Pestovanie kávy v Laose: História a Technológie

Milióny ľudí po celom svete si nevie svoj začiatok dňa predstaviť bez šálky kávy. Z kávy sa stal celosvetový fenomén a denno-denný rituál, ktorý predstavuje chvíľku na oddych, relax a načerpanie nových síl. Okrem toho, že káva je najobľúbenejší horúci nápoj, významne ovplyvnila hospodársku, politickú a ekonomickú situáciu mnohých krajín.

Káva sa nepestuje len v krajinách, ktoré sú tým mediálne známe. Prekvapujúco kvalitné odrody nájdeme aj v iných kútoch sveta, vrátane Laosu. Hoci história pestovania kávy v Laose nemá tak hlboké korene ako v Etiópii či Jemene, táto krajina si postupne buduje svoje miesto na kávovej mape sveta.

Počiatky kávy: Od Etiópie po Arabský polostrov

Dejiny kávy sa začali písať v Etiópii v 9. storočí, kde rástol divý kávovník, ktorého potomkom je kávovník arabský. Z tejto doby pochádzajú mnohé legendy, ktoré vypovedajú o vynájdení „čierneho zlata“.

Jedna z legiend hovorí, že kávu objavil pastier oviec Kaldi. Pastierove ovce pojedli bobule z nejakého stromu a potom mali toľko energie, že celú noc nespali. Kaldi to neskôr oznámil mníchovi z tunajšieho kláštora, ktorý si z bobúľ vyrobil nápoj. Následne mních vydržal celé hodiny plný energie pri večerných modlitbách.

Za tzv. "Pravlasť kávy" je najčastejšie označovaná oblasť v okolí Etiópie, kde sa dodnes nachádzajú divoko rastúce kríky kávovníka. Podľa historikov bola práve z Etiópie okolo 13.-14. storočia káva prinesená do Jemenu.

Prvé storočia plánovaného pestovania kávy sú dodnes zahalené rúškom tajomstva. No podľa historických prameňov práve v 14. storočí v Jemene sa pestovala káva na terasovitých svahoch. Sem ju priniesli etiópski bojovníci, ktorí ju so sebou nosili ako súčasť stravy.

Následne sa káva dostala do Mekky, svätého miesta islamu a dôležitého centra arabského sveta. Prvé kaviarne vznikli práve tu, v Mekke.

Rozšírenie kávy do sveta

Arabovia si svoj poklad strážili a zelenú kávu pred predajom do zvyšku sveta prevarili vo vriacej vode, aby obmedzili jej rozmach v iných kútoch zeme. Káva sa dostala mimo Arabský polostrov a Afriky až v 17. storočí vďaka človeku menom Baba Budan.

Na ceste z Mekky cez Jemen nakúpil surové neprevarené kávové zrnká. Pripevnené na svojom páse sa mu ich podarilo prepašovať do Indie, kde ich zasadil v pohorí Chandagiri. Kávovníku sa tu začalo veľmi rýchlo dariť a jeho rozmach v Indii mohol začať.

Boj v Európe o kávové prvenstvo sa začal začiatkom 17. storočia. Vtedajšie veľmoci Holandsko a Francúzsko sa snažili nájsť kolónie, kde by mohli pestovať kávovník. Nakoniec zvíťazili Holanďania vďaka obchodníkovi menom Pieter van den Broecke. V roku 1616 sa mu podarilo získať v Jemene veľmi vzácne a chránené kávovníky z Moky. Zobral ich do Amsterdamu a zasadil v botanickej záhrade. Kávovníkom sa tam veľmi darilo a onedlho mal niekoľko silných kríkov Arabiky.

Až v roku 1658 sa rozhodla holandská vláda tieto kávovníky kultivovať vo svojich kolóniách v Indonézii. Konkrétne ich zasadili a kultivovali v Jáve. V 17. storočí sa zrnková káva po prvýkrát dostala aj do Európy vďaka obchodnej spoločnosti East Indies.

Káva v Ázii a Indonézii

Ázia produkuje každoročne miliardy kilogramov kávy. Vietnam je známy najmä ako svetová veľmoc v produkcii robusty. Indonézia, rozsiahla krajina rozprestierajúca sa na tisícoch ostrovov medzi Tichým a Indickým oceánom, je jedným z najvýznamnejších producentov kávy na svete.

Históriu kávy v Indonézii môžeme datovať už do začiatku 18. storočia, keď holandskí kolonizátori priviezli kávové semená na ostrov Jáva. Indonézia bola jednou z prvých krajín mimo Arabského polostrova, kde sa káva začala pestovať. Spočiatku sa v Indonézii pestovala prevažne arabika, no v 19. storočí plantáže zasiahla hrdza kávovníkových listov a veľa plodín bolo zničených. Na prelome 20. storočia sa preto začala pestovať odolnejšia odroda robusta, ktorá sa stala dominantnou na indonézskych plantážach.

Indonézia je známa svojou rozmanitosťou kávových odrôd, ktoré odrážajú rôznorodosť klímy a geografických podmienok krajiny. Mnohé kávové plantáže v Indonézii sa nachádzajú na vulkanickej pôde, ktorá je bohatá na minerály. Medzi známe indonézske kávy patria:

• Sumatra Mandheling: Táto odroda pochádza z ostrova Sumatra a je známa svojím plným telom a nízkou kyslosťou. Káva Mandheling má často zemitý a korenistý profil s náznakmi čokolády a tabaku.
• Sulawesi Toraja: Káva z ostrova Sulawesi, konkrétne z oblasti Toraja, má jedinečný chuťový profil.
• Bali Kintamani: Odroda pestovaná na ostrove Bali má svetlejšie telo a výraznejšiu kyslosť.
• Java Arabica: Pôvodná indonézska odroda, ktorá sa pestuje na ostrove Jáva, je známa svojou jemnosťou a vyváženou chuťou.
• Kopi Luwak: Jedna z najznámejších a zároveň najkontroverznejších indonézskych káv. Kopi Luwak sa získava z trusu cibetiek, ktoré konzumujú kávové čerešne.

V súčasnosti je Indonézia štvrtým najväčším producentom kávy na svete, hneď za Brazíliou, Vietnamom a Kolumbiou.

Pestovanie kávy v Laose

Hoci sa Laos nespomína v predchádzajúcom texte priamo, môžeme predpokladať, že ako krajina v juhovýchodnej Ázii, blízko Vietnamu a Indonézie, má tiež potenciál pre pestovanie kávy a jej história môže byť ovplyvnená regionálnym vývojom.

V Laose sa káva pestuje hlavne v južných provinciách, predovšetkým na náhornej plošine Bolaven Plateau, ktorá je známa svojou úrodnou sopečnou pôdou a priaznivými klimatickými podmienkami - dostatkom zrážok a vhodnými nadmorskými výškami.

História pestovania kávy v Laose začala v 20. storočí, keď sem francúzski kolonizátori priviezli kávovníky. Odvtedy sa kávový priemysel v krajine postupne rozvíja. V Laose sa pestujú prevažne odrody Arabica (najmä Typica a Catimor) a Robusta. Arabika sa pestuje vo vyšších nadmorských výškach, kde má lepšie podmienky pre rozvoj komplexnejších chutí, zatiaľ čo robusta sa darí v nižších polohách.

Technológie a metódy pestovania

V Laose, podobne ako v iných rozvojových krajinách, sa stretávame s kombináciou tradičných a moderných metód pestovania. Malí poľnohospodári často využívajú ekologické postupy a ručný zber. Vo väčších plantážach sa postupne zavádzajú aj moderné agrárne postupy.

Zber: Kávové čerešne sa v Laose často zbierajú ručne, čo umožňuje vybrať len tie najzrelšie plody a prispieva k vyššej kvalite kávy.

Spracovanie: Používajú sa obe hlavné metódy spracovania:

• Mokrá metóda (washed): Táto metóda je obľúbená pre arabiku a pomáha zvýrazniť čistotu a kyslosť kávy. Čerešne sa fermentujú a umývajú, čím sa odstráni dužina.
• Suchá metóda (natural): Čerešne sa sušia celé na slnku, čo dodáva káve plnšie telo a často aj ovocnejšie tóny. Táto metóda je typickejšia pre robustu.

Miestna vláda a medzinárodné organizácie podporujú laoských pestovateľov v zlepšovaní kvality kávy a zavádzaní udržateľných postupov. Cieľom je nielen zvýšiť produkciu, ale aj zlepšiť postavenie laoskej kávy na svetovom trhu a zabezpečiť lepšie životné podmienky pre poľnohospodárov.

Globálny kávový pás a producenti

Medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou sa dnes nachádza kávový pás. Z kávy sa stala, hneď po rope, druhá najobchodovanejšia položka na svete. V dnešnom svete je najväčším svetovým producentom kávy Brazília. Vyprodukuje sa tu až 1/3 z celosvetovej produkcie. Ročne sa celosvetovo zozbiera asi 6 miliónov ton surovej kávy.

Tabuľka hlavných producentov kávy (podľa dostupných informácií)

tags: #laos #pestovanie #kavy

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o tuju západnú
• slnečnicová kytica zo sladkostí
• nápady na dekoráciu stola umelými kvetmi
• ružička Víla do záhrady
• Jazdené Citroën C4 Cactus