku z Jarnej tkvie v jeho ručnom zbere a spracovaní. Zber trvá asi mesiac a Gabriele Čechovičovej pri tom pomáha približne 50 - 70 ľudí. Najviac je modrého, z pätnástich hektárov asi trinásť. Ten ide do mláťačky, farebné maky sa vyrezávajú ručne. Potom sa čistia vzduchom, aby sa drobné nedostatky vyfúkli preč.
Medzi mechanickým a ručným zberom je podľa nej veľký rozdiel: „Pozbierame makovice, nožíkom odrežeme vrch makovičky - korunku a zrniečka maku vysypeme. Alebo máme starú mláťačku, akú používali ešte moji rodičia, tá odreže hlavičky na sito a tam sa mak oddelí od makoviny. Mláťačka je šetrná k semienkam a nerozmliaždi ich. A to spôsobuje jeho horkosť.
„Keďže je mak olejnina, vyleje sa z rozmliaždených semienok a obaľuje aj ostatné, neporušené semienka. Keď sa dostane do zvrásneného povrchu zrniečok maku, už sa odtiaľ nedá odstrániť. Nalepí sa naň aj prach, nečistoty. Najhoršie je, keď sa ešte zabalí do igelitových vreciek, ktoré tuchnutie oleja znásobia. Preto ho balí do celofánu, ktorý je šetrnejší.
Veľkopestovateľov však obraňuje: „Oni veľmi inú možnosť nemajú, lebo napríklad 500 hektárov sa ručne pozbierať nedá, ja pestujem okolo 15 - 20 hektárov. Minulý rok som pozbierala 50 hektárov, ale bol to priam až otrocký výkon. Radšej pestujem menšie množstvo, ale zachovám tú kvalitu a spôsob, akým to robievali aj moji rodičia a starí rodičia.
Na rodinnom kúsku zeme pracovala odmalička. Poľnohospodárstvu sa obrazne venuje už od svojich piatich rokov, živiť sa ním začala v roku 1992. Po vojne v roku 1948 prišiel režim, ktorý roľníkom všetko zobral a znárodnil. Aj jemu.“ Ako hovorí, role dostali naspäť náhodou „dobre riadenou zhora“: „V roku 1991 som stretla jednu priateľku, ktorá sa ponáhľala na kataster po listy vlastníctva, pretože podľa reštitučného zákona vracali pôvodným majiteľom pozemky. Bol vtedy posledný deň na podanie žiadosti o vrátenie. Ak by sme ten deň nepodali túto žiadosť na družstvo, ktoré pozemky spravovalo, nemuseli by nám ich vrátiť.
„Keď mama videla, že to s pestovaním myslím vážne, kúpila mi v roku 1996 traktor. Už som si nemusela nič požičiavať, bola som vo všetkom samostatná. Neskôr sa mi podarilo zohnať aj mláťačku, akou sa kedysi pracovalo.“
Mak Gabrielu Čechovičovú uchvátil. Od mamy, ktorá robila a predávala výšivky, podedila vzťah k ručným prácam a doteraz rada vyšíva. Ozdobné látkové vrecká s výšivkou, v ktorých predáva mak, si tiež vyrába sama. Teraz má na to pomôcku - vyšívací počítač, v ktorom si výšivku navrhne, naprogramuje a ten už samotnú výšivku realizuje miesto nej.
„Poľnohospodárstvo aj výšivky sa mi spájajú s vidiekom, folklórom, tradíciami, takže to ide spolu ruka v ruke. Rodičia už v začiatkoch môjho pestovania boli síce starí, veľa mi ešte pomohli - radami, ale i samotnou prácou. Nemali problém zobrať motyku a ísť so mnou na pole. Od začiatku pestovala mak, najprv len necelý hektár.
Najprv predávala mak len známym, chýr o kvalitnom, ručne spracovanom maku sa šíril iba ústne, o záujemcov však núdzu nemala a mak sa rýchlo míňal. Začala chodiť po trhoch, jarmokoch a mak sa dostal nielen za hranice obce, ale i Slovenska. Najviac si ho kupujú bežní ľudia, ktorí chcú piecť svojim blízkym makový koláč z dobrého maku. Dnes má v okolí Jarnej 45 hektárov pôdy. Mak pestuje na 15 hektároch, zvyšok je obilie, jačmeň, pšenica či ovos.
Okrem pestovania musí zvládnuť aj administratívu, postarať sa o internetový obchod, faktúry i zásielky. „Zatiaľ to všetko koordinujem ja, ale už dosť veľa práce a zodpovednosti prenášam od minulého roka na syna. Zo začiatku sa okrem pestovania venovala aj chovu úžitkových zvierat, napokon dala prednosť plodinám a začala robiť maku osvetu.
Kedysi sa na Slovensku pestoval mak vo veľkom, v Česku je to tak doteraz. Najprv ho vyrezávali iba ručne, bolo z neho asi 500 vriec. „Po vyrezaní sa musí očistiť, zvyknem ho aj vyfúkavať. Pri tom sa dozreté semienka oddelia od nedozretých, ktoré sú v makovici v podobe červeného prášku.
Najkvalitnejší mak sa získa praním, samozrejme, tým tradičným: „Namočím naraz asi 5 - 6 kilogramov do vody, zamiešam, ťažší mak sadne na spodok, nečistoty zostanú na povrchu, ktoré potom len zlejem. Takto to zopakujem asi osemkrát, až nakoniec vodu vylejem všetku a mak vysuším na slnku. Do maku sa voda nedostane, ak by však bol dlho namočený, nasal by vodu a začalo by to semienko klíčiť. Po zliatí vody ho dám v tenučkej vrstve na bielu plachtu a slnko ho do večera krásne vysuší. Vtedy je najlepší. Musí sa to robiť iba pri slnečných dňoch - koľko maku operiem, toľko musím do večera vysušiť.
Pre zdravie pestovateľka Gabriela Čechovičová odporúča vypiť namiesto kávy makové mlieko. Stačí večer namočiť celý nepomletý mak do vody, ten do rána napučí a zmäkne, vodu zlejeme, mak rozmixujeme, dolejeme trochu vody a máme makové mlieko. Rozdrvený mak totiž farbu vody zmení na mliečnu, preto sa hovorí o makovom mlieku, hoci žiadne mlieko neobsahuje.
Liečivé účinky vlčieho maku
Aj vy ste sa ako deti zabávali vyrábaním postavičiek, princezien a princov z púčikov vlčieho maku? Obľúbená kvetinka pohladí dušu, prinesie závan spomienok na bezstarostné detstvo a navyše lieči. Najväčším benefitom vlčieho maku sú jeho mierne sedatívne účinky, jemne tíši bolesť a upokojuje telo aj psychiku.
Vlčí mak sprevádzajú rôzne mýty a povery. Jeho červená farba bola často spojená s krviprelievaním bojovníkov a kolobehom života a smrti. Jeho semená sú silné, životaschopné a dokážu vzklíčiť aj po 80 rokoch spánku v nehostinných podmienkach. Možno aj preto bol v minulosti spájaný s nesmrteľnosťou.
Táto rastlina je rozšírená prakticky po celom svete - v Európe, Ázii, Afrike, Amerike aj v Austrálii. U nás ho nájdete na miestach neošetrených chemickým postrekom, a to práve v tomto období. Rastlina je chlpatá a prestúpená mliečnicami. Je liečivá aj jedovatá zároveň.
Vlčí mak má kultúrny význam vo viacerých krajinách. Vlčí mak mal významné miesto v starovekom svete. Z medicínskeho hľadiska, ako aj v náboženských a rituálnych praktikách. V Egypte mal význam v náboženských a pohrebných rituáloch. Bol spájaný s bohyňou Hathor, ktorá bola bohyňou lásky, radosti a plodnosti.
V minulosti neexistovali jasle ani pestúnky a matky pracujúce na poli nemali možnosť dostatočne sa venovať deťom. Vedecký názov vlčieho maku (papaver) je odvodený od slova papa, čo znamená detská kašička. Už dávno predtým sa však vlčí mak používal na rôzne liečebné kúry.
Vlčí mak má široké spektrum využitia. Možno ho používať vnútorne i zvonka vo forme obkladov, čajov, kloktadiel, mastí aj tinktúr. Jedným z benefitov vlčieho maku sú jeho upokojujúce účinky vďaka obsahu ópiových alkaloidov, ktoré jemne tíšia bolesť a upokojujú telo aj psychiku.
Vlčí mak má upokojujúce a sedatívne účinky. Vďaka tomu ho môžete použiť pri strese, nervozite, ale napríklad aj pri nespavosti. Predmetom zberu sú výrazné červené lupene. Okvetné lístky obsahujú liečivú zložku v menšom množstve ako plody, no na užívanie sú oveľa bezpečnejšie.
Na vlčom maku sú štyri lupienky, ktoré môžete zbierať za suchého počasia z práve vykvitnutých kvetov. Pozor na rosu a rastliny po daždi, keďže sú krehké, zliepali by sa a ťažko by sa s nimi manipulovalo. Zbierajú sa ručne výlučne lupienky priamo z kvetov, nie opadané. Sušíme ich maximálne týždeň, v tieni alebo pri maximálnej teplote 35 °C, a to rozložené v tenkej vrstve. Počas sušenia ich neotáčame. Kvety pri sušení ľahko strácajú svoje pekné zafarbenie. Správne usušený vlčí mak by mal mať jemnú červenofialovú farbu. Ak niektoré lupienky sčerneli alebo zhnedli, vyhodíme ich.
Oba varianty slúžia na upokojenie dýchacích ciest. Dve polievkové lyžice sušených kvetov zalejte hrnčekom vriacej vody a nechajte 10 minút lúhovať. Z jednej kávovej lyžičky sušených kvetov a šálky vriacej vody si pripravte zápar. Tri polievkové lyžice sušených kvetov vlčieho maku zalejte pol litrom vriacej vody a nechajte lúhovať 15 minút.
Budete potrebovať kombináciu niekoľkých liečivých bylín, no výsledok rozhodne stojí za to. Zmiešajte 5 hrstí vlčieho maku, 4 hrste ľubovníka bodkovaného, 3 hrste medovky, 2 hrste majoránu a 2 hrste prvosienky. Takto pripravenú zmes zo sušených byliniek si môžete uchovať na dlhšiu dobu. Pri príprave čaju odoberte lyžicu zmesi a zalejte ju 300 ml vriacej vody. Nechajte 15 minút lúhovať.
Mak vlčí alebo zriedkavo mak divý (lat. Papaver rhoeas) je jednoročná, 20 až 80 cm vysoká rastlina, s priamou, málo rozkonárenou stonkou, so striedavými, perovite dielnymi listami. Z pazúch listov vyrastajú dlhé kvetné stopky. Kvetné puky sú previsnuté, kryté dvoma štetinatými kališnými lístkami. Rozkvitnutý, sýtočervený kvet má štyri široké, prekrývajúce sa korunné lupienky s čiernou škvrnou na báze. Plod je tobolka (makovica).
Je to kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Pochádza pravdepodobne z Ázijského východného Stredomoria a z priľahlej časti Blízkeho východu. V strednej Európe je archeofyt, ktorý bol zavlečený s obilným osivom už v priebehu neolitu.
Vlčí mak sa odpradávna spájal s nesmrteľnosťou, čo je zrejmé už z faktu, že jeho semienka sú životaschopné aj po osemdesiatich rokoch dormancie v nepriaznivých podmienkach. Dormancia je latinský názov pre spánok a súhrnne označuje prechodné zastavenie alebo obmedzenie procesov v organizmoch. Vďaka tejto húževnatosti a schopnosti vyrásť prakticky kdekoľvek je známa naozaj magická udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených vlčích makov. To isté sa stalo na hroboch Napoleonových vojakov. Na hraniciach Nepálu a Indie sa aj dnes môžeme stretnúť so svätými mužmi, ktorí si pred meditáciou vytvoria okolo seba ochranný kruh z lupienkov vlčieho maku. Sypú ich na zem v smere hodinových ručičiek a jemne ich poprášia soľou.
V ľudovom liečiteľstve sa môžeme stretnúť so zaujímavým využitím vlčieho maku. Keď si odmyslíme makový vývar na spánok, ktorý je naozaj viac škodlivý, ako účinný, nachádzame spôsoby vonkajšieho využitia. Ak sa chcete zbaviť nežiadúcich jemných chĺpkov na pokožke, bude potrebné usušiť niekoľko rastlín vlčieho maku. Potom ich vložíme do starého hrnca a spálime bez použitia papiera, či inej horľaviny. Popol sa vtiera do pokožky. Naše prastaré mamy si údajne takýmto spôsobom odstraňovali nežiadúce chĺpky nad hornou perou, alebo tie, vyrastajúce zo znamienok a bradavičiek.
Arabský lekár Avicena, žijúci okolo roku 1000 nl. si do svojich zápiskov napísal: „Vlčí mak je liekom svätých. Čistí a oddeľuje.“
Vlčí mak, mak vlčí, diví mak so svojimi žiarivo červenými kvetmi a krehkými lupeňmi, od nepamäti fascinoval ľudstvo. Keď Hádes, boh podsvetia, uniesol Persefonu do svojej ríše, Démétér, bohyňa úrody a plodnosti, sa zúfalo pustila do hľadania svojej stratenej dcéry. Podľa jednej verzie tohto mýtu, počas svojho dlhého a vyčerpávajúceho hľadania, Démétér narazila na polia vlčích makov. Ich sýtočervená farba jej pripomenula stratenú Persefonu a ich omamná vôňa jej priniesla aspoň na chvíľu úľavu a zabudnutie na jej bolesť. Iná interpretácia hovorí, že keď Démétér konečne vyčerpaná klesla k zemi, bohovia z ľútosti nechali vyrásť okolo nej vlčie maky, aby ju uspali a priniesli jej vytúžený odpočinok. Vďaka tomuto mýtu je vlčí mak v gréckej kultúre spájaný s Démétér a Persefonou, symbolizujúc nielen smútok a zabudnutie, ale aj úrodnosť zeme, ktorá sa na jar opäť prebúdza, keď sa Persefona vracia zo sveta mŕtvych k svojej matke.
Spánok a zabudnutie: Toto je silná symbolika, najmä v gréckej mytológii, kde bol spájaný s bohom spánku Hypnom a bohyňou noci Nyx. Krv a obeta: Jeho sýtočervená farba často pripomína krv, a preto sa stal symbolom obetí, najmä vojnových. Život a smrť: Vďaka svojej krehkosti a krátkemu trvaniu kvetu môže pripomínať pomíjivosť života.
Hoci má vlčí mak liečivé účinky, obsahuje aj mierne množstvo alkaloidov, vrátane rhoeadinu, ktorý môže vo vyšších dávkach spôsobiť mierne toxické účinky ako nevoľnosť, zvracanie alebo bolesti brucha. Preto by sa mal používať s mierou a v odporúčaných dávkach. Je dôležité zbierať iba kvetné lupienky, pretože makovice obsahujú vyššiu koncentráciu alkaloidov.
Vlčí mak je jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 20 - 90 cm. Má jednoduchú priamú byľ, ktorá je málokedy rozkonárená. Vytvára stopkaté spodné listy aj listy vyrastajúce na byli, ktoré sú sediace (bez stopky). Listy sú členité, dvojito perovito zastrihované alebo perovito dielne. Kvety sú na dlhých stopkách a vyrastajú z pazúch listov. Kvetné púčiky bývajú ovisnuté a vyvinú sa do vzpriamených veľkých kvetov. Tie majú v priemere až 10 cm. Kvetný kalich je rýchlo opadavý. Korunné lupienky sú okrúhleho tvaru, priemer majú 2 - 4 cm. Sú červenej farby a na báze majú čiernu, niekedy aj chýbajúcu škvrnu. Napriek svojej kráse kvitnú len krátko a žiaľ nie sú vhodné do kytičky do vázy, kde rýchlo zvädnú. Plody vlčieho maku sú tobolky. Volajú sa aj makovice a sú veľké 1 - 2 cm. Celá rastlina je chlpatá a prestúpená mliečnicami.
V Európe rastie vlčí mak ako burina. Vyhovuje mu vyšší obsah dusíka v pôde. Podobne, ako napríklad parumančeku nevoňavému. Rastie pri cestách, na rumoviskách, násypoch a človekom ovplyvňovaných stanovištiach teplejších nížin, pahorkatín a podhorských polôh.
V ľudovom liečiteľstve sa kvety maku používali na liečbu pľúcnych chorôb, proti dráždivému kašľu a zachrípnutiu a ako sedatívum (na ukľudnenie a uspávací prostriedok pre deti). Zbierajú sa kvetné lupienky (Flos papaveris rhoeados) tesne pred rozkvitnutím, ručne a za suchého počasia. Sušia sa v tenkých vrstvách, v tieni, pri teplote do 35°C. Droga obsahuje stopy alkaloidov rhoearubínu, rhoeadínu, rhoeagenínu, červeného antokyánového farbiva, slizy a glykozidy. Ďalšie divo rastúce druhy maku nemajú v kvetoch žiadne účinné látky a nezbierajú sa.
Najnebezpečnejší liek, ktorý potichu ničí váš mozog – spôsobuje demenciu a stratu pamäti
tags: #kytica #z #vlcieho #maku